Nedá sa donekonečna tváriť, že to zaplatia bohatí, pôjde to z peňazí strednej vrstvy, hovorí o plánovanom bankovom odvode analytik

BRATISLAVA / Finančnú stabilitu Slovenska momentálne najviac ovplyvňuje inflácia, akú sme tu nemali 20 rokov. Z najnovšej analýzy Národnej banky ďalej vyplýva, že zhoršenie finančnej situácie niektorých podnikov aj domácností ovplyvní schopnosť splácať úvery. Ich poskytovanie sa na druhej strane spomalilo, čo analytici považujú za pozitívny vplyv inflácie. Reportérka a moderátorka JOJ 24 Mária Ölvedyová privítala v štúdiu analytika INESS Martina Vlachynského.

Minister financií Igor Matovič v relácii JOJ 24 Na hrane povedal, že sa v parlamente pokúsi cez poslancov pretlačiť zavedenie bankového odvodu. Teoreticky by mohlo ísť o pozmeňujúci návrh zákona o osobitom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach.

"V týchto termínoch už skutočne panuje značný chaos," priznal analytik Martin Vlachynský. "Máme daň z príjmu právnických osôb, ľudovo nazývanú daň zo zisku, ktorú platí každá firma či obchodná spoločnosť, ktoré je v zisku. Potom máme niekoľko separátnych daní. Osobitný odvod regulovaných subjektov, kam spadajú subjekty, ktoré sú akokoľvek regulované: telekomunikačné spoločnosti, poisťovne, vodárne a mnohé ďalšie. Do minulého roku existoval bankový odvod."

Navhovaná zmena by rozšírila pôsobnosť odvodu regulovaných subjektov. "Budú tam spadať aj leasingové spoločnosti, či obchodníci s cennými papiermi. A popri tom zaznelo, že možno by sa mohol vrátiť aj ten bankový odvod, ktorý bol donedávna uvalený špecificky na banky," opisuje situáciu analytik.

Nie je jasné, či ide o nápad oživiť ten druh bankového odvodu, ktorý svojho času zaviedla vláda Roberta Fica.

"Momentálne o tom vieme len tú vetu, že to zvažujú," hovorí Vlachynský. "Za tým je logika neustále plátať dieru, ktorá sa v rozpočte vytvára nekontrolovanými výdavkami. Tie peniaze nepadnú z neba, musia sa vziať od klientov. Buď cez poplatky, alebo drahšie úvery."

Aký dopad to bude mať na peňaženky bežných ľudí?

"Momentálne je deficit skoro 8 miliárd," upresňuje Martin Vlachynský. "Zvýšením odvodu regulovaných subjektov prinesie niečo vyše 100 miliónov. Keby bankový odvod mal rozmery ako v minulosti, bavíme sa o niečo medyi 150 až 300 miliónmi, verzus diera osem miliárd. Zďaleko to nebude snažiť. Musíme sa pripraviť na to, že tu budú snahy zvyšovať a zavádzať nové dane a odvody. Donekonečna sa nebudú dať maskovať, že to tie korporácie, tí bohatí, na konci dňa to musí zaplatiť stredná vrstva, to sú tí, ktorí majú tú masu peňazí, z ktorých štát bude čerpať."