Rozhovory 24: Začína sa chrípková sezóna. Pomôcť s jej odhalením môže antigénový test
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Úrad verejného zdravotníctva informoval o výraznom náraste chorobnosti na akútne respiračné ochorenia. Oproti predchádzajúcemu týždňu stúpla o osem percent, zatiaľ čo chorobnosť na chrípku vzrástla až o takmer 15 percent. Hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Elena Prokopová odporúča pripraviť sa na chrípkové obdobie v predstihu.
Ako rozoznať alergiu od chrípky?
Elena Prokopová, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast, upozorňuje, že pri príznakoch ochorenia by mal človek v prvom rade zostať doma. Medzi varovné signály patria zvýšená teplota či horúčka, nádcha, kašeľ alebo celková bolesť tela.
„Keď sa človek cíti zle, treba ostať doma,“ zdôraznila Prokopová. V jesennom období je podľa nej zároveň menej pravdepodobné, že za podobnými ťažkosťami stojí sezónna peľová alergia. Pretrvávať môžu celoročné alergie, napríklad na roztoče či plesne. Pri alergii podľa nej spravidla nebýva horúčka ani bolesť svalov a kĺbov. Typický je skôr vodnatý výtok z nosa, občasné pokašliavanie a únava. „Keď si dá antihistaminiká, ktoré sú aj voľne predajné na sedem dní v lekárni, tak tieto príznaky väčšinou ustúpia do dvoch-troch dní,“ vysvetlila.
Pomôcť môžu testy
Pri bežnom prechladnutí sa zdravotný stav podľa Prokopovej zhoršuje postupnejšie. Objaviť sa môže zvýšená teplota, výtok z nosa, škriabanie v hrdle či kašeľ. Výrazné bolesti svalov a kĺbov však väčšinou chýbajú. Pri oddychu a symptomatickej liečbe sa stav postupne zlepšuje. Chrípka má naopak typicky veľmi rýchly a prudký nástup.
Do popredia sa podľa odborníčky dostáva vysoká horúčka, výrazná únava a bolesti svalov, kĺbov či hlavy. Častá môže byť aj bolesť za očami. Nádcha pritom nemusí byť spočiatku výrazná. Po liekoch môže horúčka klesnúť, no podľa Prokopovej iba na krátky čas. Pri rozlišovaní chrípky od iných ochorení môžu podľa nej pomôcť antigénové testy dostupné v lekárňach. Fungujú na podobnom princípe ako známe antigénové testy na covid-19 a pomocou výteru z nosa dokážu odhaliť chrípku typu A alebo B.
„Je to úžasné sa dať otestovať, lebo presne viete, čo vás čaká. Presne viete rozlíšiť prechladnutie, iný typ virózy alebo chrípku,“ uviedla Prokopová. Test odporúča urobiť po nástupe príznakov, keď už má človek teplotu a začínajú ho bolieť svaly či kĺby.
Kedy už kontaktovať lekára?
Ak test potvrdí chrípku, Prokopová odporúča prvé dva až tri dni zostať doma, prijímať dostatok tekutín a liečiť príznaky. Pokiaľ sa stav nezlepšuje alebo sa naopak zhoršuje, pacient by mal kontaktovať lekára. „V tých prvých dňoch chrípky vám ten lekár aj tak nič iné nevie dať,“ vysvetlila. Iná situácia však podľa nej nastáva, ak má človek vysokú horúčku, výrazné bolesti hrdla a chrípkový test je negatívny.
„Ak vám ten test na tú chrípku vyjde negatívny, že to nie je chrípka a vy máte 40-stupňovú teplotu, škriabe vás v hrdle a necítite sa dobre, tak naozaj nemá význam čakať dlhšie ako povedzme 24 hodín,“ povedala. V takom prípade môže podľa nej ísť napríklad o angínu alebo iné bakteriálne ochorenie a je vhodné kontaktovať lekára. Po prekonaní chrípky by sa ľudia zároveň nemali ponáhľať späť do práce či deti do kolektívu. Ideálne by podľa Prokopovej mala rekonvalescencia trvať približne rovnako dlho ako samotné ochorenie, čo je však v praxi pre mnohých nereálne.
„Určite po takej chrípke je potrebné byť doma aspoň 48 hodín po tom, ako už nemáme teplotu, ako nás prestávajú bolieť kĺby a svaly,“ zdôraznila. Dôvodom podľa nej nie je iba infekčnosť, ale predovšetkým oslabenie organizmu. Pri príliš skorom návrate do kolektívu môže človek ľahšie chytiť ďalšiu infekciu.
Na sezónu sa dá pripraviť, ochoreniam sa úplne vyhnúť nedá
Úplne sa vyhnúť chorobám počas jesene a zimy podľa odborníčky nemožno. Dôležité je skôr to, aký majú priebeh, ako dlho trvajú a či po nich zostávajú komplikácie. Ak človek počas sezóny prekoná napríklad dve infekcie s bežným priebehom do jedného týždňa a bez následkov, podľa Prokopovej to nie je nič nezvyčajné.
Za dôležitú považuje dostatočný spánok, pravidelnú a vyváženú stravu, čerstvé ovocie a zeleninu či pohyb na čerstvom vzduchu. „Imunitný systém regeneruje hlavne v noci, keď spíme, čiže naozaj je potrebné šesť až sedem hodín spánku u dospelého minimálne,“ uviedla.
Spomenula aj zinok, selén, vitamíny C a D či betaglukány. Pri prvých príznakoch však zostáva podľa nej základom oddych.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.