Rozhovory 24: Europoslankyňa Lexmann o bezpečnom rozvoji AI

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Umelá inteligencia je fenomén. Objavujú sa správy o nových dokonalejších modeloch a ich schopnostiach, riešení zložitých vedeckých úloh, ale aj o spolupráci agentov AI, ktorá sa vymkla spod kontroly. Veľkou témou je preto bezpečný a zodpovedný rozvoj umelej inteligencie a otázka, kam sa má AI uberať. Téme sa aktívne venuje aj poslankyňa a členka predsedníctva Európskeho parlamentu Miriam Lexmann.

Technologické firmy volajú po regulácii

Umelú inteligenciu využíva pri príprave, vyhľadávaní aj analýzach. Poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann však upozorňuje, že výsledky AI treba vždy overovať. Podľa nej totiž technológia dokáže spracovať obrovské množstvo dát rýchlo, no zároveň môže robiť vážne chyby.

"Používam ju, áno, pri nejakých prípravách, vyhľadávaní, analýzach, ale určite si ten výsledok kontrolujem zdravým rozumom, ale aj takým nejakým krosčekom, lebo je to dôležité,“ uviedla Lexmann.

Podľa europoslankyne nie je možné predpokladať, že umelá inteligencia bude vždy presnejšia alebo múdrejšia ako človek. "Ona vie zhodnotiť množstvo dát oveľa rýchlejšie ako my, ale samozrejme robí veľké chyby. Takže treba ju držať pod kontrolou,“ dodala.

Lexmann zároveň hovorila o obavách, ktoré zaznievajú priamo od ľudí z technologického sektora. Počas leta sa podľa vlastných slov stretla s odborníkmi, zákonodarcami, akademikmi aj ľuďmi, ktorí odišli z technologických spoločností a otvorene hovoria o možných rizikách umelej inteligencie.

"My sme sa stretli práve s viacerými ľuďmi, ktorí odišli z týchto technologických spoločností, ktorí vedia otvorenejšie hovoriť aj o tých ohrozeniach, o tých hrozbách,“ povedala. Za dôležité považuje najmä to, že po regulácii dnes volajú aj samotní ľudia z technologického prostredia. "Vyzývajú k tomu, aby sme sa nejakým spôsobom dohodli, že aké mantinely máme nastaviť umelej inteligencii tak, aby vždy slúžila pre dobro človeka a nejakým spôsobom sa to nevymklo z rúk,“ uviedla europoslankyňa.

Európska legislatíva zaostáva za vývojom

Európsky parlament podľa Lexmann už prvý krok v regulácii umelej inteligencie urobil. Problémom však zostáva rýchlosť technologického vývoja, ktorá je podľa nej vyššia než schopnosť legislatívy reagovať. "Je to problém, že ten vývoj ide rýchlejšie ako legislatíva a tie všetky demokratické procesy stihnú reagovať,“ skonštatovala.

Ako príklad uviedla obdobie, keď sa na európskej úrovni pripravoval zákon o umelej inteligencii a zároveň sa masovo rozšíril ChatGPT. "My sme v Európskom parlamente mali ten akt o umelej inteligencii na stole práve vtedy, keď vyšiel ChatGPT a ľudia začali používať ChatGPT,“ vysvetlila. Podľa nej bolo potrebné na nový fenomén reagovať a legislatívu doplniť. Európa tak podľa nej stále dobieha technologický vývoj.

Parlament musí podľa Lexmann reagovať rýchlejšie

Na otázku, či Európsky parlament robí všetko pre to, aby mal vývoj a používanie umelej inteligencie pod kontrolou, bola Lexmann kritická aj voči samotným zákonodarcom. "Musím povedať, že keďže je to ľudský orgán, tak niekedy sme pomalí, niekedy sme rozhádaní,“ priznala.

Zároveň upozornila, že poslanci sa nie vždy venujú témam, ktoré sú podľa nej najdôležitejšie. Pri umelej inteligencii však považuje rýchlu reakciu za nevyhnutnú. "Tie hodinky tikajú a je to veľmi dôležité,“ zdôraznila. Podľa Lexmann však politici nemôžu pravidlá pre umelú inteligenciu vytvárať bez odborného zázemia. Potrební sú podľa nej odborníci na technológie aj etiku. "To nemôžeme si iba my poslanci vymýšľať z brucha, ale potrebujeme tú expertízu vybudovať okolo seba, aby sme spoločne hľadali riešenia,“ uzavrela.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.