Štúdio 24: 107. výročie vzniku prvej ČSR

BRATISLAVA / Uplynulo 107 rokov, odkedy prvýkrát v dejinách mali Slováci jasne vymedzené hranice svojho územia a z národa, ktorý v Rakúsko-Uhorsku nemal právo na existenciu, sa stal jeden zo štátotvorných národov. Viac si už povedala moderátorka JOJ 24 Dana Čapkovičová s Pavlom Demešom, odborníkom na zahraničnú politiku

+6 fotiek

107. výročie vzniku ČSR

​Triumvirát, ktorý zmenil dejiny

"Zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie a vznik série národných štátov bol pre Európu zásadný," vysvetľuje Demeš. "Česi a Slováci si v zahraničí, v Spojených štátoch či v Paríži a Londýne, vyslovene vybojovali, aby dva národy vytvorili po rozpade monarchie spoločný štát."

Demeš pripomína tri kľúčové osobnosti, ktoré stáli pri zrode Československa: Tomáš Garrigue Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik. "Títo traja politici európskeho a medzinárodného formátu stáli pri zrode štátu, ktorý v krátkej dobe dosiahol rozvinutosť a vtlačil odkaz svojho počiatočného stavu až do dnešných dní," hovorí odborník.

Česko-slovenský jing-jang

Sochy Masaryka v Bratislave a Štefánika v Prahe symbolizujú podľa Demeša česko-slovenský jing-jang. "Šlo o nesmierne vzdelaných ľudí. Štefánik bol astronóm, francúzsky generál a učenec, Masaryk filozof a univerzitný profesor. Mali sme veľké šťastie, že na začiatku Československa neboli nejakí vojaci-dobyvatelia, ale intelektuáli európskeho formátu, a oni tomu štátu vtlačili to najlepšie, čo západné demokracie v tom čase mali."

Štefánik sa pritom samotného vzniku štátu v Prahe nezúčastnil. "Bol v Japonsku, kde spolu s francúzskou vojenskou misiou riešil otázku légií," vysvetľuje Demeš. "Masaryk s Benešom riešili politické otázky a uznanie štátu. Spolu vytvorili triumvirát, ktorý bol schopný presvedčiť mocnosti, že toto bude životaschopný štát, ktorý bude ctiť západné demokratické hodnoty."

Prečítajte si tiež

Príhovor prezidenta Pellegriniho k 107. výročiu vzniku prvej ČSR

Čo vtlačili do štátu Masaryk, Beneš a Štefánik?

Podľa Demeša Masaryk, Beneš a Štefánik vtlačili do štátu slobodné voľby, úctu k menšinám, rešpekt k demokratickým tradíciám a k ľudským právam. Masaryk si dokonca do svojho mena pridal meno manželky Garrigue, čo bolo v tej dobe nebývalé. "Československo sa v medzivojnovom období stalo krajinou, ktorá veľmi rýchlo napredovala v industrializácii a rozvoji vzdelania," dodáva Demeš. "Pre Slovensko špeciálne Tomáš Garrigue Masaryk pochopil, že Slovensko musí mať svoju vlastnú inteligenciu, a tak bola zriadená Univerzita Komenského."

"Po vzniku štátu vládla eufória, pretože Česi a Slováci sa odrazu stali subjektom dejín a dostali vlastný štát," opisuje Demeš. "Pochopiteľne, nebolo všetko jednoduché a doznievali otázky vysporiadania sa s minulosťou."

Ako by sa Československo vyvíjalo bez 2. svetovej vojny?

Na hypotetickú otázku, ako by sa Československo vyvíjalo bez druhej svetovej vojny, Demeš odpovedá opatrne. "Nemám rád špekulácie 'čo by bolo, keby'," hovorí. "Ale aj napriek tomu, že sme sa v roku 1993 rozhodli kráčať paralelne popri sebe, tá blízkosť a spomienka na to, ako sme si štát vybojovali, zostáva v genóme a má dopad na formovanie nášho myslenia a politík."

Podľa Demeša si v Českej republike 28. október vážia oveľa viac ako na Slovensku. "Pre Čechov definuje modernú českú štátnosť. Pre Slovákov bol vznik Československa úplne zásadný sviatok so zásadným impulzom pre rozvoj vzdelanosti a politické dozrievanie národa," uzatvára Demeš. "Preto si myslím, že by stálo za to, aby tento sviatok bol medzi sviatkami, ktoré máme."