Rozhovory 24: Prázdniny v minulosti a dnes

BRATISLAVA / Deti si už tretí týždeň užívajú dvojmesačné prázdniny. Dnes prinášajú najmä oddych a zábavu, no v minulosti to tak nebolo. Aj deti museli veľakrát pracovať a pomáhať svojim rodičom na poli či v domácnosti. Viac povedala etnologička Katarína Nádaská.

Ako vyzerali prázdniny v minulosti?

Dnešné letné prázdniny si väčšina detí spája s oddychom, cestovaním či hrami. V minulosti však dvojmesačné voľno neznamenalo bezstarostné leto. Deti na vidieku trávili prázdniny najmä prácou na hospodárstve a často pomáhali rodičom na poliach či v domácnosti. O tom, ako vyzerali letné prázdniny v minulosti, porozprávala etnologička Katarína Nádaská.

Prečítajte si tiež

Deti aj cez prázdniny objavujú tajomstvá vesmíru v miestnej hvezdárni

​Podľa nej boli dvojmesačné letné prázdniny oficiálne zavedené ešte za vlády cisára Jozefa II., ktorý nadviazal na školské reformy Márie Terézie.

"Uzákonil to Jozef II. On vlastne nadväzoval na známu reformu jeho mamy Márie Terézie Ratio educationis. Ustanovili sa hlavné letné prázdniny od 1. júla do 31. augusta. Takto to bolo v zákone, ale reálna prax bola trošku iná,“ vysvetlila Nádaská.

Deti na vidieku pomáhali

Najväčší rozdiel bol medzi mestami a vidiekom. Kým na gymnáziách či meštianskych školách sa školský kalendár väčšinou dodržiaval, na dedinách rozhodovali poľnohospodárske práce.

"V niektorých južnejších regiónoch už od apríla deti nechodili do školy, v tých severnejších, potom povedzme od polovice mája a bolo to úplne také klasické, pre nás nepredstaviteľné, ale kedysi bežne začínali tvrdé jarné práce a bolo treba, aby tie deti pomáhali,“ priblížila etnologička.

Deti tak namiesto školských lavíc trávili dni na poliach alebo pri starostlivosti o hospodárstvo. Prázdniny sa navyše často predĺžili aj na jeseň.

Prečítajte si tiež

Kedy sú polročné či jarné prázdniny? Prehľad voľných dní detí na rok 2026

​"Školský rok začínal v podstate od toho 1.septembra, ale na tom vidieku nie. Tam deti začali chodiť do školy v tých horských a podhorských oblastiach naozaj, keď napadol prvý sneh a teda aj južnejšie potom od prvého októbra, čiže o ten mesiac si akokeby predĺžili prázdniny,“ uviedla Nádaská.

Zaujímavosťou je, že na dedinách sa ľudia nepýtali, koľko rokov niekto chodil do školy, ale "koľko zím“ tam strávil. Školská dochádzka sa totiž prispôsobovala rytmu poľnohospodárskych prác. Situácia sa začala meniť až po vzniku prvej Československej republiky, keď boli prijaté nové školské zákony a dochádzka sa sprísnila.

"Počas monarchie si vidiek žil svoj život. Nie že by rodičia nechceli púšťať deti do školy, ale jednoducho sa do nej chodilo vtedy, keď už nebolo čo pomáhať a robiť,“ dodala Katarína Nádaská.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.