PS vedie v prieskume JOJ 24 pred Smerom, Republika zostáva tretia. Ako by vyzeral nový parlament?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Ak by sa parlamentné voľby konali najbližší víkend, zvíťazilo by Progresívne Slovensko so ziskom 19,1 percenta hlasov. Druhý by skončil Smer-SD so 16,6 percenta a tretia Republika s podporou 10,4 percenta. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry AKO pre JOJ 24, ktorý sa uskutočnil na prelome októbra. Do parlamentu by sa podľa výsledkov dostalo osem politických subjektov.
Zdroj: TASR
PS si udržiava prvenstvo, Smer zaostáva o 2,5 percentuálneho bodu
Podľa prieskumu JOJ 24 by Progresívne Slovensko získalo 19,1 percenta hlasov. Druhú priečku obsadil Smer-SD so 16,6 percenta. Rozdiel medzi nimi predstavuje 2,5 percentuálneho bodu. Tretiu pozíciu by obsadila Republika, ktorej by svoj hlas odovzdalo 10,4 percenta rozhodnutých voličov. Nasleduje Hnutie Slovensko s podporou 9,9 percenta.
Do parlamentu by sa dostali aj Sloboda a Solidarita (8,6 %), Hlas-SD (8,2 %), KDH (7,3 %) a Demokrati (5,1 %). Tesne pod päťpercentnou hranicou by zostala SNS so 4,5 percenta. Maďarská aliancia by získala 4,4 percenta. Nasleduje Právo na pravdu s 2,9 percenta, Sme rodina s 2,1 percenta, ĽSNS s 0,5 percenta a Strana vidieka s 0,4 percenta.
Hnutie Slovensko si polepšilo najvýraznejšie
V porovnaní so septembrovým prieskumom zaznamenalo najväčší nárast podpory Hnutie Slovensko. Polepšilo si o 1,8 percentuálneho bodu, z 8,1 na 9,9 percenta. Výraznejší posun zaznamenala aj Maďarská aliancia, ktorá si polepšila o 1,1 percentuálneho bodu. Republika vzrástla o 0,7 bodu, rovnako ako Demokrati. SaS si pripísala 0,5 bodu a KDH 0,4 bodu. Progresívne Slovensko zaznamenalo mierny nárast o 0,2 percentuálneho bodu. Smer-SD naopak klesol o pol percentuálneho bodu a Hlas-SD o 0,4 bodu.
SNS stratila 0,3 bodu. Najvýraznejší pokles zaznamenala Sme rodina, ktorej podpora sa znížila o 1,1 percentuálneho bodu.
Ako by vyzeral parlament?
Agentúra AKO pripravila aj prepočet volebných preferencií na rozdelenie 150 parlamentných mandátov. Progresívne Slovensko by získalo 34 kresiel, Smer-SD 29 a Republika 18. Hnutie Slovensko by malo 17 poslancov. SaS a Hlas-SD by získali zhodne po 15 mandátov. KDH by zastupovalo 13 poslancov a Demokrati deväť. Podľa modelu by tak PS, SaS, KDH a Demokrati disponovali spolu 71 mandátmi. Na väčšinu v Národnej rade SR, ktorá predstavuje 76 poslancov, by im chýbalo päť kresiel.
Smer-SD, Hlas-SD a Republika by mali spolu 62 mandátov. Ani táto kombinácia by teda na parlamentnú väčšinu nestačila. SNS by sa podľa modelu do parlamentu nedostala.
Takmer tretina opýtaných nemá jasno alebo nechce voliť
Prieskum ukázal aj to, že rozhodnutie o volebnej účasti a výbere strany ešte nemá uzavreté významná časť respondentov. Konkrétnu stranu by si vedelo vybrať 66,8 percenta opýtaných. Ďalších 19,1 percenta nevedelo povedať, koho by volilo. Neúčasť vo voľbách deklarovalo 9,1 percenta a odpovedať odmietlo päť percent respondentov. Volebný model preto vychádza z odpovedí 668 respondentov, ktorí deklarovali účasť a zároveň si vedeli vybrať konkrétnu politickú stranu alebo hnutie.
Mladí uprednostňujú PS, starší Smer
Zaujímavé rozdiely prináša aj rozdelenie preferencií podľa veku. Medzi respondentmi vo veku 18 až 33 rokov má výraznú prevahu Progresívne Slovensko s podporou 29 percent. Nasleduje Hnutie Slovensko s 15 percentami, Republika s 13 percentami a SaS s 12 percentami. V kategórii od 34 do 49 rokov vedie PS s 23 percentami. Druhá je Republika s 13 percentami a tretie Hnutie Slovensko s 12 percentami. Smer-SD má v tejto skupine 11 percent.
U respondentov vo veku 50 až 65 rokov vedie Smer-SD so 17 percentami. Nasleduje KDH s 11 percentami, PS a SaS majú zhodne po desať percent. Najvýraznejšiu podporu Smeru-SD zaznamenal prieskum medzi ľuďmi vo veku 66 a viac rokov. V tejto skupine dosahuje 36 percent. Hlas-SD má 16 percent a PS 13 percent.
Vysokoškoláci výraznejšie podporujú PS
Rozdiely sa prejavili aj podľa dosiahnutého vzdelania. Medzi respondentmi so základným vzdelaním alebo odborným vzdelaním bez maturity vedie Smer-SD s 22 percentami. Nasleduje Hnutie Slovensko s 12 percentami a PS s 11 percentami. U ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou je na prvom mieste PS so 17 percentami. Smer-SD a Republika majú zhodne po 13 percent.
Medzi vysokoškolsky vzdelanými respondentmi má PS podporu 33 percent. Druhý Smer-SD získal 13 percent, rovnako ako SaS. KDH dosahuje v tejto skupine desať percent.
Ako vyzerajú preferencie v jednotlivých krajoch?
Regionálne výsledky ukazujú rozdielne rozloženie podpory politických strán. V Bratislavskom kraji vedie PS s 27 percentami pred Smerom-SD s 19 percentami a SaS s 15 percentami.
V Trnavskom kraji má najvyššiu podporu Smer-SD s 19 percentami, nasleduje Hnutie Slovensko so 14 percentami a PS s 13 percentami.
V Nitrianskom kraji vedie Maďarská aliancia s 23 percentami. Druhé je PS so 16 percentami a tretí Smer-SD so 14 percentami.
V Trenčianskom kraji má najvyššiu podporu Smer-SD s 29 percentami, pred PS s 15 percentami a SaS s desiatimi percentami.
V Banskobystrickom kraji vedie PS so 17 percentami. Republika a Hlas-SD majú zhodne po 14 percentách.
V Žilinskom kraji je na prvom mieste PS s 22 percentami, tesne za ním nasleduje Republika s 21 percentami. Hlas-SD má 11 percent.
V Prešovskom kraji vedie Smer-SD s 20 percentami pred PS so 17 percentami. Tretie je KDH so 14 percentami.
V Košickom kraji má najvyššiu podporu PS s 22 percentami. Smer-SD nasleduje so 16 percentami a Hnutie Slovensko so 14 percentami.
Agentúra však upozorňuje, že krajské výsledky treba interpretovať opatrne. Podvzorky v jednotlivých regiónoch tvorilo 106 až 143 respondentov, čo zodpovedá maximálnej chybe výberového šetrenia približne 8,5 až 9,5 percentuálneho bodu pri 95-percentnej hladine spoľahlivosti.
Ako prieskum prebiehal?
Prieskum realizovala agentúra AKO v termíne od 21. do 28. októbra 2026 na vzorke 1000 respondentov. Zber dát prebiehal telefonicky prostredníctvom metódy CATI. Výskumná vzorka bola reprezentatívna voči dospelej populácii Slovenska z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, kraja a národnosti. Respondenti neboli oboznámení s tým, kto je zadávateľom prieskumu. Výsledky boli spracované podľa medzinárodných štandardov WAPOR a ESOMAR a štandardov Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA).