Severná Kórea otestovala raketu, ktorá by teoreticky mohla dopraviť jadrovú hlavicu na územie USA, hovorí bezpečnostná analytička

BRATISLAVA / O testoch severokórejských rakiet počúvame temer každodenne. JOJ 24 sa pýtala na to, čím je ostatný pokus tak výnimočný, že vyvolal silnú medzinárodnú reakciu, docentky Lucie Husenicovej z Katedry bezpečnostných štúdií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Severná Kórea v ostatnej dobe testuje rakety skutočne veľmi často. "V posledných 2 mesiacoch ich bolo až 50," hovorí Lucia Lhusenicová. "Najnovší test vyzerá, že bol úspešný potom, ako 3. novembra tiež chceli testovať takú istú raketu a test nebol až taký úspešný. Každopádne to, čo to ukazuje je, že Severná Kórea ďalej vyvíja svoje rakety, hlavne medzikontinentálne balistické rakety. Pravdepodobne sa jednalo o technické cvičenie, yisťovanie toho, do akej miery sú tie rakety schopné letu."

Znamená to, že Severná Kóre už má k dispozícii raketu, ktorá by mohla dopraviť jadrovú hlavicu na územie Spojených štátov amerických?

"Teoreticky áno, pretože dolet týchto rakiet sa odhaduje cez 10 000 kilometrov," povedala Lucia Husenicová. "Pravda je ale taká, že stále nevieme, či Severná Kórea má zariadenia alebo schopnosť umiestniť jadrovú hlavicu na túto raketu, do tohto nosiča a vôbec ako by táto raketa letela, keby mala v sebe hlavicu alebo nálože, pretože tieto testy sa vykonávajú bez nich."

Severná Kórea oficiálne uskutočnila testy jadrových náloží naposledy v roku 2017. Utajiť niečo podobné je temer nemožné.

"Existuje pomerne dobré pokrytie a analýzy cez satelitné snímky toho, čo sa deje v Severnej Kórei," hovorí Lucia Husenicová.

V septembri Severná Kórea zmenila svoju legislatívu, píše sa v nej, že jadrové útoky použijú automaticky a okamžite v prípade ohrozenia ich lídra či krajiny ako takej. Zároveň vyjadrili, že štatút jadrovej mocnosti považujú za nezvratný.

"Toto nie je prvá jadrová doktrína, ktorú Severná Kórea zverejnila," potrvzduje Lucia Husenicová, "prvú zverejnili už v roku 2013. Je však pravda, že tá súčasná je trošku razantnejšia v kontexte toho, že odmietajú akúkoľvek diskusiu o tom, že by sa zbavili jadrových zbraní, čo požadujú v podstate všetci ostatní zúčastnení aktéri, predovšetkým USA, Južná Kórea a Japonsko. V konečnom dôsledku je to aj súčasťou čínskej zahraničnej politiky. Tu je jasne vidieť, o čom sa diskutuje už dlho: že Sverená Kórea nie je ochotná sa vzdať svojich jadrových zbraní. Má to 2 primárne dôvody: jeden je samozrejme ten, aby boli schopní sa brániť - a zo zmeny zákona vyplýva, že by boli schopní a ochotní použiť jadrové zbrane aj v prípade preemptívneho útoku - ale zároveň ako reakciu na vojenský útok priamy."

Čo sa vlastne stalo na kórejskom polostrove? Severokórejský vodca sa stretával s Donaldom Trumpom a s juhokórejským prezidentom a teraz ako keby sa krajina vrátila o niekoľko rokov späť.

"V konečnom dôsledku to nie je veľmi prekvapivé správanie," hovorí docentka. "Ak sa pozrieme na jej zahraničnú politiku a vývoj jadrového programu od 90. rokov, tak sa nám striedali fázy rokovaní so Spojenými štátmi resp. Južnou Kóreou a následne obdobia, kedy KĽDR intenzívnejšie testovala rakety alebo jadrové nálože, čiže v tomto kontexte to celkom zapadá do scenáru. Zároveň pravidelne po amerických aj juhokórejských prezidentských voľbách sa situácia trošku vyostrila a to z toho dôvodu, že akoby Severná Kórea čakala na konkrétnu politiku či už jednej alebo druhej administratívy, na jej oznámenie a zároveň akoby ukazovala, že stále je tu, stále s ňou treba počítať a stále rozvíja svoj raketový a jadrový program."

Dá sa to vnímať aj tak, že Severná Kórea akoby podávala ruku západnému demokratickému svetu a tá odpoveď neprišla, ani zmiernenie sankcií? Neočakávali, že sa niečo zmení a svet začne na Sverenú Kóreu pozerať inak?

"Do istej miery to môže súvisieť s tým, čo sa deje vovnútri," hovorí Lucia Husenicová. "My máme momentálne veľmi málo informácií o tom, čo sa deje v Severnej Kórei predovšetkým posledné dva roky, pretože krajina sa hermeticky uzatvorila. Kontakty sú skutočne minimálne. Veľa veľvyslanectiev aj európskych štátov odišlo, resp. zamestnanci nie sú v Pchjonjangu už dva roky, tých informácií je veľmi málo už dva roky."