Politika 24: Kaliňák o tom, čo by urobil, keby sa ukázali ruské stíhačky na Slovensku

BRATISLAVA – Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v relácii Politika 24 reagoval na otázku, ako by Slovensko postupovalo v prípade, že by ruské drony či stíhačky prekročili naše hranice.

Podľa ministra Slovensko síce disponuje systémami Mantis, no tie zatiaľ neplnia svoju úlohu tak, ako by mali. „Máme na našom území osem Mantisov. Problém je, že predchádzajúca vláda mala rada titulky novín, ale realizácia projektu je problém. To, čo prišlo s Mantisom, je veža, kanón a to je celé. Komunikácia s protivzdušnými systémami nefunguje,“ vyhlásil.

Pripomenul, že tieto systémy boli umiestnené na základni v Prešove, kde podľa neho môžu plniť najlepšie svoju úlohu. Rezort teraz hľadá cestu, ako ich prepojiť s ďalšími technológiami, aby boli skutočne použiteľné. „Keď si kúpite niečo, čo nekomunikuje so systémom, bude to ležať a nebude to vedieť vystreliť,“ dodal.

Krajina potrebuje protivzdušnú obranu

Kaliňák zdôraznil, že Slovensko potrebuje rozsiahlu a efektívnu protivzdušnú obranu. „Načo by nám bola jedna batéria? My sme kúpili šesť, aby sme mohli chrániť aj civilné obyvateľstvo. Kúpili protivzdušný systém, ale len jeden, so 75-kilometrovým dosahom. My sme za tú istú cenu získali 150 kilometrov,“ povedal s tým, že jeho ministerstvo dokázalo dosiahnuť aj významné úspory. Pri revízii zmlúv podľa neho ušetrili 65 miliónov eur a v ďalších dodatkoch viac než 100 miliónov.

Slovensko pravdepodobne nedá 2 % HDP na obranu

Rozpočtová konsolidácia však podľa ministra zasiahne aj obranu. „Ministerstvo obrany má povinné 2 %, ktoré budú mať budúci rok menej, lebo konsolidácia je na prvom mieste. Snažíme sa rezortom vzájomne pomôcť, aby sme šetrili. Budúci rok to bude v desiatkach miliónov, dokopy s opatreniami cez 200 miliónov,“ uviedol.

Kaliňák priznal, že Slovensko možno nebude schopné presne dodržať dvojpercentný záväzok voči NATO, no kľúčové podľa neho je plnenie cieľov síl. Ako príklad uviedol aj investície do výstavby nemocníc, ktoré rezort rozbehol napriek úsporným opatreniam.

Prečítajte si tiež

Kaliňák v Politika 24 o Bombicovi: „Vo väzbe nemá čo robiť.“

Ako by Slovensko reagovalo na drony?

Pri otázke, ako reagovať na drony či iné vzdušné incidenty, minister upozornil, že ide o vážny problém. „Rusko si tak testuje zraniteľnosť. Keď pošlete drony na územie NATO, skúšate, ako sú schopní sa brániť. V momente, keby ich nebolo dvadsať, ale dvesto, máme zásadnejší problém,“ povedal.

Zdôraznil, že každá reakcia musí brať do úvahy nielen vojenskú hrozbu, ale aj riziko pre civilistov. „Na Ukrajine množstvo civilných domov bolo zničených z protivzdušnej obrany. Aj v Poľsku bol dom zbúraný ich raketou. Na Slovensku, keď zostrelíte stíhačku, je otázka, kam dopadne a koľko škody spôsobí. Ak ide o útok, musíte dron zostreliť. Ak ide o provokáciu, musíte predísť čo najväčším škodám,“ vysvetlil.

Podľa neho je preto potrebné zvažovať všetky postupy – od komunikácie, cez donútenie pristáť, výstražnú paľbu až po ostrý zásah. „Každý musí brať do úvahy, čo to spôsobí obyvateľstvu,“ dodal.