Prezident Únie miest Slovenska: Ľudia začínajú chodiť do obchodov a kradnúť

BRATISLAVA / Prezident Únie miest Slovenska a primátor Trenčína Richard Rybníček žiada ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) o okamžité stretnutie pre rastúcu kriminalitu v slovenských mestách. Podľa jeho slov sa bezpečnostná situácia zhoršuje, ľudia sa boja a mestské polície majú „zviazané ruky“, zatiaľ čo štátna polícia je „personálne vyčerpaná“. Ak si štát myslí, že zodpovednosť za bezpečnosť prenesie na primátorov, „je na omyle,“ zdôraznil Rybníček v Štúdiu 24.

Richard Rybníček hovorí, že Únia opiera svoje tvrdenia o priame skúsenosti primátorov, ktorí denne počúvajú sťažnosti obyvateľov. Popisuje konkrétne prípady z rôznych miest — od Moldavy nad Bodvou až po Bratislavu — kde sa bežné krádeže na ulici či v obchodoch stávajú rutinou a ľudia strácajú dôveru v efektivitu opatrení. Ako povedal v rozhovore:

„Máme informáciu, že niekde v Kežmarku alebo v Hurbanove išla babička na bicykli, zastavili ju zlodeji, povedali, že nech láskavo zíde z bicykla, zobrali bicykel a odišli.“

Rybníček tiež poukazuje na to, že malé krádeže sa často nahlasujú len sporadicky — zákazníci aj bezpečnostné služby sú frustrované, pretože následné konanie polície končí často iba ako priestupok, ktorý pre páchateľov nemá odstrašujúci efekt. „Ľudia normálne začínajú chodiť do obchodov a kradnúť v malých množstvách veci a začína to byť neúnosné,“ upozorňuje.

Dôvodom je podľa Rybníčka novela Trestného zákona

Podľa Rybníčka je jeden z hlavných dôvodov zhoršujúcej sa situácie zmena trestnej legislatívy. Rybníček opisuje, že množstvo skutkov, ktoré kedysi boli považované za majetkovú trestnú činnosť, dnes spadajú do kategórie priestupkov — a to značne znižuje možnosť zasiahnuť opakovaných páchateľov.

„Jednoducho dnes nevieme, o koľko stúpli tie priestupky, ktoré sú práve vďaka trestnej novele prítomné v mestách a jednoducho tieto priestupky boli kedysi majetkovou trestnou činnosťou a ľudia za nich išli buď do basy, alebo boli trestne stíhaní. Dnes je to priestupok. To znamená z majetkovej trestnej činnosti toto vypadlo tak samozrejme, že polícia tvrdí, že možno má menej majetkových trestných činov, ale samozrejme, vyplýva to z toho, že podľa nás radikálne stúpa práve tento počet priestupkov. A čo je najhoršie, že z tejto novely Trestného zákona vlastne vypadlo to, čo bolo predtým, že keď človek niečo ukradne druhý alebo tretíkrát, tak už nebude riešený priestupkom, ale bude riešený ako trestný čin a bude trestne stíhaný, čo už je samozrejme úplne iná kategória pre toho zlodeja, ktorý to ukradne,“ vysvetlil Rybníček.

Problém v polícii

Druhý veľký problém, ktorý primátor zdôrazňuje, je poddimenzovaný Policajný zboru v personálnej oblasti. „Policajný zbor Slovenskej republiky je dnes výrazným spôsobom pracovne poddimenzovaný a častokrát štátni policajti prosia o pomoc mestských policajtov,“ povedal.

Uvádza dokonca prípady, keď jedna alebo dve hliadky majú dohliadať na celý kraj — scenár, ktorý považuje za neúnosný. Z toho podľa neho plynie, že štát nemôže prenášať zodpovednosť za bezpečnosť priamo na primátorov a mestské polície bez adekvátneho riešenia personálu.

Kompetencie mestskej polície a ich rozšírenie

Rybníček navrhuje praktické kroky, ktoré by zlepšili spoluprácu mestskej a štátnej polície: predovšetkým rýchle prepojenie informačných systémov medzi mestskými a štátnymi zložkami tak, aby mestskí policajti mali prístup k potrebným dátam pri zásahoch. 

„Bolo by fajn, keby sa mestskí policajti mohli tak rýchlo dostať k informáciám, ako sa dostávajú napríklad štátni policajti pri rôznych trestných činoch, priestupkoch atď. Čiže možno prepojenie informačných systémov na úrovni minimálne krajských a okresných miest by bol vynikajúci,“ priblížil Rybníček.„Bolo by fajn, keby sa mestskí policajti mohli tak rýchlo dostať k informáciám, ako sa dostávajú napríklad štátni policajti pri rôznych trestných činoch, priestupkoch atď. Čiže možno prepojenie informačných systémov na úrovni minimálne krajských a okresných miest by bol vynikajúci,“ priblížil Rybníček.

Zároveň upozorňuje na praktický problém — mestá často nemajú financie ani personál pritiahnuť viac mestských policajtov, a navyše sú častokrát v konkurenčnej nevýhode oproti veľkým mestám, ktoré majú blízko policajné školy (príklad Bratislavy). 

„A tiež policajtov nie je veľa a tiež všetko nestíhame riešiť za štátnu políciu. To znamená, že naozaj tieto problémy vznikajú a keď niekto spácha trestný čin a povie vám, že je štátna polícia kvôli svojmu nedostatku ľudí, príde na to miesto po dvoch, troch hodinách,“ uviedol Rybníček.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda primátora Valla: Výzva vláde ohľadom bezpečnosti

Postoj k dobrovoľníckym a občianskym hliadkam

Na návrhy dobrovoľníckych jednotiek opozičnej strany SaS reaguje Rybníček kriticky- považuje takéto riešenia za neodborné a rizikové. Otázky výberu, školenia a právomocí dobrovoľníkov podľa neho zostávajú nezodpovedané a otvárajú priestor pre rozdúchavanie napätia v komunitách. 

„My sme práveže absolútne proti tomu, aby vznikali akékoľvek dobrovoľnícke alebo občianske hliadky a brali bezpečnosť do svojich rúk. To je proste už len maličký krôčik pred chaosom a takým napätím, že to tu nebudeme zvládať. Proste takéto opozičné strany jednoducho majú predovšetkým navrhovať zmenu a vrátenie napríklad tej povinnosti, že dvakrát a dosť,“ myslí si Rybníček.

Krátkodobé riešenia, o ktoré Únia žiada

Ako rýchle riešenie navrhuje jednoduchú legislatívnu úpravu, ktorú by vláda mohla schváliť aj v skrátenom konaní: vrátiť pravidlo „dvakrát a dosť“ — teda aby opakované drobné krádeže nad určitý počet prestali byť len priestupkom. Rybníček to zhrnul slovami:

„Dvakrát a dosť už je trestný čin a títo ľudia budú preverovaní alebo teda riešení trestnoprávne, budú mať trestnoprávnu zodpovednosť a tým pádom im bude hroziť aj basa za tie krádeže.“ Podľa neho je to relatívne rýchla a účinná právna úprava, ktorá by mohla odstrašiť opakujúcich sa páchateľov.

O odsúvaní komunálnych volieb

Na záver rozhovoru Rybníček kritizoval návrhy na posunutie komunálnych volieb. Únia miest s takýmto krokom nesúhlasí — argumentuje praktickými problémami organizácie a kampaní, ak by sa mali voľby konať v časovom presahu k parlamentným voľbám. Navrhuje jednoducho jedno riešenie: ak chce premiér zlúčiť termíny volieb, štát musí konať vopred — podľa Rybníčka by stačilo napríklad „položiť vládu v apríli“ a v októbri zorganizovať všetky voľby naraz.

Prečítajte si tiež

Komunálne voľby o rok neskôr? Robert Fico navrhuje ich odklad

Na problém rastúcej kriminality upozornil ešte 8. októbra aj bratislavský primátor Matúš Vallo, ktorý ju spájal s novelou Trestného zákona a poukazoval najmä na nárast drobných krádeží v okolí obchodných centier.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) jeho slová odmietol a odkázal mu, že by sa mal namiesto kritiky sústrediť na posilnenie mestskej polície. „Možno keby pán Vallo navýšil počet mestských policajtov tak, ako navýšil počet ľudí na svojom marketingovom oddelení, pomohlo by to,“ vyhlásil minister s tým, že bezpečnosť je aj kompetenciou samospráv, nielen štátu.