Rozhovory 24: Etnologička o histórii "dušičiek" na Slovensku

BRATISLAVA / Sviatok Dušičiek siaha do pohanských čias, až kým sa ho rozhodol pokresťančiť Svätý Odilo. Neskôr sa dušičky vďaka dominikánom rozšírili do celého sveta. U nás je najväčšou tradíciou návšteva cintorínov a zapaľovanie sviečok či kahancov. Viac o téme zisťovali kolegovia v Ranných novinách s etnologičkou Katarínou Nádaskou.

+39 fotiek

Cintoríny na Dušičky

​Sviatok sa pôvodne mal sláviť v máji

"Spomínanie na duše zosnulých blízkych poznajú Kelti, Germáni, Slovania a všetci ich slávili, keď sa končilo leto a začínala sa jeseň, čiže presne v tomto období," hovorí Katarína Nádaská. Sviatok Všetkých svätých, ktorý pripadá na 1. novembra, má korene až v období Rímskej ríše. Pôvodne sa mal sláviť v máji, no nakoniec sa ustálil na jeseň, aby sa prispôsobil starším tradíciám.

Prečítajte si tiež

Cesty budú plné áut aj chodcov. Polícia počas Dušičiek posilní hliadky na Slovensku

​Sviečka ako symbol spojenia s predkami

Významným symbolom Dušičiek je sviečka. "Oheň mal aj v tých predkresťanských kultúrach veľký význam. Oheň očisťuje," vysvetľuje etnologička. Slovania zapaľovali ohne na hroboch, aby ochránili živých pred návratom zosnulých. Kresťanstvo prijalo sviečku ako pripomienku nesmrteľnosti duše.

Prečítajte si tiež

FOTOGALÉRIA: Zvieratám v košickej zoo servírovali stravu v halloweenskych tekviciach

​Halloween má korene v Európe

Halloween, ktorý sa u nás tiež čoraz viac udomácňuje, má svoje korene v Európe, konkrétne v keltskom sviatku Samhain. "Kelti poďakovali za úrodu a spomínali si práve na tých svojich mŕtvych predkov," hovorí Nádaská. Sviatok sa postupne vyvíjal a spájal sa s legendou o zlom Jackovi, ktorý blúdil s uhlíkom v repe. S príchodom európskych osadníkov do Ameriky sa repa zmenila na tekvicu a Jackova tvár sa stala symbolom Halloweenu.

Celý rozhovor s etnologičkou si môžete pozrieť vo videu.