9°
Bratislava
Slintačka a krívačka je jednou z najnákazlivejších chorôb sveta. Je možný prenos na človeka?
Slintačka a krívačka je jednou z najnákazlivejších chorôb sveta. Je možný prenos na človeka?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Človek sa zdá byť proti vírusu silne rezistentný. V prípade prepuknutia infekcie u človeka ale nie je známe, či choroba prebieha ako následok lokálnej replikácie v mieste preniknutia do organizmu alebo môže vyvolať celkové systémové ochorenie človeka.
Slintačka a krívačka (SLAK) je jednou z najnákazlivejších chorôb na svete. Vylučuje sa slinami, močom, trusom, mliekom a prenáša sa kontaktom s chorými zvieratmi, vzduchom až na vzdialenosť 300 kilometrov, ďalej tiež mechanicky na povrchu zvierat, človeka, nástrojov či dopravných prostriedkov. Chorobnosť dosahuje 100%, úmrtnosť u dospelých zvierat je asi 5 percentná.
Hlavými príznakom sú pľuzgiere na jazyku, v ústnej dutine, na mulci a na končatinách - kopytách a spárkoch. Pľuzgiere počas krátkej doby ochorenia praskajú a na ich mieste zostávajú afty, ktoré môžu byť kontaminované baktériami. Pre zvieratá sú tieto lézie bolestivé a v dôsledku toho dochádza k nadmernej tvorbe slín (slinotok), postihnuté zvieratá škrípu zubami, vykazujú apatiu, nechuť k žrádlu, krívajú a líhajú. Prasce, teľatá, jahňatá a kozľatá môžu náhle hynúť bez príznakov následkom myokartidídy.
Je možný prenos zo zvieraťa na človeka?
S ohľadom na poznatky z histórie je riziko prenosu na človeka a vzniku epidémie veľmi nízke. Na celom svete bolo dosiaľ laboratórne potvrdených a popísaných iba asi 30 – 40 prípadov slintačky u človeka, ale vzhľadom na obmedzené možnosti diagnostiky v rozvojových krajinách s endemickým výskytom SLAK môže byť skutočný počet nakazených ľudí vyšší.
Choroba u ľudí nebola nikdy preukázaná z pasterizovaného mlieka. Hoci niektorí vedci varújú pred možnou mutáciou vírusu FMDV a jeho prenose na človeka. Človek sa zdá byť proti vírusu silne rezistentný. V prípade prepuknutia infekcie u človeka ale nie je známe, či choroba prebieha ako následok lokálnej replikácie v mieste preniknutia do organizmu alebo môže vyvolať celkové systémové ochorenie človeka.
Prvý zdokumentovaný prípad SLAK u ľudí pochádza z roku 1834, kedy traja veterinári skúšali dobrovoľne infikovať sami seba. Počas štyroch dní vypili pohár nepasterizovaného mlieka z chorých kráv. Krátko potom sa u nich prejavili prvé klinické príznaky choroby. Posledný publikovaný prípad pochádza z roku 1966 z Veľkej Británie, kde sa nakazil jeden muž po požití nepasterizovaného mlieka od kravy.
