17°
Bratislava
Rozhovory 24: Daniel Zmeko o budúcnosti Slovenska
Rozhovory 24: Daniel Zmeko o budúcnosti Slovenska
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / V máji ukončil svoje 8-ročné pôsobenie ako náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Daniel Zmeko je však v otázke bezpečnosti Slovenska naďalej aktívny. V rozhovore pre JOJ 24 hovoril o aktuálnych potrebách našej armády aj o neutralite, ktorú stále viac spomínajú niektorí slovenskí politici. Reportér Richard Nemec sa s ním rozprával aj o situácii na Ukrajine, ktorú nedávno navštívil. V netradičných priestoroch, kde sme rozhovory pripravili, sa rozrozprával aj o možnosti, že by sa Československá armáda pred druhou svetovou vojnou postavila nacistom.
Čo potrebuje slovenská armáda?
Slovensko za posledné roky spustilo viacero modernizačných projektov, ktoré majú ozbrojené sily priblížiť požiadavkám súčasného bojiska. Podľa Daniela Zmeka však zostáva veľa práce, najmä pre dlhodobý investičný dlh, ktorý sa nahromadil od vzniku samostatnej republiky.
Za jednu z hlavných priorít považuje automatizáciu zbraňových systémov, využívanie umelej inteligencie, dronov a moderných komunikačných technológií. „Nakúpiť dobré zbraňové systémy je jeden krok, ale dostať ich do komplexného systému, kedy sa navzájom dopĺňajú a dokážu si odovzdávať informácie, je zase druhá vec,“ vysvetlil.
Podľa neho je dôležité, aby armáda dokázala získané informácie vyhodnocovať v reálnom čase a využívať ich pri rozhodovaní. Ďalší rozvoj ozbrojených síl bude závisieť aj od politického vedenia a od toho, aké priority štát stanoví.
Obrana pred dronmi si vyžaduje aj zmeny zákonov
Rastúca hrozba dronov otvorila na Slovensku diskusiu o ochrane vzdušného priestoru. Zmeko považuje za pozitívny krok rozhodnutie obnoviť protilietadlovú a protivzdušnú obranu. Samotné nákupy techniky však podľa neho nestačia.
Dôležitou súčasťou obrany je aj legislatíva, ktorá musí vojakom jasne určovať, za akých okolností a akým spôsobom môžu zbraňové systémy použiť. „Technologické riešenia sú a potom už je to otázka investícií do ich realizácie,“ uviedol s tým, že pri vhodnom nastavení pravidiel a financovania sa môžu občania cítiť bezpečne.
Bývalý náčelník generálneho štábu zároveň upozornil, že bezpečnostné hrozby nepredstavujú iba drony či rakety. Štát musí počítať aj so sabotážami a kybernetickými útokmi, pri ktorých je nevyhnutná spolupráca viacerých zložiek bezpečnostného systému.
Čo by pre Slovensko znamenala neutralita?
Niektorí slovenskí politici v poslednom období hovoria o možnosti neutrality krajiny. Podľa Zmeka by však takýto krok znamenal zásadnú zmenu obranného plánovania.
Slovensko by pri príprave na prípadný konflikt muselo vychádzať z vlastných vojenských kapacít, ekonomických možností aj demografických podmienok. Zmeniť by sa preto museli nielen plány armády, ale aj požiadavky na jej personálne a materiálne zabezpečenie. „Pre armádu by to pravdepodobne ešte raz znamenalo, že by musela rátať len sama so sebou,“ upozornil Zmeko.
Neutralita by podľa neho zároveň otvorila otázku, kto by ju medzinárodne garantoval a aké záväzky by z takéhoto postavenia pre Slovensko vyplývali.
Znamenala by neutralita návrat povinnej vojenskej služby?
Jednou z možností, ako zvýšiť obranyschopnosť neutrálneho štátu, by podľa bývalého generála mohlo byť zavedenie povinnej základnej vojenskej služby. Nešlo by však o jedinú cestu. Slovensko by mohlo posilniť aj počet profesionálnych vojakov a vybudovať rozsiahlejšie zálohy.
Ktorý model by si krajina zvolila, by záviselo od politického rozhodnutia a spoločenskej podpory. „Nemusí to apriori byť zavedenie vojenskej služby. To je otázka spoločenského dialógu,“ zdôraznil Zmeko.
Prípadný návrat povinnej služby by si vyžadoval aj investície do infraštruktúry, ktorá je v súčasnosti prispôsobená inému typu ozbrojených síl.
NATO chce zastaviť prípadného útočníka už na hraniciach
Zmeko pozitívne hodnotí aj smerovanie obrannej stratégie NATO, ktorá podľa neho kladie dôraz na ochranu každého členského štátu a na zastavenie prípadného útočníka už pri hraniciach aliancie. Dôležitým prvkom je podľa neho rovnováha medzi množstvom dostupnej vojenskej techniky a jej kvalitou.
Na odrazenie prvého útoku sú potrebné dostatočné kapacity, no následná obrana si vyžaduje aj technologicky vyspelé zbrane schopné zasiahnuť vojenské velenie a logistiku protivníka. „Aliancia nepredpokladá, že by manévrovania pri vedení útoku na niektorých členských štátov do hĺbky,“ uviedol bývalý generál pri vysvetľovaní princípu obrany územia spojencov.
Zmeko zároveň zdôraznil, že v čase rozhovoru nepovažuje priamy vojenský konflikt na území NATO za bezprostredne očakávaný scenár. Podľa neho však treba byť pripravený na rôzne možnosti vývoja.
Ukrajina podľa Zmeka nejaví známky blížiaceho sa kolapsu
Bývalý náčelník generálneho štábu nedávno navštívil Ukrajinu, kam pomáhal dopraviť darovanú sanitku. Počas cesty sa stretol aj s vojakmi a vnímal náladu v krajine z pohľadu bežného návštevníka. „Mne sa nezdá, že by Ukrajina bola v stave nejakého prípravy sa na kolaps,“ povedal.
Nálada medzi vojakmi bola podľa neho výrazne lepšia než pri jeho predchádzajúcej návšteve. Vnímal, že popri túžbe po víťazstve sa objavuje aj nádej na ukončenie vojny.
Vojna na Ukrajine
Zmeko však upozornil, že nemá dostatok informácií na strategické hodnotenie pripravenosti Ukrajiny na nadchádzajúcu zimu. Nevie posúdiť stav jej strategických zásob ani rozsah škôd spôsobených ruskými útokmi na infraštruktúru. Na základe historických skúseností zároveň nepovažuje bombardovanie civilných cieľov za záruku kolapsu krajiny či víťazstva útočníka.
