VIDEO: Exkluzívny rozhovor s povereným ministrom Káčerom

LONDÝN / Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislav Káčer sa v pondelok 20. februára v Bruseli zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci. O tom, ako zasadnutie prebiehalo, sa rozprával s redaktorom televízie JOJ Petrom Mikitičom.

​Prečo ste si pre vašu cestu z Bruselu do Londýna vybrali práve vlak? Je to také netradičné.

Vlak mám veľmi rád, rád cestujem vlakom a je to aj praktické. Keď zarátate tú cestu na letisko, cestu z letiska, tak to sa krásne doveziete do centra. Vo vlaku sa lepšie pracuje, vlak mám vo všeobecnosti rád a považujem to aj za zelenšiu alternatívu. Bolo to super, vystúpiť v centre Londýna po kratučkej ceste. Kým som napísal jeden facebookový post, zrazu sme boli za tunelom a prišla mi správa – Vitajte vo Veľkej Británii. Super.

Čo je cieľom vašej cesty do Londýna? Predpokladám, že sa budete s vaším náprotivkom Jamesom Cleverlym rozprávať aj o Ukrajine.

Mám taký nabitý týždeň, lebo začali sme včera v Bruseli – Rada pre vonkajšie záležitosti, a témou bola Ukrajina. Mal tam byť aj Dmytro Kuleba, ale nebol, ospravedlnil sa kvôli návšteve prezidenta Bidena, čo bola skvelá správa. Dnes prichádzam do Londýna hlavne kvôli tejto agende, je to moja odložená cesta z decembra. Pre chorobu som to musel odložiť. Stretávam sa s Jamesom Cleverlym. Dnes už 80 percent zahraničnej politiky sa točí okolo ruského útoku na Ukrajinu. Budeme mať o pár dní ročné výročie tohto útoku, takže tieto témy určite budú kľúčovými. Británia je aj po Brexite naozaj najdôležitejším partnerom pre európsku bezpečnosť, stále zostáva zásadným členom NATO, ale aj politicky sme si veľmi blízki. S Jamesom som sa už stretol na Bukureštskom samite, máme veľmi blízke názory, máme podobné pozície. Budeme hovoriť o vojne na Ukrajine, o jej dosahoch na bezprostredné susedstvo, na európsku bezpečnosť, na svetový obchod, na širšie dosahy pre medzinárodné spoločenstvo, celý systém bezpečnostných záruk a pravidiel, ktoré nastavilo OSN. Odtiaľto letím práve do OSN, kde vystúpim aj v Bezpečnostnej rade. No budeme hovoriť aj o tom, ako to globálne ovplyvnilo svetovú polaritu, ako po politickom oslabení Ruska z toho profituje Čína, kde dnes má miesto India a iní veľkí hráči. Povedal by som, že máme veľký balík strategickej diskusie. Pripomenieme si taktiež aj 30 rokov našich diplomatických vzťahov.

Vy budete podpisovať aj nejaký dôležitý dokument. O čo konkrétne ide?

Ide o Memorandum o spolupráci, je to taký rámcový dokument, kde hovoríme o tom, akým spôsobom chceme spolupracovať v oblasti zahraničnej bezpečnostnej politiky a iných strategických oblastí.

Budete rozprávať so svojím rezortným kolegom aj o eventuálnom dodaní migov na Ukrajinu?

Tak je to v prvom rade naše suverénne rozhodnutie, takže skôr predpokladám, že on sa bude zaujímať a pýtať, čo Slovensko ešte môže urobiť. Slovensko patrí k suverénnym podporovateľom ukrajinskej nezávislosti, slobody a integrity, tak ako aj Veľká Británia. My sme dodali systém S-300, boli sme jedni z prvých, ktorí dodali takúto zásadnú technológiu a Ukrajine veľmi pomohla. Pomohla im zostreliť množstvo rakiet, niekoľko lietadiel, vrtuľníkov a tak ďalej. Potom sme dodávali 150 milimetrové húfnice Zuzana, muníciu veľkého kalibra, raketomety a tak ďalej. Dnes je legitímna debata, na Slovensku skôr vnútropolitická, či poverená vláda má právomoc rozhodnúť o odoslaní migov. Ja som presvedčený, že môže a má. Myslím si, že Ukrajine by to pomohlo a žiadajú o to. Tieto lietadlá sú na Slovensku neuplatniteľné. Ak ich nedodáme teraz Ukrajine, zostanú nám v skladoch, nikdy nebudú lietať a o pár rokov ich budeme predávať ako napoly hrdzavých sadrových trpaslíkov do záhrady po 10-tisíc eur. Tak, ako sme to už raz urobili pri Migoch-21. Dnes by tieto migy poslúžili dobrej veci, aby sa Ukrajina dokázala efektívnejšie brániť agresorom a útočníkom. A nechcem, aby to znelo hlúpo a vypočítavo, ale Slovensko by sa zbavilo techniky, ktorú už nepotrebuje a nie je pre ňu miesto.

Ako na vás zapôsobila správa o neočakávanom prílete amerického prezidenta do Kyjeva?

Poviem pravdu, že som čakal, že v ten deň príde. Vedeli sme, že ide od Varšavy a má sa stretnúť vo formáte B9-ky, aj naša pani prezidentka sa tam zúčastní, tak som niekde v kútiku duše aj myslel, že túto cestu vykoná. Myslím si, že je to vynikajúca správa pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu, pretože ukazuje, že Spojené štáty sú súčasťou našej európskej bezpečnosti. Od vzniku NATO stáli za našou bezpečnosťou, stáli ako bariéra agresívnej rozpínavosti Sovietskeho komunistického zväzu. Myslím si, že keby Spojené štáty neboli bývali súčasťou európskej obrany, tak by sa sovietsky režim odvážil v 50. až 60. rokoch podniknúť útok na Západ. Dnes prezident Biden aj týmto gestom dal najavo, že Američanom na európskej bezpečnosti záleží. A druhá vec je, že vytrvajú v podpore Ukrajiny až do konca. To je pre Slovensko veľmi dôležité, keďže sme susedná krajina. Myslím si, že posledné, čo my potrebujeme, je, aby Ukrajina padla a mali sme agresívne rozpínavé postimperialistické Rusko na našej hranici.

Dnes, 21. februára, je piate výročie od vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Čo vo vás evokuje táto udalosť? Aj v súvislosti s blížiacimi sa voľbami a návratom starej garnitúry k moci.

Je to veľmi smutné výročie, bol som vtedy úprimne šokovaný, tak ako aj väčšina Slovákov. Nikto z nás si nemyslel, že k niečomu takému môže dôjsť. Nájomná vražda novinára, pretože robí dobrú prácu, odkrýva skorumpované pozadie biznisu, prepojenia biznisu a politiky. Nikto si nemyslel, že sa takéto niečo môže stať v našej krajine. Vieme, že Slovensko má úroveň korupcie ako mnoho iných krajín, ale že by k takému niečomu došlo, to som si naozaj nemyslel. Vyvolalo to obrovskú vlnu na Slovensku. Dnes sa môžeme oprávnene pýtať, či tá vlna skutočne viedla k takým zmenám, aké sme očakávali. Ja si myslím, že nie. Myslím si, že v mnohom sme sa poučili, v mnohom sa rozviazali ruky polície, napokon aj vo vyšetrovaní toho prípadu polícia odviedla vynikajúcu prácu. Ale keď sa pozrieme na stav dnešnej politiky, je veľmi zlý. Vidíme rozdelenú spoločnosť, vidíme spoločnosť cynickú, neveriacu v to, že vôbec je možné, aby sme mali normálnu politiku. Vidíme asertivitu bývalého expremiéra, ktorý nás ťahá cez maďarskú pustu až do Moskvy. Myslím si, že táto vízia je šialená. Slovensko je súčasťou vyspelého sveta a určite by bolo veľmi škodlivé, keby sme sa mali postaviť v tomto konflikte na stranu Moskvy tak, ako to robí Budapešť. To by bolo kritické, sme súčasť vyspelého sveta, tam patríme. Tisíc rokov sme súčasť Západu, tam sme doma. Verím, že po týchto voľbách urobíme všetko pre to, aby to tak bolo. Aby sme zlepšili klímu na Slovensku a prestali hovoriť o témach, ktoré nás nikam neposúvajú. Aby sme sa zamysleli nad tým, prečo Slovensko zaostáva, prečo sme sa ekonomicky dostali na predposledné miesto za Bulharsko, prečo upadáme, prečo máme zlé školstvo, prečo ľudia utekajú zo Slovenska. Toto sú témy, ktoré je treba riešiť.

Vrátim sa ešte k vašej ceste do Bruselu v pondelok, kde ste sa stretli aj s vaším rezortným kolegom z Moldavska Nicuom Popescuom. Nevidíte nejakú paralelu v tej situácii, čo sa týka organizovania tých pro ruských protestov?

Vidíme, že Rusko sa snaží urobiť všetko – cez dezinformačné kampane, informačnú vojnu, hybridné operácie, spravodajské operácie, a to vo všetkých susedných krajinách. Snaží sa ich pripútať k sebe, rozkladať verejnú mienku. Tak ako to povedal kedysi jeden z historicky významných čínskych generálov – najlepšia vojna je tá, ktorú vyhrávate bez toho, aby ste vystrelili. O toto sa snaží Rusko a v Moldavsku to vidíme v priamom prenose. Boli regrutovaní ľudia, ktorí vyvolávali verejné nepokoje z rôznych iných krajín. Ale vidíme to aj na Slovensku, pretože tých operácií je strašne veľa. Slovenská verejná mienka je na tom veľmi zle. Patríme spolu s Bulharskom a Gréckom medzi najzraniteľnejšie krajiny. Takže Rusko sa snaží silou-mocou si pripraviť pôdu pre svoju agresívnu politiku aj ďalej na západ a myslím si, že na nás je, aby sme tomu odolávali, aby sme Moldavsku pomáhali od ich závislostí – energetických a rôznych iných. Obdivuhodné je, že sa dokázali stopercentne vyrovnať s plynovou závislosťou tak rýchlo. Moldavsko je európska krajina a patrí jej európska budúcnosť. Je to ich slobodná voľba a my ich v tejto voľbe musíme morálne aj pragmaticky podporiť. 

V pondelok ste sa tiež stretli s opozičným aktivistom a bývalým šachovým veľmajstrom Garrym Kasparom. Ako on vidí, respektíve vidí on vôbec svetlo pre jeho krajinu?

Neprekvapilo ma nič, čo by povedal. Bolo dôležité, že to počuli ostatní európski kolegovia, ktorí mohli mať ešte nejaké ilúzie o Rusku a ktorí si mysleli, že Rusko je normálna pragmatická krajina, s ktorou sa dá spolupracovať. Myslím si, že Kasparo nalial do toho čistého vína a na otázku, ako vidí možnosti zmien v Rusku a ako vidí tie mierové rokovania on odpovedal otázkou. "Prosím vás, kedy sa začali mierové rokovania s Nemeckom? Až keď Nemecko v druhej vojne prestalo bojovať. Vtedy sa začali mierové rokovania s Nemeckom a nie skôr," povedal. Šanca na zmenu v Rusku je podľa neho len vtedy, ak Rusko túto vojnu na Ukrajine prehrá. Inak podľa neho šanca na zmenu v Rusku nie je žiadna. Myslím si, že toto bolo také prebratie, studená sprcha pre všetkých. Bolo to vynikajúce stretnutie.