Štúdio 24: Novoročné príhovory politikov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Politika sa stala rozdeľujúcim prvkom a zasiahla do rodín, priateľských vzťahov či atmosféry na pracovisku. V novoročnom príhovore na to upozornil prezident Peter Pellegrini. Premiér Robert Fico v tom svojom zase avizoval, že rozdiely v pohľade na slovenskú realitu sa budú v roku 2026 prehlbovať. O tom, ako novoročné vyjadrenia najvyšších ústavných činiteľov vníma odborník, sa rozprával moderátor JOJ 24 Adam Zavřel s politológom Miroslavom Řádekom z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.
Prezident Peter Pellegrini v prejave kritizoval koalíciu aj opozíciu za vyvolávanie napätia. Podarilo sa mu udržať si v tomto texte pozíciu nezávislého arbitra, alebo z jeho slov cítiť tichú podporu vládnej politike, napríklad pri obhajobe konsolidácie?
Myslím si, že nešlo o nejakú tichú podporu vládnej koalície, s ktorou sa pán prezident predsa len koncom minulého roka dostal do istého komunikačného, ale aj politického konfliktu. Pán prezident v tejto veci veľmi konkrétne a prakticky a pragmaticky konštatuje, že jednoducho tretí rok vlečúca sa konsolidácia má samozrejme dopady na naše peňaženky ako daňových poplatníkov.
Nemohol som si nevšimnúť, že pán prezident opäť raz, si našiel tú pozíciu, že chce byť tak trošku aj medzi opozíciou aj koalíciou. Teda nechce byť vyslovene buď vládny alebo opozičný prezident, takže si hľadá akúsi zlatú strednú cestu. Ale to môže byť v našich politických končinách celkom problém.
Musím povedať, že on dlhodobo tiež sa vyjadruje, najmä od nástupu do funkcie prezidenta, tak trošku ľúbivo. Nechce veľmi nikoho uraziť a tomu zodpovedal podľa mňa aj ten príhovor, ktorý sme si mohli vypočuť včera popoludní.
V súvislosti s konsolidáciou varoval pred rajom pre populistov. Koho tým mal prezident podľa vás na mysli?
Ja si tipnem, respektíve ak by som si mohol tipnúť aj s ohľadom na to, ako sa vyjadroval v minulých rokoch pán prezident ešte ako v úvodzovkách radový politik, tak myslím si, že toto bol výrok, ktorý bol namierený na predstaviteľov hnutia Republika, ktorí s týmto naratívom pracujú.
Hovoria o tom, že jednoducho by si vedeli predstaviť iný spôsob konsolidácie. Omnoho radikálnejší. A áno, je faktom, že najmä prívrženci skôr okolo krajnej pravice majú taký pro-sociálny slovník, ale častokrát sa za ním skrývajú nesplniteľné populistické sľuby, ktoré samozrejme, ako keby sa zvetrajú s ich nástupom do buď parlamentných alebo vládnych pozícií. Takže nám to síce pán prezident takto nepovedal, ale ak by som si mohol dovoliť za neho hovoriť alebo doplniť jeho vyjadrenia, jeho myšlienky, tak upozorňuje týmto na hnutie Republika.
Prezident priznal, že konsolidácia bude bolestivá a ľudia si oprávnene kladú otázky o životnom štandarde. Premiér Fico naopak odmieta obraz Slovenska ako čiernej spálenej zeme. Kto z nich je podľa vás bližšie k reálnemu vnímaniu situácie?
Ja by som si trúfol povedať, že v tomto majú obaja pravdu, pretože naozaj, ak sa pozrieme na Slovensku na začiatku roku 2026, tak ono má svoje ekonomické problémy hlavne v rámci verejného rozpočtu, ale je to aj fakt, že jednoducho tu je predsa len ešte len nejaký hospodársky rast, i keď je podstatne slabší ako napríklad v mnohých okolitých krajinách, ale je podobne slabý ako napríklad v celej Európskej únii.
Ale faktom aj je, že toto nie sú ako keby sentimenty, ktoré by vnímali ľudia. A preto pán prezident tiež veľmi pravdivo upozorňuje na to, že jednoducho konsolidácia musí byť ďalej robená spôsobom, ktorý už nemôže ďalej prehlbovať dlhy, či už v našich vlastných vreckách, alebo aj v rámci verejných financií. Takže ja si túto nebudem vyberať buď pána prezidenta alebo pána premiéra. Jednoducho obaja to komentovali z vlastnej perspektívy, ako keby vybrali si každý svoj kúsok pravdy.
Prezident hovoril aj o tom, že Slovensko vie byť v Európskej únii a NATO spoľahlivým členom, ale zároveň zdôraznil aj potrebu obhajoby národno-štátnych záujmov. Ako môžu naši spojenci čítať tieto jeho vyjadrenia?
Možno by to bolo do istej miery lepšie sa spýtať priamo našich spojencov, najmä v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. Ale ja musím povedať celkom otvorene, že tu pán prezident nebol veľmi úprimný, pretože v rámci týchto spoločenstiev Slovensko v ostatných rokoch nie je vnímané ako najspoľahlivejší partner, a to aj vzhľadom napríklad na návštevy našich najvyšších ústavných činiteľov v Ruskej federácii alebo v Číne a v podobných destináciách.
Takže pán premiér sa v tomto skôr ako keby vyhol nepríjemnej politickej realite, a to práve v tom, že nás skôr západní partneri vnímajú s istou ostražitosťou a že s nami nezdieľajú všetky citlivé spravodajské informácie a nesúvisí to tak celkom s obhajobou našich národno-štátnych záujmov, pretože ono sa to nevylučuje.
Pán prezident to zatienil ako niečo, čo by nebolo možné, aby bolo v súlade. Ale áno, dá sa plnohodnotnou súčasťou obidvoch spoločenstiev a v rovnakej miere si obhajovať aj svoje vlastné národno-štátne záujmy. Takže táto dilema je do istej miery falošná.
Celý rozhovor s politológom si môžete pozrieť vo videu.