Drlička: Zaklopala mi úradníčka ministerstva kultúry s príslušníkmi SBS a podala mi odvolávací dekrét

BRATISLAVA / Ministerstvo kultúry na čele s nominantkou SNS Martinou Šimkovičovou odvolalo generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku. Pre TV JOJ túto informáciu potvrdila hovorkyňa SND Jana Alexová. Otázkou ale je, aký bol dôvod tohto kroku. V Štúdiu 24 sme sa o tom porozprávali s Matejom Drličkom osobne.

Otázka, ktorá zaujíma asi najviac nás, aj všetkých našich divákov je, že aký dôvod uviedli?

Dôvod mi nebol oznámený a teda spôsob, akým som bol odvolaný prebehol tak, že dnes ráno mi na dvere nášho bytu v centre Bratislavy zazvonil niekto a ja som otvoril dvere. A tam stála úradníčka z ministerstva kultúry s dvoma 100-kilovými príslušníkmi SBS a oznámila mi, že mi priniesla odvolací dekrét a následne mi popriali pekný deň a odišli. A takto sa odvolávajú riaditelia Národného divadla stranou SNS.

Je to Štandardný postup?

Nemyslím si, že je to štandardný postup, ale pri pani Šimkovičovej a pánovi Machalovi nie je nič štandardné.

Mali ste nejaké indície alebo tušili ste, že tento krok by mohol prísť?

Tak prvou indíciou, že táto spolupráca nebude mať dlhé trvanie, bola skutočnosť, že ministerka Šimkovičová ma od nástupu do pozície neprijala ani raz. My sme nemali ani jedno jediné stretnutie. Vzhľadom na to, že ide o najväčšiu inštitúciu živej kultúry v rezorte, tak je asi namieste, aby sa stretla so štatutárom Národného divadla. Ja som opakovane žiadal cez sekretariát, aj som sa snažil s ňou komunikovať cez správy, žiadal o stretnutie. Stretnutie neprebehlo ani raz, takže už to, že počas ôsmich, viac ako ôsmich mesiacov, vlastne ani raz som nemal možnosť sa s ňou stretnúť, niečo naznačovalo. No a vlastne v uplynulých dvoch alebo troch týždňoch pustili z ministerstva von tlačové správy.
Namiesto toho, aby sa so mnou rozprávali, tak púšťali klamstvá do mediálneho priestoru, ktoré sme my vždy takisto v písomnej forme dementovali. Takže nejaké nejaké náznaky toho, že to príde, boli. Ale takto, je to absurdné, ale absurdné je všetko, čo títo ľudia robia.

Pripomeňme divákom, o aké tlačové správy išlo.

V prvej tlačovej správe uvádzali, že som porušil štatút Národného divadla pri odvolávaní pani Polákovej, čo nie je pravda. Síce ministerka vyštudovala prerokovanie tým, že ma neprijala, ale ja som to urobil písomnou formou, lebo zákon pozná aj prerokovanie písomnou formou, takže to je jedno klamstvo a ďalej spochybňovali proces sťahovania našich umelecko dekoračných dielní do náhradných priestorov. My sme s našim manažmentom vlastne úspešne vybavili šesť miliónov z plánu obnovy, za ktoré aktuálne fyzicky rekonštruujú umelecko dekoračné dielne, čo je veľký priestor, ktorým sa vytvárajú a vyrábajú kulisy a kostýmy. Tá rekonštrukcia bude teda bez záťaže štátneho rozpočtu. Musím zdôrazniť plán obnovy. Tá rekonštrukcia bude prebiehať zhruba rok a pol a počas tohto obdobia výroba musí pokračovať. Takže sme našli náhradný priestor a oni teda vypúšťali správy, že ten priestor je nevyhovujúci, že je plesnivý, že je atď. A my sme zase dementovali, že to tak nie je a pozvali sme ich na prehliadku.

Takže ich pracovným nástrojom je klamstvo a ako keby vytrvalé a inteligentné vyvrátenie tých mýtov zjavne prišlo ku koncu dnešnému dňu.

Ako by ste charakterizovali váš pracovný vzťah s ministerkou kultúry s Martinou Šimkovičovou?

No, ja som to práve popísal. My sme sa s pani ministerkou stretli dvakrát v Národnom divadle, kde prišla ako hosť na Labutie jazero a neskôr na predstavenie opery Hubička, kde naša interakcia bola naozaj minimálna. A potom ešte na inaugurácii prezidenta Pellegriniho, kde som ju opätovne osobne žiadal o prijatie. Kde mi teraz s úsmevom odvetila, že samozrejme, že veď nie je problém. Ale k tomu stretnutiu neprišlo. Takže to boli tri stretnutia s ministerkou za celú éru jej pôsobenia.

Situácia v slovenskej kultúre určite nie je ideálna. Čo možno vy vnímate ako taký najväčší problém a ako také najväčšie obmedzenia? Odkedy teda došlo k výmene na poste ministra kultúry?

No je úplne zjavné, že ministerka Šimkovičová za pomoci Ľuboša Machalu likvidujú všetko dobré, čo v našej kultúre za uplynulé roky vzniklo. Či už sa jedná o Fond pre podporu umenia, Audiovizuálny fond RTVS a mohol by som pokračovať...
Bibiana, malá inštitúcia, bola exemplárnym príkladom toho, ako sa nemá vymieňať riaditeľ, ako sa nemá táto inštitúcia viesť. No a bola otázka, či si teda, trúfnu aj na veľkú inštitúciu, akou je Národné divadlo. Áno, trúfli si potrebujú vyriešiť jeden veľký problém a to je slobodná inštitúcia. Národné divadlo nielen pod mojím vedením, ale aj pod vedením ich predchodcov bolo vždy slobodné a národné divadlo hovorí pravdu, je kritické aj k spoločnosti, aj k samým sebe, aj k politikom, čo je evidentne pre ministerku Šimkovičovú a pána Machalu neprijateľná realita. Takže výhrady smerom k Národnému divadlu, menovite teda k činohre, sa opakovali veľmi dlho. Označovali nás ako liberálov progresívneho. Tieto nálepky sú veľmi dobre funkčné na ich elektorát. Samozrejme, že sú to nezmysly, naša dramaturgia je pestrá, vyvážená a má uspokojiť široké spektrum divákov, ale tento naratív im proste vyhovuje pri postupnej likvidácii všetkých inštitúcií.

Takže dnes je na stole Národné divadlo aj otázka teraz ako sa zachová Národné divadlo už nie pod mojím vedením? Myslím si, že to bude veľmi hlučné teraz. Myslím si, že pani ministerka trošku podcenila hlas národného divadla a názory zamestnancov a uvidíme, ako sa zachovajú ostatné kultúrne inštitúcie, pretože vo vzduchu visí aj odvolanie z Národného múzea a pani Kuséj z Národnej galérie. Takže uvidíme, dokedy bude táto hrôzostrašná jazda pani Šimkovičovej a pána Machalu tolerovaná a ja by som rád vyzval všetkých slušných politikov vládnej koalície, aby láskavo zakročili a zastavili toto.

To bola inak moja ďalšia otázka. Je to informácia stará iba niekoľko hodín, ale už asi máte nejaké informácie z toho, že ako to prijalo Slovenské národné divadlo a teda nielen herci, ale vlastne všetci zamestnanci a ľudia, ktorí stoja v jeho pozadí. Máte nejaké informácie o tom, že aký zvolia postup? Na čo sa môžeme pripraviť? Ako prijali túto situáciu?

Tak my sme všetci tušili, že k tomuto momentu skôr či neskôr príde, pretože tie výhražné signály zastrašovania prichádzali. Zastrašovanie už len to, ako sa ministerstvo chovalo k iným inštitúciám. Len treba pripomenúť, že Národné divadlo nemá rado, keď je zastrašovanie a že je to teda naozaj ostrov slobody. Reakcie sú veľmi negatívne, pochopiteľne. Takže aktuálne kolegovia kolegyne v Národnom divadle sa rozprávajú o tom, ako idú, ako idú túto situáciu riešiť. Takže debatuje sa o štrajkovej pohotovosti, ale určite určite v nasledujúcich dňoch verejnosť uvidí reakciu Národného divadla. A viem, že Národné divadlo vyzýva aj ostatné inštitúcie, aby sa, aby sme sa konečne, aby sa postavili tejto tejto zlosile, ktorá tu funguje.

Treba ale povedať, že vy už ste mali starší konflikt aj s predchádzajúcou ministerkou kultúry, s Natáliou Milanovou. Za vaše vyjadrenia na konferencii v Budapešti o tom, že niektorí politici nanešťastie ešte stále dýchajú. A tiež tam bol posmešný komentár o národných umelcoch. Vtedy ste to komentovali ako tlak zo strany poslancov mediálneho výboru. Vyjadrite sa k tomuto?

Nebol to posmešný komentár o národných umelcoch. Ale je pravda, že som mal skutočne nevhodný výrok na adresu politikov. Ten môj výrok bol vyprovokovaný obrovským tlakom, ktorý bol na mňa aj vtedy aj za tej vlády tlak na Národné divadlo bol bol veľký. Politikom proste nevyhovuje slobodná inštitúcia, ktorá navyše má silný hlas spoločnosti, pretože naši umelci denno denne prehovárajú k tisícom ľudí, takže ani vtedy to nebolo pohodlné. Vtedy som im to naozaj výnimočne uľahčil svojím nevhodným výrokom, za čo som sa ospravedlnil a ponúkol svoju demisiu, Lebo ja si myslím, že je to správne, aby štatutár vedel uznať svoju chybu a svoj prešľap. A následne musím s rešpektom uznať, že bývalá ministerka Milanová a napriek tomu, že som urobil túto chybu, tak mi umožnila prísť na druhé výberové konanie, ktoré som opätovne vyhral.

Pred niekoľkými dňami vám bolo udelené francúzske vyznamenanie Rytier rádu umenia a literatúry od francúzskeho ministerstva kultúry. Môžete nám, teda našim divákom hlavne ozrejmiť, že za čo ste dostali toto významné vyznamenanie?

Ja som bol veľmi prekvapený, keď som sa to dozvedel od francúzskeho veľvyslanca na Slovensku, ktorý mi to oznámil túto radostnú správu. Princíp tejto ceny funguje tak, že veľvyslanci jednotlivých krajín nominujú osobnosti v tej krajine, v ktorej pôsobia. Posielajú svoje nominácie na ministerstvo kultúry do Francúzska, kde to posudzuje nejaký tím. Väčšinou sú to ľudia, ktorí nejakým spôsobom sú spojení s Francúzskom. Ja tým, že som osem rokov vo Francúzsku žil a pracoval, tak to spojenie tam teda bolo. Ja som frankofónny, takže takýmto spôsobom si myslím, že tam bolo to to prepojenie. Je to ocenenie za celoživotný prínos v oblasti kultúry a umenia. A prišlo to iba niekoľko dní predtým, ako ma odvolala tá naša ministerka.

Áno, vlastne niekoľko dní po tom, ako ste získali toto významné vyznamenanie, prichádza táto informácia, ale s tým, že to vyznamenanie bude vlastne oficiálne odovzdané až na jeseň, keď už teda pravdepodobne nebudete v čele Slovenského národného divadla. Ako to vnímate?

Tak to moje odvolanie je súčasť pravidiel. Ministerka má právo ma odvolať aj bez udania dôvodu. Napokon žiadne dôvody ani nemusí uvádzať, aj keď ja som na ne prirodzene veľmi zvedavý. Ja to akceptujem, nebudem robiť žiadne obštrukcie, podpíšem, podpíšem výpoveď a vyznamenanie si preberiem ako radový občan.

No a kam povedú vaše profesionálne kroky teraz, v najbližšej dobe, keď podpíšete tú výpoveď?

Aktuálne na tú otázku neviem odpovedať, lebo je to naozaj veľmi čerstvá správa. Ale tak ako som mal veľmi bohatý profesionálny život pred Národným divadlom, tak bude rovnako bohatý aj po Národnom divadle, kde budem chodiť ako divák. Verím, že nie ovládnuť divadlo až takým spôsobom, že tam nebude načo chodiť. Takže v tejto chvíli neviem presne odpovedať, ale nudiť sa určite nebudem.