Ekonóm k zmrazeným ruským aktívam: Ich použitie bez súhlasu Ruska je právne komplikované

BRATISLAVA / O zmrazených ruských aktívach sa hovorí už od roku 2022, no doteraz ide o jednu z najkomplikovanejších a najcitlivejších ekonomických otázok spojených s ruskou inváziou na Ukrajinu. Ako v relácii Štúdio 24 vysvetlil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, ide o obrovský objem finančných prostriedkov, ktoré Rusko po invázii stratilo z priamej kontroly.

Podľa Kovandu sa „jedná o ruský majetok, ktorý je vo forme predovšetkým dlhopisov. Je uložený v Belgicku. Je to drvivá väčšina zo zmrazenej sumy, ktorá činí približne 200 miliárd eur.“ Rusko k týmto peniazom nemá prístup a zásadnou otázkou preto zostáva, či ich môže Západ použiť bez jeho súhlasu.

„To ale odporuje medzinárodnej legislatíve,“ upozornil Kovanda v Štúdiu 24 a dodal, že ide o „komplikovanú právnu záležitosť“. Väčšina aktív je uložená v belgickej finančnej inštitúcii Euroclear, ktorá spravuje hodnotu približne 140 miliárd eur. Podľa Kovandu ide o vysoko likvidný majetok, teda o prostriedky, ktoré by sa dali ľahko premeniť na hotovosť.

Skepticizmus voči riešeniu

 „Môžeme si to predstaviť, ako keby tam bola uložená priamo hotovosť, ktorá môže byť použitá v podstate na čokoľvek,“ uviedol odborník. Ak by sa pristúpilo k tzv. reparačnej pôžičke, jej splatenie by podľa západných predstav vychádzalo z budúcich ruských reparácií. V takom prípade by išlo o pôžičku s nulovým úrokom a Ukrajina by mohla získať miliardy bez ďalších diskusií.

Otázkou však zostáva, či je možné takýto krok právne zrealizovať. Kovanda v tomto smere upozornil, že viaceré štáty sú k takémuto riešeniu skeptické. „Negatívne sa k tomu stavia nielen Slovensko a Maďarsko, ale aj Belgicko, ktoré je sídlom, kde Euroclear pôsobí. Belgicko sa obáva, že Rusko by mohlo podať právnu odvetu, a tým pádom by bolo prvým terčom,“ vysvetlil. Podľa neho by išlo o bezprecedentný krok, ktorý by si vyžadoval jednomyseľnosť všetkých členských krajín.

Problém pri medzinárodnom práve

Dodal, že hoci má Západ silný morálny argument, „medzinárodné právo nemá pocity ani emócie“ a preto treba byť mimoriadne opatrný. Kovanda zároveň pripomenul, že jednou z kľúčových hodnôt Západu je dôvera v stabilitu finančného systému.

„To, čo robí Západ Západom, je dôvera, že keď niekto má peniaze, tak mu ich nikto nezoberie,“ zdôraznil. Historicky si totiž mnohí diktátori ukladali svoje peniaze do západných bánk práve preto, že tam mali právnu istotu. Ak by sa teraz pristúpilo k použitiu zmrazených aktív bez súhlasu Ruska, mohlo by to podľa Kovandu narušiť dôveru v inštitúcie, ktoré doteraz symbolizovali finančnú stabilitu a právnu istotu.

Na druhej strane, Rusko má stále v Európe určitý manévrovací priestor. Aj keď po celoplošnej invázii Ruska na Ukrajinu veľká časť západných firiem z krajiny odišla, mnohé tam naďalej pôsobia. „V Rusku pôsobí napríklad nemecký kapitál. Ak by sa Rusko chcelo pomstiť, môže znárodňovať západný majetok, ktorý ostáva v Rusku po invázii na Ukrajinu,“ dodal.

Prečítajte si tiež

Politika 24: Šimečka by zmrazené ruské aktíva použil ako pôžičku Ukrajine

Belgicko požaduje spoločné znášanie rizika, inak zablokuje plán

Pre pripomenutie, Belgicko oznámilo, že zablokuje akékoľvek rozhodnutie o použití zmrazených ruských aktív na financovanie pôžičky pre Ukrajinu, pokiaľ sa členské štáty EÚ nedohodnú na spoločnom preberaní rizika prípadnej ruskej odvety, vyhlásil premiér Bart De Wever pri príchode na summit Európskej rady v Bruseli. Podobný postoj zopakoval aj holandský premiér Dick Schoof, ktorý zdôraznil, že riziká musia byť rozdelené medzi všetky krajiny.

Európska komisia prišla s návrhom poskytnúť Ukrajine tzv. „reparačnú“ pôžičku vo výške približne 140 miliárd eur, pričom podľa predsedníčky EK Ursuly von der Leyen by nepremenili aktíva na vlastníctvo, ale slúžili by ako zabezpečenie: Kyjev by mal pôžičku splatiť až v prípade, že Rusko zaplatí vojnové reparácie. Zároveň sa dnes využívajú len výnosy z týchto aktív. Problém je, že väčšina prostriedkov — odhady hovoria približne o 170 miliardách eur — je uložená v depozitári Euroclear v Bruseli, čo robí Belgicko obzvlášť vystavené možným právnym a finančným následkom.

Záruky majú dať všetky členské štáty

De Wever preto požaduje od ostatných členských štátov záruky: ochranu proti nárokom na odškodnenie, záväzok každého štátu prispieť a jednotný postup krajín, ktoré aktíva zmrazili. Upozornil, že zatiaľ neexistuje ani právny základ na použitie týchto prostriedkov, a ak požadované záruky nedostane, použitie aktív zablokuje — bez nich by totiž podľa neho hrozilo, že sa následky spadnú výlučne na Belgicko. Schoof doplnil, že ide o veľké sumy, ktoré si vyžadujú dohodu o kľúči rozdelenia, a aj pri dohode by peniaze neboli uvoľnené naraz.

Predstavitelia dúfajú, že Európska rada poskytne predbežný súhlas, aby Komisia mohla pripraviť formálny právny návrh; podľa Bruselu a Kyjeva by tieto prostriedky pomohli Ukrajine udržať sa najmenej ďalšie dva roky. Moskva však myšlienku použitia zmrazených aktív označila za nezákonné zabavenie majetku a pohrozila odvetnými krokmi.