Analytik vysvetľuje: ceny plynu klesajú, s nimi sa zlacňuje aj elektrina

BRATISLAVA / Ceny plynu v Európe v ostatných týždňoch prudko klesajú, z augustových maxím už o vyše 60 percent, a posúvajú sa na najnižšie úrovne od júna. Za výrazným poklesom stojí niekoľko významných faktorov – rast LNG dovozov do Európy, plnšie zásobníky plynu, zníženie spotreby, ako aj teplejšie počasie. Je možné, že k poklesu určitým spôsobom, najmä psychologicky, prispieva aj diskusia Bruselu o nejakej forme ich zastropovania či najnovšie špekulácie o dynamických cenových limitoch. Spolu s plynom následne klesá aj cena elektriny.

Ako píše analytik J&T banky Stanislav Pánis na portáli jet.sk, ceny európskeho plynového benchmarku, holandského Title Transfer Facility (TTF), technicky virtuálneho obchodného hubu, a finančnej futures s dodávkou v najbližšom mesiaci klesli z augustových historických maxím nad 340 eur za megawatthodinu na súčasných 115 – 120 eur za megawatthodinu, kde sa pohybovali naposledy v polovici júna. Súčasné ceny sú už len rádovo o 25 – 30 percent vyššie ako v rovnakom období minulého roka, hoci v lete boli šesťnásobne vyššie.

​(Zdroj: J&T BANKA, Bloomberg)

Pozitívne na pokles cien pôsobí výrazný rast dovozov skvapalneného zemného plynu (LNG), ktoré predstavujú už 40 percent celkového toku a sú už hlavným zdrojom dodávok do Európy spolu s nórskym plynom. Znamená to, že prítoky plynu napriek úplnému zastaveniu severnej ruskej trasy cez plynovody NordStream (ktorý bol poškodený teroristickým útokom) a Jamal a priškrteniu dodávok cez Ukrajinu a TurkStream sa znížili len približne o 20 percent (čo je rámcovo na úrovni súčasného poklesu spotreby). Predpokladáme, že počas zimnej sezóny by mali narásť v porovnaní s minulou sezónou dovozy LNG do Európy rádovo o 40 percent, pričom len počas septembra sa strojnásobili.

Vďaka získavaniu plynu z iných zdrojov ako ruských, na čele s LNG, dokázala EÚ pomerne dynamicky plniť svoje zásobníky, ktoré sú plnšie ako v rovnakom období minulého roka a sú naplnené na úrovni okolo 92 percent, pričom Nemecko má svoje stavy zásob ešte vyššie. Prítoky plynu do najväčšej európskej ekonomiky sú rekordné, aj keď jej nie je posielaná už ani molekula toho ruského.

Vyššie ceny plynu viedli k tomu, že jeho spotreba klesla v porovnaní s priemerom v predkrízových rokoch v priemysle západnej Európy viac ako o pätinu. Jednoducho podniky obmedzujú výrobu pri takých vysokých cenách plynu, podpisuje sa pod to aj ekonomické spomalenie. Niektoré podniky pristupujú k switchingu, teda ak je to technologický možné, nahrádzajú plyn naftou či ľahkými vykurovacími olejmi.

Ak klesne spotreba plynu v EÚ rádovo o15 percent počas aktuálnej vykurovacej sezóny, únia by mala relatívne bezproblémovo, bez ekonomického kolapsu (hoci zrejme s recesiou) zvládnuť celú zimu bez prídelového systému a regulácie „zvrchu“ a zásoby by jej mali vydržať za predpokladu, že nenastane extrémna zima.

Pre samotné Slovensko je dobrou správou, že okrem plnších zásobníkov k nám zatiaľ prúdi ruský plyn cez Ukrajinu cez vstupný bod Veľké Kapušany. Ak tieto toky plynu už nebudú zásadnejšie priškrtené, ani v zime by sme nemali mať problém (za predpokladu doručenia zazmluvneného LNG a nórskeho plynu) s nedostatkami komodity a zavádzaním regulačných stupňov. Tok je (okrem toho) dôležitý pre zabezpečenie výtlačného výkonu, aby sme boli schopní čerpať plyn zo zásobníkov koncom zimy.

Aktuálne podstatne nižšie ceny plynu v Európe (ako najdrahšieho zdroja výroby elektriny) sa pretavujú aj do kolapsu cien elektriny, spotová cena v Nemecku za mesiac klesla z vyše 600 eur za megawatt smerom k takmer 100-eurovej úrovni. A takisto klesajú aj ceny s dodávkou na budúci rok.

Zimná sezóna 22/23 by tak mala byť pre Európu zvládnuteľná, hoci to nebude „prechádzka ružovou záhradou“. Energetický ponukový šok sa pretaví v eurozóne a aj na Slovensku s veľkou pravdepodobnosťou do plytkej recesie (ktorá by mala dosiahnuť asi štvrtinovú úroveň oproti poklesu našej ekonomiky počas koronaroku 2020). Nehovoríme však o úplnom kolapse. Najmä keď predpokladáme, že vlády by mali poskytnúť rôzne kompenzačné opatrenia biznisu aj domácnostiam za drahé energetické účty. Pôjde o niekoľko percent HDP príslušných krajín.

Aktuálne ceny plynových futures s dodávkou vo vzdialenejšej budúcnosti sú nižšie ako s bližším termínom dodávky, teda celá krivka je v backwardácii. Plyn s dodávkou počas leta 2025 sa obchoduje pod 100 eur za megawatthodinu a s dodávkou počas zimy 2026/27 sa pohybuje na úrovniach okolo 55 eur za megawatthodinu. Trhy si myslia, že v tom čase by mal byť vybudovaný dostatok logistických kapacít a infraštruktúry na výrazné zvýšenie dovozu plynu z regiónov mimo Ruska, čo by sa malo pretaviť do rázneho poklesu jeho cien. Sčítané a podčiarknuté, čakajú nás zrejme tri zimné sezóny, ktoré budú pre ekonomiku výzvou.