Čo najviac trápi obyvateľov Trnavského kraja? Rozbité cesty, málo spojov aj drahý život
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
TRNAVA / Takmer štyria z desiatich obyvateľov Trnavského kraja považujú za najakútnejší problém stav ciest a mostov. Viac než pätinu trápi zdravotníctvo a takmer rovnaký podiel dopravná situácia či parkovanie. Vyplýva to z agentúry AKO pre JOJ 24, ktorý sa uskutočnil v septembri. Obyvatelia pritom upozorňovali aj na nedostatok pracovných príležitostí, nízke platy či vysoké ceny.
Ak by mali obyvatelia Trnavského samosprávneho kraja sami určiť, čo by mal župan riešiť čo najskôr, najčastejšie by ukázali na cesty a mosty. Ich stav označilo za naliehavý problém 36,6 percenta respondentov. Do tejto kategórie patrili aj požiadavky na obchvaty. Druhou najčastejšie spomínanou oblasťou bolo zdravotníctvo.
Nedostatok špecialistov, fungovanie nemocníc či doplatky za zdravotnú starostlivosť uviedlo 21,8 percenta opýtaných. Tretie miesto obsadila doprava a parkovanie. Ako problém ich spontánne označilo 18,8 percenta respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre JOJ 24, ktorá zisťovala, aké problémy kraja by mali byť podľa obyvateľov vyriešené najurgentnejšie. Zber dát prebiehal od 10. do 17. septembra 2026.
Čo trápi obyvateľov kraja?
Za najväčšími problémami ciest, zdravotníctva a dopravy nasledujú ďalšie oblasti, ktoré obyvatelia považujú za dôležité:
- 8,1 percenta upozornilo na životné prostredie a nedostatok zelene.
- 7,2 percenta označilo za problém fungovanie stredných škôl, ich vybavenie či nedostatok učiteľov.
- 7,1 percenta by chcelo viac investorov a pracovných príležitostí.
- 6,6 percenta spomenulo fungovanie prímestskej autobusovej dopravy.
- 6,3 percenta poukázalo na nízku životnú úroveň, nízke platy a vysoké ceny.
- 5,1 percenta by privítalo viac cyklotrás.
- 4,8 percenta označilo za problém bezpečnosť.
Naopak, 4,4 percenta opýtaných si myslí, že všetko funguje dobre a nie sú potrebné urgentné zmeny. Ďalších 22 percent nevedelo odpovedať alebo odpoveď nechcelo uviesť.
Respondenti mohli pomenovať viacero problémov, preto sa jednotlivé percentá nesčítavajú do sto percent. Išlo o spontánne odpovede, ktoré následne výskumníci zaradili do jednotlivých kategórií.
Vek aj pohlavie ovplyvňujú, čo ľudia považujú za problém
Výsledky sa líšia aj podľa veku a pohlavia respondentov. Muži častejšie spomínali stav ciest, dopravu a parkovanie. Ženy viac upozorňovali na zdravotníctvo, školstvo, nedostatočné autobusové a železničné spojenia či nízku životnú úroveň.
Najmladší respondenti vo veku od 18 do 33 rokov nadpriemerne často poukazovali na stav ciest, dopravnú situáciu, školstvo a životnú úroveň. Ľudia vo veku 34 až 49 rokov častejšie spomínali zdravotníctvo, dopravu, parkovanie a nedostatok pracovných miest. Obyvateľov vo veku 50 až 65 rokov nadpriemerne trápil stav ciest, životného prostredia a fungovanie autobusovej a železničnej dopravy. Najstaršia veková skupina, teda ľudia nad 65 rokov, častejšie uvádzala zdravotníctvo.
Rozdiely sa ukázali aj pri vzdelaní. Respondenti s vysokoškolským vzdelaním častejšie spomínali zdravotníctvo, školstvo, nedostatok zelene a cyklotrás. Ľudia so stredoškolským vzdelaním s maturitou viac upozorňovali na zdravotníctvo, dopravu a parkovanie, ale aj na nízke príjmy v porovnaní s cenami.
V každom okrese majú trochu iné priority
Prieskum ukázal aj regionálne rozdiely v rámci Trnavského kraja. V okrese Dunajská Streda obyvatelia nadpriemerne často poukazovali na stav ciest, nedostatok pracovných príležitostí, zdravotníctvo a školstvo. V Galantskom okrese sa výraznejšie do popredia dostalo školstvo.
V okrese Hlohovec ľudí trápil stav ciest a mostov, zdravotníctvo, parkovanie a celková dopravná situácia vrátane autobusových a železničných spojov. Obyvatelia okresu Piešťany zdôrazňovali zlý stav ciest a potrebu zvýšiť životnú úroveň.
V okrese Senica sa medzi výraznejšie problémy zaradili cesty a nízka životná úroveň. V okrese Skalica ľudia nadpriemerne upozorňovali na stav ciest a životného prostredia. Zároveň by privítali viac pracovných miest a príchod investorov.
V okrese Trnava sa do popredia dostala najmä dopravná situácia a parkovanie, slabšia autobusová a železničná doprava a nedostatok cyklotrás.
Čo môže riešiť samotná župa?
Pri interpretácii výsledkov je dôležité zohľadniť, že otázka sa týkala problémov kraja všeobecne, bez ohľadu na to, či ich riešenie patrí priamo do kompetencií samosprávneho kraja. Prieskum preto zachytáva predovšetkým to, čo obyvatelia vnímajú ako najpálčivejšie problémy svojho regiónu, nie zoznam úloh, za ktoré zodpovedá výlučne župa.
Výsledky však naznačujú, že od budúceho vedenia Trnavského samosprávneho kraja budú obyvatelia očakávať najmä zlepšenie infraštruktúry, dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť a lepšie dopravné spojenia.