Rozhovory 24: Dá sa zabrániť tragédii?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Tragický prípad z Gelnice opäť upozornil na tému domáceho násilia a varovných signálov, ktoré môžu predchádzať najhorším koncom. Prečo si okolie často nič nevšimne, kedy sa riziko najviac zvyšuje a aké správanie agresora už nemožno ignorovať? O tom viac prezradila sociálna pracovníčka Vladimíra Reinvart z Koordinačno-metodického centra Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Kľúčová je potreba moci a kontroly

Domáce a partnerské násilie nie je náhodným výbuchom, ale skôr dôsledkom pretrvávajúcich vzorcov správania agresora. Kľúčovú úlohu zohráva potreba moci a kontroly, ktorú páchateľ uplatňuje na obeti. Násilie sa prejavuje rôznymi formami, vrátane fyzických útokov a trestov, psychickej manipulácie, vyhrážania, ohrozovania či sociálnej izolácie.

Vladimíra Reinvart zdôrazňuje, že fyzický útok je často len ďalším pokračovaním v procese násilia. "Dôležité je si uvedomiť, že samotné domáce násilie alebo partnerské násilie nevzniká fyzickým útokom. Práveže to je iba ďalšie pokračovanie v procese," vysvetľuje.

Varovné signály, ktoré netreba prehliadať

Aj keď sa násilie vyvíja postupne, existujú signály, ktoré jednoznačne ukazujú na vážne ohrozenie. Medzi najrizikovejšie faktory patrí explicitné vyhrážanie zabitím alebo ublížením na zdraví, ako aj opakované fyzické útoky.

Sociálna pracovníčka Vladimíra Reinvart varuje: "Keď sa to samozrejme stupňuje v čase, že vidíme, že sú tie signály oveľa frekventovanejšie, intenzívnejšie, tak je dôležité si to ako keby poznamenať, že naozaj toto je už to riziko. Som v ohrození života a treba konať."

Prečo mlčia obete a prečo je násilie skryté?

Napriek závažnosti situácie zostáva domáce násilie často skryté pred očami verejnosti. Obete majú strach, že reakciou na agresora by sa ich situácia mohla ešte zhoršiť. K mlčaniu prispievajú aj pocity hanby, ekonomická závislosť a prítomnosť maloletých detí, ktoré sú pre obeť silným dôvodom zostať v domácom prostredí, v ktorom vyrastajú.

"Domáce a partnerské násilie je presne tak skryté za dverami tohto domu. A naozaj tá obeť má strach, obavy z toho, že keby ona reaguje, tak sa môže ešte viac zhoršiť," hovorí Vladimíra Reinvart.

Agresori sa často navonok prezentujú ako spoločensky obľúbení, komunikatívni a úspešní jedinci, ktorí si dokážu budovať dobré vzťahy. Za dverami domova však uplatňujú svoju túžbu po moci a kontrole. Okolie si môže všimnúť náznaky manipulácie alebo "príliš sofistikované" správanie už aj na spoločenskej úrovni, čo by malo zbystriť pozornosť.

Najvyššie riziko pre obeť nastáva často v momente, keď sa snaží od partnera odísť. Tomuto obdobiu sa hovorí aj postseparačné násilie. Vladimíra Reinvart vysvetľuje dôvod: "Ten agresor stráca v podstate moc a kontrolu nad tým človekom, na ktorom si to mohol uplatňovať a tým pádom vlastne tá žena sa nachádza ešte vo vyhrotenejšej, rizikovejšej situácii."

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.