Analytik narovinu: Výška platov našich poslancov je škandalózna, ich práca je mizerná

BRATISLAVA / Vysoké dane, nízka kvalita služieb a platy politikov ako z inej planéty. To je realita Slovenska, ktorá vyplýva z analýzy think-tanku MESA 10. Ekonóm Tomáš Meravý v rozhovore prehovoril o alarmujúcom stave verejných financií a o tom, prečo sa nám v porovnaní so susedmi nedarí.

Čo v rozhovore odznelo: 

• politické strany sú skôr také politické eseročky, ktorých funkciou je vyniesť nejaký klan alebo nejakú skupinu ľudí k moci, kde majú lukratívne platy.
• ak by sa viac investovalo do ekonomického rastu, dôchodcovia mohli mať dnes vyššie dôchodky aj bez 13. dôchodku.
• ešte pred 10 rokmi sme sa mohli nádejať, že Čechov niekedy dobehneme, ale dnes budeme mať čo robiť, aby nás nepredbehlo ešte aj Bulharsko.
• Hlava štátu si žije úplne odtrhnutá od reality, v ktorej žije drvivá väčšina ľudí na Slovensku.
• Poslanci by určite mali schváliť radikálne zníženie týchto platov nie len preto, že sú neadekvátne k celkovej situácii v krajine, ale pretože aj robia mizerný džob. Jednoducho krajina upadá, tak ako si oni môžu dovoľovať takto prosperovať.

Daňová záťaž patrí k najvyšším v regióne

Slováci platia jedny z najvyšších daní v regióne, no za svoje peniaze nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Projekt "Čo dostávam za svoje dane II" z dielne ekonomického think-tanku MESA 10 odhaľuje nelichotivý obraz slovenského hospodárstva. Analytik MESA 10, Tomáš Meravý, hovorí otvorene: "Daňová záťaž, ktorú nesú Slováci, najmä zamestnanci, patrí k najvyšším v regióne. Priemerná daňovo-odvodová záťaž priemernej mzdy prekračuje 42%, čo je jedna z najvyšších hodnôt v OECD. Firemná daň je tiež najvyššia v regióne – 24% od piatich miliónov eur. A základná sadzba DPH na úrovni 23% patrí k najvyšším v EÚ." 

Verejné služby v žalostnom stave

Vysoké dane by sa dali ospravedlniť kvalitnými verejnými službami. No aj tu Slovensko zaostáva. "Pri porovnaní kvality verejných služieb, či už ide o dopravnú infraštruktúru alebo sociálne benefity ako dôchodky a materská, Slovensko obsadzuje tie najposlednejšie miesta," konštatuje Meravý. Okrem vysokej korporátnej dane pribudla aj transakčná daň. "Tieto dane zaťažujú firmy a robia to systémom, ktorý je veľmi neštandardný. Zhoršuje to atraktivitu Slovenska pre podnikanie a pre investície," dodáva.

Prečítajte si tiež

ANALÝZA: Luxusné mzdy politikov. V rámci EÚ sa Ficovi a Orbánovi darí najlepšie

​

Konsolidácia? Skôr daňový chaos

Na Slovensko sa rúti ďalšia vlna konsolidácie, no podľa Meravého situáciu len zhorší. "Už teraz je situácia veľmi zlá a ten nový konsolidačný balíček ju ešte zhorší, pretože ešte viac zvýši daňovo-odvodové zaťaženie práce. Budú sa zvyšovať zdravotné odvody, zavedú sa nové sadzby dane z príjmov pre fyzické osoby," varuje. Súčasný daňový systém podľa neho vyháňa kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia. "Napríklad vo Viedni môžu získať nielen vyšší plat, ale zároveň platia aj nižšiu daňovú sadzbu. Toto by som ani nenazýval konsolidáciou. Tu sa vytvára doslova neporiadok. Daňový systém sa komplikuje a dokonca ani neznižujeme deficit." 

Namiesto ekonomického tigra sociálny populizmus

Pred dvadsiatimi rokmi bolo Slovensko ekonomickým tigrom, no odvtedy sa situácia zmenila k horšiemu. "Slovensko žilo v prevažnej miere sociálnym populizmom. To sú rôzne vlaky zadarmo, trináste dôchodky a ďalšie sociálne balíčky. V priemernej mzde už nás predbehlo nielen Česko, Maďarsko, Poľsko, ale napríklad aj Rumunsko," hovorí Meravý.

Napriek tomu sú mzdové náklady pre zamestnávateľov pomerne vysoké. "Odvodové zaťaženie je vysoké, ale aj rôzne benefity poskytované na základe Zákonníka práce. Ono to v podstate brzdí rast miezd," vysvetľuje ekonóm.

Prečítajte si tiež

Mzdy Slovákov sú na chvoste EÚ. Zarábame menej ako Rumuni

​

Problémom je aj kvalita vzdelávania

Ďalším problémom je prepad kvality vzdelávania. "V rebríčku PISA sa Slovensko nielenže umiestnilo vždy na poslednom mieste, ale jeho výsledky sa s každým testovaním zhoršujú. Univerzity na Slovensku sú rádovo horšie než v okolitých štátoch. Prečo by investori mali chodiť na Slovensko, keď tu vlastne zaplatia viacej a dostanú menej?" pýta sa Meravý.

Peniaze miznú v sociálnom populizme a v luxusných platoch politikov

Napriek vysokým daniam nie sú Slováci spokojní so zdravotníctvom, školstvom ani s infraštruktúrou. "Problém spočíva v celkovej politickej atmosfére. Tie zlé čísla nesvedčia len o nekompetentnosti a neschopnosti, ale jednoducho o nezáujme politických elít reálne rozvíjať ekonomiku krajiny," myslí si Meravý. "Tie vysoké platy politikov svedčia o tom, že tá skutočná motivácia, prečo išli do politiky, nebolo slúžiť a rozvíjať krajinu, ale zbohatnúť. Politické strany sú skôr také politické eseročky, ktorých funkciou je vyniesť nejaký klan k moci."

Čím viac peňazí ide do sociálneho populizmu, tým menej zostáva na obnovu infraštruktúry. "Na cestách prvej triedy je každý druhý most v zlom stave a v železniciach treba dotovať 80 percent nákladov, pretože je veľmi nízke cestovné a vlaky zadarmo," dodáva.

Predbehnúť nás môže aj Bulharsko 

Paradoxom je, že hoci dôchodky sú mizerné, Česká republika vynakladá na dôchodky menšiu časť svojho rozpočtu, no české dôchodky nám výškou unikajú. "Je to preto, že česká ekonomika sa nám vzďaľuje, rastie rýchlejšie," vysvetľuje Meravý. "Ešte pred desiatimi rokmi sme sa mohli nádejať, že Čechov dobehneme, ale dnes je situácia taká, že budeme mať čo robiť, aby nás nepredbehlo ešte aj Bulharsko."

Prečítajte si tiež

Mikloš v Štúdiu 24 ku konsolidácii: „Bude to bolieť, ale nebude to liečiť.“

​

Chudoba rastie, hoci sociálne výdavky stúpajú

Miera chudoby na Slovensku rastie aj preto, že peniaze nesmerujú tam, kde by mali. "Chudoba je vysoko koncentrovaná najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou na východnom a na južnom Slovensku. Tým, že tam nie je infraštruktúra, tí ľudia sa tam prepadávajú ešte do väčšej chudoby," hovorí Meravý.

Zvyšovanie daní nie je riešením

Ďalšie zvyšovanie daní situáciu len zhorší. "Reálnym riešením by bolo konsolidovať na strane výdavkov, znížiť verejné výdavky tam, kde sú neproduktívne, a zmeniť štruktúru výdavkov tak, aby sa viac investovalo do modernej infraštruktúry a do vzdelávania," radí ekonóm. Politici by si mali zásadne znížiť platy. "Prezident Pellegrini s platom prevyšujúcim 18 tisíc eur zarába viac než francúzsky prezident Macron. Hlava štátu si žije úplne odtrhnutá od reality, v ktorej žije drvivá väčšina ľudí na Slovensku," upozorňuje Meravý.

Recept na zmenu?

"Ekonomický rozvoj by mal byť opäť v centre pozornosti politikov. Je potrebné, aby si ľudia zvolili také politické strany, pre ktoré tá ekonomika bude reálnou prioritou, a tí politici potom musia robiť štrukturálne reformy a prekopať verejný rozpočet," uzatvára Tomáš Meravý.

​