Odborník k prímeriu medzi Hamasom a Izraelom: Trump túži po Nobelovej cene za mier

BRATISLAVA – Dva roky a dva dni po vpáde militantov z hnutia Hamas do Izraela sa zdá, že Blízky východ má reálnu šancu na mier. V Egypte totiž zástupcovia Izraela a Hamasu podpísali dohodu o prímerí. Otázkou však zostáva, či to skutočne znamená koniec vojny, bezpečie pre Izrael a ukončenie humanitárnej katastrofy v Pásme Gazy. Tému v relácii Štúdio 24 komentoval bývalý minister zahraničných vecí Českej republiky, dnes pedagóga CEVRO Univerzity Cyril Svoboda.

Podľa Svobodu ide o významný krok k dlhodobému mieru, hoci ešte nie sú dohodnuté všetky detaily. Základom je podľa neho vôľa oboch strán ukončiť konflikt. Dohoda predpokladá výmenu izraelských rukojemníkov, ktorých prepustenie by sa mohlo uskutočniť už počas víkendu, za prepustenie približne 250 doživotne odsúdených Palestínčanov a 1 700 väzňov zadržaných od začiatku vojny.

„Je to cena za životy rukojemníkov,“ poznamenal Svoboda v Štúdiu 24 s tým, že hoci Izrael opäť urobí väčší ústupok, najdôležitejšie je, že sa zastavuje vojna.

Šanca na stabilitu

Odborník pripomenul, že konflikt si vyžiadal obrovské množstvo obetí — na palestínskej strane zomrelo približne 66-tisíc ľudí, na izraelskej asi 1 200. Napriek tomu podľa neho ide o nevyhnutný kompromis, ktorý má šancu priniesť stabilitu.

Zaujímavosťou je aj to, že izraelský kabinet dohodu schválil až po jej podpise. „Je to taktika, aby vláda bola postavená pred hotovú vec-ber alebo neber,“ myslí si Svoboda. Očakáva sa síce, že niektorí ministri budú proti, no Netanjahu má podľa neho v parlamente dostatočnú podporu na to, aby vládu prípadne obmenil. Zároveň podľa neho zostane premiérom.

„Môže to byť ešte komplikované. Nemyslím si ale, že by sa v tejto fáze dohoda zrušila,“ uviedol Svoboda.

Prečítajte si tiež

Izrael a Hamas sa dohodli, desiatky tisíc civilistov čaká úľava. Slovensko ponúka pomoc

​Nobelova cena za mier pre Trumpa?

Svoboda zdôraznil, že dohoda je výsledkom veľkého diplomatického úsilia Spojených štátov, Kataru, Izraela aj samotného Hamasu. Každá zo strán podľa neho potrebuje ukázať vlastnému obyvateľstvu, že niečo získala — Izrael oslobodených rukojemníkov, Hamas stiahnutie izraelských síl na dohodnuté pozície a USA dôkaz, že dokázali sprostredkovať mier.

Zároveň sa objavujú špekulácie, že uzavretie dohody môže posilniť politickú pozíciu Donalda Trumpa, ktorý údajne dúfa, že by mu mierové rokovania mohli vyniesť Nobelovu cenu mieru. Svoboda pripomenul, že Trump sa chce prezentovať ako politik, ktorý dokáže ukončiť kľúčové vojny vo svete.

Situácia zostáva napätá

V Pásme Gazy však situácia zostáva napätá. Izraelská armáda vyzvala Palestínčanov, aby sa zatiaľ nevracali na sever územia, ktoré je stále považované za bojovú zónu. „Dúfam, že to platí iba bezprostredne po uzatvorení vieru. Dokiaľ sa armáda úplne nestiahne a dokiaľ nebudú vydaní všetci rukojemníci, je nebezpečenstvo sa pohybovať v týchto oblastiach,“ upozornil Svoboda.

Na otázku, či verí informáciám, že 20 z 48 rukojemníkov je stále nažive, reagoval opatrne. „Ak by sa ukázalo, že Hamas o ich stave klamal, potom sa vojna rozprúdi do iných dimenzií a znamenalo by to eskaláciu vojny. Dúfam, že túto pokrovú hru Hamas nehrá,“ dodal Svoboda.

Svoboda uzavrel, že po ukončení bojov bude najťažšou úlohou rekonštrukcia Pásma Gazy a nastolenie novej správy územia. Hovorí sa ak o možnosti medzinárodnej správy.

 „Bude to úloha na desaťročia,“ uzavrel Svoboda.