Rozhovory 24: Prístup k citlivým údajom

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Podnikatelia upozorňujú a podávajú podnety na Úrad na ochranu osobných údajov, pretože nový portál Obchodného registra umožňuje získať veľmi jednoducho citlivé údaje. O tejto téme sa moderátori z Ranných novín rozprávali s advokátom Milanom Ficekom.

Zverejnené údaje môžu vytvoriť detailný profil človeka

Advokát Milan Ficek upozornil, že najväčšou zmenou pri novom Obchodnom registri je výrazne jednoduchší prístup k dokumentom zo zbierky listín. Kým v minulosti bolo potrebné osobné nahliadnutie alebo elektronická žiadosť spojená s identifikáciou žiadateľa, dnes sa podľa neho dá k niektorým dokumentom dostať cez internet bez overenia totožnosti.

„Teraz je to tak, že tie dáta sú verejne prístupné. To znamená, vy kliknete na internete, zadáte krátky kód a dostanete sa veľmi jednoducho bez identifikácie k veciam, ako sú rodné čísla, podpisy konateľov, čísla občianskych preukazov,“ vysvetlil Ficek.

Za rizikové považuje najmä to, keď sa na jednom mieste nachádza viacero identifikačných údajov o jednej osobe. Ich kombináciou sa podľa neho dá vytvoriť pomerne podrobný profil človeka. „Tie údaje kompletne celé vytvárajú nejaký profil a môže dôjsť k ukradnutiu identity,“ povedal. Upozornil aj na možnosť hromadného získavania a spracovania údajov pomocou automatizovaných nástrojov a umelej inteligencie.

Zároveň však pripomenul, že samotná znalosť rodného čísla či čísla občianskeho preukazu ešte automaticky neznamená, že niekto dokáže napríklad získať bankový úver na cudzie meno. Banky dnes používajú aj ďalšie formy overenia identity vrátane dvojfázového overovania.

Podnikatelia sa môžu obrátiť na ministerstvo aj ÚOOÚ

Ficek sa vyjadril aj k argumentu ministerstva spravodlivosti, podľa ktorého je sprístupňovanie údajov v súlade so slovenským zákonom. Podľa advokáta však treba prihliadať aj na európske právo, GDPR či Chartu základných práv EÚ.

„Jedna vec je zákon, to znamená slovenský zákon, ktorý bol prijatý. A druhá vec je právo Európskej únie a GDPR, povedzme ešte aj Charta Európskej únie,“ uviedol s tým, že medzi týmito pravidlami môže vzniknúť otázka primeranosti sprístupňovania údajov. Podnikateľ, ktorý nechce mať svoje citlivé údaje verejne dostupné, sa podľa neho môže obrátiť na ministerstvo a následne na Úrad na ochranu osobných údajov.

„Môžete podať podnet jednak na ministerstvo a žiadať, aké údaje o vás zverejňujú, a potom žiadať cez Úrad na ochranu osobných údajov, aby takéto údaje neboli zverejňované,“ vysvetlil. Ak by takýto postup neviedol k výsledku, do úvahy podľa Ficeka prichádza aj súdna cesta. Poukázal pritom na prípad z Bulharska, v ktorom sa riešila otázka zverejnených identifikačných údajov podnikateľa a súlad národných pravidiel s právom Európskej únie.

Všetko je potrebné dokumentovať

Advokát sa venoval aj tomu, čo robiť v prípade, ak už niekto osobné údaje skutočne zneužil. V prvom rade odporúča snažiť sa dosiahnuť obmedzenie ich ďalšieho sprístupňovania a zároveň zhromažďovať dôkazy o tom, čo sa stalo.

„Pokiaľ by niekto naozaj zneužil osobné údaje, tak treba to zdokumentovať, aby ste vedeli potom v budúcnosti preukázať, či tie údaje boli zneužité a aké následky to malo,“ povedal. Ak by išlo o podozrenie zo spáchania trestného činu, podľa neho je možné obrátiť sa aj na políciu. V prípade podvodu cez banku či nebankovú spoločnosť môže byť dôležité zabezpečiť komunikáciu, e-maily alebo nahrávky telefonátov, ktoré môžu neskôr slúžiť ako dôkaz.

Pri vzniku konkrétnej škody alebo inej ujmy môže poškodený podľa Ficeka uvažovať aj o nároku na náhradu. Musí však vedieť preukázať, že škoda vznikla práve v súvislosti so zneužitím jeho údajov. „Musíte vedieť preukázať, akým spôsobom k tej majetkovej ujme došlo. To znamená, akým spôsobom vám niekto tie dáta zneužil a to malo vplyv na to, že vznikla nejaká ujma,“ vysvetlil.

Ficek zároveň očakáva, že prebiehajúce konanie Úradu na ochranu osobných údajov voči ministerstvu spravodlivosti môže viesť k väčšej anonymizácii údajov, ktoré nie sú nevyhnutné pre verejnosť Obchodného registra. Ide však zatiaľ o jeho predpoklad, nie o výsledok konania.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.