Štúdio 24 o prvom celoeurópskom zákone o pôde

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Európa má prvý celoeurópsky zákon o pôde. Členské krajiny sa dohadovali až od roku 2006, teda takmer 20 rokov. Aký je jeho výsledok si už povedal moderátor JOJ 24 Adam Zavřel s bývalým vedúcim zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, súčasným poradcom pre životné prostredie českého prezidenta Petra Pavla, pôdnym biológom a ekológom Ladislavom Mikom.

Čo je zákon o pôde?

"Medzi odborníkmi sa tomu hovorí zákon o monitoringu pôd," hovorí Ladislav Miko. "Základná povinnosť, ktorá sa ukladá, je, že sa pravidelne bude monitorovať stav pôd na celom území každého štátu. Druhá časť zákona sa týka vybavovania starých ekologických záťaží, to znamená kontaminovaných pôd a ich riešenia."

V rozhovore Ladislav Miko spomína, že sa na začiatkoch celej legislatívnej iniciatívy podieľal osobne: "Ja som bol práve jeden z autorov toho pôvodného návrhu v roku 2006, kedy som v komisii pracoval, a ten zákon bol oveľa širší,“ uviedol. Podľa neho išlo o rámcovú smernicu, ktorá mala pokrývať nielen monitoring, ale aj ďalšie oblasti: "Rozsiahlejší bol v podobe rámcovej smernice, vrátane riešení nielen monitoringu, a sedem rokov sme vyjednávali.“

Budú mať farmári nové povinnosti?

"Netýka sa to farmárov, je to povinnosť štátu, ktorý má zabezpečiť monitoring," vysvetľuje Miko. Stav poľnohospodárskych pôd sa však bude monitorovať tiež. "Podľa vedeckých informácií je až 60% všetkých pôd v Európe degradovaných. Samozrejme, zahrnujú aj poľnohospodárske pôdy, ale nemáme presnú informáciu, ako veľmi a v ktorých parametroch sú degradované. Monitoring bude inšpiráciou a informáciou pre farmárov i pre ďalších."

Zákon teda neukladá farmárom nové povinnosti, ale informácie získané z monitoringu im môžu pomôcť zlepšiť hospodárenie a stav ich pôd.

Kto bude monitoring vykonávať?

Zodpovednosť za monitoring nesie štát. "Štát má na to svoje inštitúcie, prípadne môže zadať tú prácu občianskym združeniam, vlastníkom, na základe zmluvného vzťahu," hovorí Miko. "Môže investovať finančné prostriedky a zabezpečiť, aby ten monitoring robil niekto iný, lebo kapacity štátu obyčajne nestačia."

Štát tak môže využiť európske dotácie na financovanie environmentálnych organizácií a združení, ktoré budú monitoring vykonávať. Štátne inštitúcie budú zodpovedné za zhromažďovanie a spracovanie dát.

Celý rozhovor s Ladislavom Mikom si môžete pozrieť vo videu.