Politika 24: „Sú to legitímne otázky,“ hovorí Tomáš o pláne nahradiť úrad v skrátenom konaní
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / V relácii Politika 24 minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) reagoval na rozhodnutie vlády mimoriadne zasiahnuť do systému ochrany oznamovateľov a obetí trestných činov. Kabinet v sobotu schválil návrh na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie novou inštitúciou – Úradom na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Súčasťou rozhodnutia je aj postup v skrátenom legislatívnom konaní, čo kritizoval generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Tomáš: Nejde o rušenie, ale o zlúčenie agend
Minister Tomáš v relácii Politika 24 zdôraznil, že formálne „sa žiadny úrad neruší“, no vznikne nový, ktorý prevezme širšie kompetencie. „Tento úrad nebude len chrániť oznamovateľov, ale po novom sa bude zaoberať aj obeťami trestných činov,“ vysvetlil.
Podľa Tomáša bolo rozhodnutie o zrýchlenom legislatívnom postupe odôvodnené tým, že už v utorok začína schôdza Národnej rady SR.
Skrátené legislatívne konanie: Žilinka nesúhlasí, Tomáš očakáva vysvetlenia
Generálny prokurátor Maroš Žilinka už avizoval, že podľa jeho názoru neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Minister práce sa k tomu vyjadril opatrne: „Zachytil som jeho stanovisko. Očakávam, že ministri vnútra a spravodlivosti predložia svoje argumenty.“
Hoci myšlienku nového úradu podporuje, pripúšťa, že otázniky okolo rýchlosti legislatívneho procesu sú legitímne. „Ak sa hovorí, že ide o dlhodobý krok, treba vysvetliť, prečo sa ide skráteným konaním,“ poznamenal.
Podľa návrhu bude šéfa nového úradu voliť parlament. Erik Tomáš s tým problém nemá.
Kritika rozdrobenosti a argumenty rezortu vnútra
Podľa návrhu Ministerstva vnútra SR má nový úrad reagovať na praktické problémy v doterajšej právnej úprave. Rezort argumentuje najmä tým, že práva zamestnávateľov chránených oznamovateľov sú v súčasnosti nedostatočne chránené a neexistuje možnosť preskúmať poskytnutie ochrany.
Ministerstvo tvrdí, že to „ohrozuje základné práva zamestnávateľa“. Návrh má tiež vyriešiť rozdrobenú agendu ochrany obetí, ktorá je dnes rozdelená medzi viaceré štátne orgány.