Štúdio 24: Uznanie Palestíny môže zahýbať cenami ropy a energií

BRATISLAVA – Bývalý český minister zahraničných vecí Cyril Svoboda v Štúdiu 24 vysvetlil, prečo sa demokratické štáty rozhodujú v súčasnosti uznávať Palestínu ako samostatný štát a aké dôsledky to môže mať na medzinárodnej scéne. Hovorí o hrozbe ďalších konfliktov.

Podľa Svobodu v prípade uznania Palestíny nejde o právny, ale predovšetkým politický krok. Pripomenul, že Československo uznalo Palestínu už v roku 1988. „ Slovensko po rozdelení muselo znova potvrdiť tento krok. Patríme teda medzi krajiny, ktoré by mali Palestínu uznávať ako štát,“ uviedol Svoboda.

„Je to politický postoj. Musíme vziať do úvahy, čo sa deje v Izraeli. To, čo robia ostatné krajiny, je správne – reagujú na realitu a hovoria, že je potrebné rešpektovať pravidlá,“ vysvetlil.

Územie Palestíny

K otázke hraníc palestínskeho štátu pripomenul historické súvislosti. Napríklad vojny v rokoch 1967 a 1973 totiž zmenili pôvodné hranice. Podľa Svobodu je v súčasnosti reálny vznik palestínskeho štátu ťažko predstaviteľný, ale politicky prirovnal túto snahu k vzniku Izraela: „Židia mali právo na vlastný štát a Palestínci na to majú rovnaké právo.“

Na otázku, čo je potrebné na vznik samostatného štátu, reagoval stručne: „Musí existovať trvalé územie, na ňom trvalé obyvateľstvo, ktoré na ňom žije a vykonáva suverénnu moc a má medzinárodné uznanie.“ Podľa neho dnes ide najmä o politickú a ekonomickú podporu a o symbolické gesto, že aj Palestínci ako každý iný národ majú právo na vlastný štát.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Dopady uznania Palestínskeho štátu

​Kritika Netanjahua

Ostro sa vyjadril k výroku izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že Palestínsky štát nevznikne, pretože by bol odmenou pre vrahov z Hamasu. Podľa Svobodu je takéto vyhlásenie „neprijateľné po všetkých stránkach“. „Izrael nemá patent na to určiť, či niekde vznikne alebo nevznikne štát. Neprijateľné je aj spájanie podpory Palestíny s podporou Hamasu a terorizmu,“ zdôraznil.

K otázke ďalšieho vývoja poznamenal, že uznanie Palestíny môže mať aj konkrétne dôsledky.

Následky uznania Palestíny

Pokiaľ sa budú pridávať k uznaniu Palestíny ďalšie štáty, môže to podľa Svobodu viesť k ďalším konfliktom. Netanjahu sa podľa Svobodu nezastaví. „Môže to viesť k ďalšej vojne, k embargu na export zbraní do Izraela, alebo rozhýbať arabský svet. To nezostane bez odozvy,“ upozornil. Podľa Svobodu môže Izrael smerovať do čoraz väčšej politickej izolácie, ktorá môže rázne ovplyvniť ekonomické udalosti.

Upozornil aj na možné širšie regionálne dôsledky. „Môže to zahýbať cenou ropy a energií,“ dodal.

Uznanie Palestínskeho štátu

V nedeľu (21.9.) uznali Palestínsky štát Austrália, Británia, Kanada a Portugalsko. V pondelok (22.9.) takmer 2 000 radníc vo Francúzsku vyvesili pred svojimi vchodmi palestínsku vlajku. Urobili tak v deň, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron plánuje oficiálne uznať Palestínsky štát. Má tak urobiť na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí však v nedeľu vyhlásilo, že odmieta to, čo nazvalo „jednostranným“ uznaním Palestínskeho štátu zo strany Veľkej Británie, Kanady a Austrálie. „Ak krajiny, ktoré podpísali túto deklaráciu, skutočne chcú stabilizovať región, mali by sa namiesto toho sústrediť na vyvíjanie tlaku na (palestínske militantné hnutie) Hamas, aby prepustil rukojemníkov a okamžite sa odzbrojil,“ dodalo ministerstvo. „Tento krok je v rozpore so všetkou logikou rokovaní a dosiahnutia kompromisu medzi oboma stranami a ešte viac oddiali dosiahnutie vytúženého mieru,“ uviedol rezort diplomacie.