Politika 24: Robert Kaliňák

BRATISLAVA / Parlament schválil ďalší konsolidačný balíček, ale aj novelu Ústavy. U našich spojencov sa začalo rozprávať o budovaní protidronovej obrany. Ako je na tom Slovensko? O týchto, ale aj ďalších témach sa v relácii Politika 24 rozprávala moderátorka Lenka Ježová s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD).

Časť verejnosti ani opozície schválenie zmeny Ústavy SR nečakali, najzásadnejšia zmena sa pritom týka nadradenosti práva Slovenska voči EÚ v kultúrno-etických otázkach. Tá by mohla byť sporná, keďže každá členská krajina EÚ sa dobrovoľne pri vstupe vzdáva časti svojej suverenity a súhlasí s nadradenosťou európskeho práva.

„Myslím si, že bude vyvolaná diskusia predovšetkým tými, ktorí podporujú genderovú ideológiu,“ povedal Kaliňák.

Podľa neho sa na pôde EÚ namiesto venovaniu sa napríklad konkurencieschopnosti začala EÚ venovať nepodstatným témam. „Bolo nevyhnutné postaviť tú hrádzu, o ktorej hovoril Robert Fico už pred rokom na Cyrila a Metoda. Všetci boli skeptickí, že sa mu to nikdy nemôže podariť. (...) Dokázali za 24 hodín dať dokopy kompaktnú sústavu, ktorá bola schopná zmeniť ústavu,“ povedal Kaliňák.

„Nemám podrobné vedomosti o tom, ako funguje Igor Matovič a ani ma to nezaujíma. Čo ma veľmi pekvapilo, je tá frustrácia a zúrivosť, s ktorou vystupovali Gröhling a Šimečka. Ústava hovorí, že každý poslanec volí podľa svojho svedomia a zodpovednosti má byť slobodný vo svojom rozhodovaní,“ povedal Kaliňák.

Podľa neho strany SaS a Progresívne Slovensko nie sú predstaviteľmi demokracie, pretože nerešpektujú slobodné rozhodnutie poslancov hlasovať za zmenu ústavy. Podľa neho poslanci Smeru hlasujú vždy podľa svojho svedomia.

Podľa ministra Slovensko síce disponuje systémami Mantis, no tie zatiaľ neplnia svoju úlohu tak, ako by mali. „Máme na našom území osem Mantisov. Problém je, že predchádzajúca vláda mala rada titulky novín, ale realizácia projektu je problém. To, čo prišlo s Mantisom, je veža, kanón a to je celé. Komunikácia s protivzdušnými systémami nefunguje,“ vyhlásil.

Pripomenul, že tieto systémy boli umiestnené na základni v Prešove, kde podľa neho môžu plniť najlepšie svoju úlohu. Rezort teraz hľadá cestu, ako ich prepojiť s ďalšími technológiami, aby boli skutočne použiteľné. „Keď si kúpite niečo, čo nekomunikuje so systémom, bude to ležať a nebude to vedieť vystreliť,“ dodal.

Kaliňák zdôraznil, že Slovensko potrebuje rozsiahlu a efektívnu protivzdušnú obranu. „Načo by nám bola jedna batéria? My sme kúpili šesť, aby sme mohli chrániť aj civilné obyvateľstvo. Kúpili protivzdušný systém, ale len jeden, so 75-kilometrovým dosahom. My sme za tú istú cenu získali 150 kilometrov,“ povedal s tým, že jeho ministerstvo dokázalo dosiahnuť aj významné úspory. Pri revízii zmlúv podľa neho ušetrili 65 miliónov eur a v ďalších dodatkoch viac než 100 miliónov.

Rozpočtová konsolidácia však podľa ministra zasiahne aj obranu. „Ministerstvo obrany má povinné 2 %, ktoré budú mať budúci rok menej, lebo konsolidácia je na prvom mieste. Snažíme sa rezortom vzájomne pomôcť, aby sme šetrili. Budúci rok to bude v desiatkach miliónov, dokopy s opatreniami cez 200 miliónov,“ uviedol.

Kaliňák priznal, že Slovensko možno nebude schopné presne dodržať dvojpercentný záväzok voči NATO, no kľúčové podľa neho je plnenie cieľov síl. Ako príklad uviedol aj investície do výstavby nemocníc, ktoré rezort rozbehol napriek úsporným opatreniam.

Pri otázke, ako reagovať na drony či iné vzdušné incidenty, minister upozornil, že ide o vážny problém. „Rusko si tak testuje zraniteľnosť. Keď pošlete drony na územie NATO, skúšate, ako sú schopní sa brániť. V momente, keby ich nebolo dvadsať, ale dvesto, máme zásadnejší problém,“ povedal.

Zdôraznil, že každá reakcia musí brať do úvahy nielen vojenskú hrozbu, ale aj riziko pre civilistov. „Na Ukrajine množstvo civilných domov bolo zničených z protivzdušnej obrany. Aj v Poľsku bol dom zbúraný ich raketou. Na Slovensku, keď zostrelíte stíhačku, je otázka, kam dopadne a koľko škody spôsobí. Ak ide o útok, musíte dron zostreliť. Ak ide o provokáciu, musíte predísť čo najväčším škodám,“ vysvetlil.

Podľa neho je preto potrebné zvažovať všetky postupy – od komunikácie, cez donútenie pristáť, výstražnú paľbu až po ostrý zásah. „Každý musí brať do úvahy, čo to spôsobí obyvateľstvu,“ dodal.

„Jeho pobyt vo väzbe je jeden z najškandalóznejších od konca Hegerovej vlády, pretože tam nemá čo robiť,“ povedal Kaliňák v relácii Politika 24.

Podľa ministra Špecializovaný trestný súd porušuje vlastné rozhodnutia v podobných prípadoch, rozhodnutia. Tvrdí, že ak niekto schvaľuje atentát na premiéra Roberta Fica alebo podnecuje na nenávisť voči nemu, môže byť trestne stíhaný, ale väzba sa v takýchto prípadoch neuplatňuje. „Zbabelosť špecializovaného súdu (...) volá po tom, že pravdepodobne ani oni už nemajú čo robiť na scéne justície ,“ vyhlásil.

Kaliňák je presvedčený, že súd koná pod tlakom médií a verejnej mienky. „Prepadli strachu, pretože to je absurdné lynčovanie človeka za nič. Ak sa k niekomu vulgárne vyjadruje, je to priestupok. (...) V tých istých veciach sa už súdy, polícia aj prokuratúra vyjadrili, že to nie je trestný čin. U jediného, u ktorého to defiujú ako trestný čin, je Danny Kollár,“ hovorí Kaliňák.

Minister dodal, že väzba nemôže byť vnímaná ako právny názor, ale len ako dočasný inštitút. „Naši právnici budú preto konať. Z pohľadu právneho rámca sa budeme baviť o tom, či ten súd tam zotrvá,“ uzavrel Kaliňák.