Politika 24: KDH chce konštruktívne podporiť zmenu Ústavy SR, tvrdí podpredseda Karas

BRATISLAVA / Varuje pred Ficom, no ide s ním hlasovať. KDH kritizuje vládu za totalitné maniere a že kašle na skutočné problémy, no pri rozhodujúcom hlasovaní chce stáť po Ficovom boku. Dá sa to obhájiť pred voličmi a nerozbije to opozičný front? Do kresla relácie Politika 24 prijal pozvanie podpredseda KDH Viliam Karas.

Dobrý deň.

Dobrý deň prajem a ďakujem za pozvanie.

Pán Karas, pred tým, než sa dostaneme k tej ústave, ešte by som mala takú otázočku. Dnes je to presne rok od inaugurácie prezidenta Petra Pellegriniho. Ako zatiaľ hodnotíte jeho rok vo funkcii?

Tak v prvom rade treba povedať, že Peter Pellegrini bol pri zostavovaní tejto vládnej koalície ako jeden z lídrov a dokonca predtým ešte s ambíciou byť dokonca premiérom. Takže je cítiť jeho rukopis aj na vládnom programe, ale nielen na vládnom programe, ale najprv na tom hurónskom spôsobe prevzatia moci touto koalíciou, ktorá vrcholila práve prijatím Trestného zákona a novelizáciou zákona.

A v pozícii prezidenta?

Čiže v tomto smere je ťažké pre neho teraz odstrihnúť a začať robiť stranícku politiku. Slovensko v bode, kde je dnes, kde je mimoriadne rozdelené, potrebuje prezidenta, ktorý jednoducho začne byť silnou osobnosťou. Začne byť štátnikom, štátnikom, nielen v prejavoch, lebo musím povedať, že prejavy pána Pellegriniho sú výborné. Ten posledný o stave krajiny bol excelentný z môjho pohľadu. Hodnotím ho mimoriadne kvalitne aj z pohľadu röntgenu a vôbec preskúmania skutočného stavu krajiny. A dokonca som tam aj postrehol východiská. Čiže z pohľadu rétoriky, obsahu posolstiev vidím priestor, že takto by prezident mal a mohol postupovať. Ale podľa ovocia poznáte strom. A mne tu chýbajú konkrétne rozhodnutia, konkrétne skutky, konkrétne kroky, ktoré by jednoducho prelomili tú polarizáciu spoločnosti. A za všetko uvediem len poslednú udalosť, ktorá sa stala, že sme sa zo zahraničných médií dozvedeli, čo prezident komunikoval vo vzťahu k výdavkom na HDP, pričom tesne predtým v správe povedal, že jednoducho zásadné rozhodnutia, ktoré presahujú jedno volebné obdobie, musia byť prijaté konsenzom. Musí tu byť vízia a podobne. My sme potom volali ako KDH a jednoducho dozvieme sa, že zrazu je tu 5 percent HDP. Čiže z tohto pohľadu teraz samozrejme bude dodatočne narýchlo v tomto prípade bude zrazu zvolaný okrúhly stôl na utorok. Ale už po tomto výroku, kde sa niekde v zahraničí Slovensko k tomuto prihlásilo. Čiže to sú tie kroky, ktoré beriem aj tak, že je to nejaká nováčikovskú daň. Z tohto pohľadu je rok prezidentom. V každom prípade z môjho pohľadu má našliapnuté prekročiť tento tieň aj koaličného politika. Ale hovorím, po ovocí budete poznať strom. Ja očakávam a žiadam aj z tohto pohľadu a v záujme krajiny, nie v záujme KDH, v záujme Slovenskej republiky prezidenta, aby bol rázny, aby sa nebál v zásadných veciach postaviť tvrdo, či už voči, najmä voči koalícii v tých dobách, najmä vtedy, keď sa spochybňuje naše ukotvenie a naše smerovanie.

Ďakujem pekne za odpoveď. Poďme sa presunúť práve na to gro našej diskusie a to sú tie ústavné zmeny. Zajtra by mala byť schôdza mimoriadne, pretože zväčša to nebýva v pondelok. Je alebo nie je teda už definitívna dohoda na tom, či KDH podporí tieto zmeny?

Pozrite sa. Pani redaktorka, KDH má dlhodobo ako konzervatívna strana. A to snáď nikto nechce spochybňovať, že KDH je jedinou konzervatívnou reálnou stranou na politickej scéne už 35 rokov. Je dnes opätovne po dvoch volebných obdobiach v parlamente.

Čiže zahlasujte alebo nezahlasujete?

Je úplne prirodzené, že KDH presadzuje svoju konzervatívnu politiku. KDH vyhlásilo aj prostredníctvom svojho vedenia aj prostredníctvom svojich orgánov. A chcem podotknúť, že máme 6000 členov. Máme skoro 550 klubov.

Čiže zahlasujte alebo nezahlasujete?

Chcem povedať, lebo to je veľmi dôležité. Máme 550 klubov, 79 okresných rád, 8 krajských rád, predsedníctvo, ktoré má 12 členov a rada, ktorá 2x do roka zasadá, ktorá má 111 členov. Tieto orgány strany za posledných trištvrte roka, odkedy sme predložili osem ústavných priorít, jednoznačne s veľkou podporou podporili zmenu ústavných zmien.

Čiže budú očakávať, že zahlasujte v parlamente.

KDH je pripravené konštruktívne podporiť za predpokladu, že sa nedostanú do výsledného textu z boku na poslednú chvíľu nejaké prílepky. Trváme na tom znení, ktoré sme vyrokovali.

Prečítajte si tiež

Viliam Karas z KDH v Politika 24: Novelu ústavy podporíme

​Ale aj vy dávate pozmeňujúci návrh, čiže je to prílepok.

Pozor, pozor, to nie je prílepok. My sme dávali jasný návrh novely ústavy, ktorý neprešiel do druhého čítania a časť tohto návrhu je pretavená v tom návrhu.

Na druhú stranu, sa to bude meniť pozmeňujúcim návrhom.

Áno. Pozmeňovací návrh, na ktorom sme pracovali my a ktorý je náš pozmeňujúci návrh, ktorý podpísali všetci poslanci nášho klubu, teda desať poslancov.

Čiže Smer už môže rátať s vašimi hlasmi definitívne?

My chceme podporiť konštruktívne zmenu v Ústave Slovenskej republiky.

V prípade, ak by tam neprešli vaše pozmeňujúce návrhy, ale nepodporíte?

Samozrejme, že nie.

Čiže tu už máme vlastne definitívne rozhodnutie, lebo pár dní dozadu ešte bolo povedané, že ešte nie tak úplne. V prípade, ak by prešiel, ale ten pozmeňujúci návrh Hlasu, ktorý hovorí o tom vyradení jedného obvodu, ako by ste sa zachovali v tej chvíli?

My sme vyhlásili opakovane, že tento bod nepodporíme, Nemá podporu ani koalícia.

A keby náhodou prešiel?

Nebudeme súhlasiť s takouto zmenou ústavy v tomto bode, pretože nie je dostatočne táto zmena pripravená. Mohlo by to vyvolať dodatočné zásahy do volebného zákona, čo je v tomto momente, kde sa nachádzame a pri nedostatku politického dialógu medzi koalíciou a opozíciou neprijateľné.

Ja sa pýtam na to, že ak by tento pozmeňovák náhodou prešiel, či už asi s hlasmi opozície, keďže koalícia má nejaké problémy s tým, za takých okolností prejde tento pozmeňujúci návrh. Znamená to, že nepodporíme celú ústavu?

Taká situácia sa nemôže stať.

Môže sa stať, nikdy neviete, čo sa môže stať v parlamente.

Z opozície nikto nepodporuje zrušenie jedného volebného obvodu.

Môže to byť ale obštrukcia, aby ste napríklad nehlasovali za celú ústavu.

Nemyslím si, že sa to stane.

A keby sa to stalo? Predsa len sa spýtam, keby náhodou toto prešlo, zahlasujte za celú ústavu ako celok?

KDH komunikovalo, že nepodporí vypustenie jedného volebného obvodu z Ústavy Slovenska.

To ale nie je odpoveď na moju otázku, že či v tom prípade, keby to prešlo, tak v tom prípade zablokujete celé zmeny?

Máme jasné politické rozhodnutie v tomto momente nepodporiť túto zmenu a vypustenie jedného volebného obvodu z Ústavy Slovenskej republiky.

Čiže stále sa budete vyjadrovať iba k tejto jednej časti.

Áno.

Poďme sa posunúť na to, čo vám najviac vyčíta opozícia. A to je, že takúto zmenu ústavy idete schvaľovať spoločne so Smerom. Aj vy v minulosti ste kritizovali práve Smer. Nie tak dávno ste povedali, že táto strana má nejaké totalitné maniere. Ako chcete obhájiť to, že práve s takouto stranou, ktorú nazývate, že má totalitné maniere, že vyštváva ľudí zo Slovenska, zároveň, že sa nezaujíma o reálne problémy ľudí, idete s ňou schváliť ústavné zmeny.

Otázka nestojí tak, ako sa vy pýtate.

Tak ja som ju tak položila, takže tak stojí.

Rozumiem, ale ja si dovolím odpovedať takto, že ako som na úvod povedal, KDH je konzervatívna strana, má konzervatívny program. Ústavné priority sme predstavili už v júli. Z týchto ústavných priorít. Ak sa politické dohody naplnia, tak bude 6 z nich pretavených, teda dve už sú a dve budú, čiže štyri z nich budú pretavené do finálneho textu ústavy. Čiže v zásade ten finálny text je skoro na 80% z dielne KDH. Sú to texty a normy, ktoré sme tvorili v kuchyni KDH. Sme na nich hrdí. Je to náš 35-ročný program. Čiže otázka stojí tak, ktorá z opozičných strán by nepresadzovala svoj program, ak by na to mala príležitosť? Je to unikátna možnosť, že opozičná strana môže presadiť svoj program.

Čiže bez ohľadu na to, kto to predkladá?

A my neprestaneme ani po hlasovaní o novele ústavy. Neprestaneme byť tvrdou opozičnou stranou, my sme to deklarovali. Nemení to nič na tom, že nesúhlasíme so spôsobom správy štátu, ako táto koalícia spravuje štát. Sám osobne tvrdo kritizujem, tak oblasť ministerstva vnútra, spravodlivosti. Kritizujem aj spôsob a nákupy na ministerstve obrany a budem to kritizovať a tvrdo. A som presvedčený, že hlavnou úlohou a jednou z úloh aj strany KDH bude pracovať na tom tvrdou opozičnou prácou, aby došlo k výmene tejto vládnej garnitúry. Pretože si myslím, že nedobre spravuje štát.

Bude pôsobiť táto vaša kritika potom autenticky. Keď pri prvej príležitosti idete niečo zabetónovať do ústavy?

Pôsobila by autenticky, ak by sme odmietli presadiť náš hodnotový program, náš vládny program?

Môžete napríklad v ďalšom volebnom období s partnermi.

Všetky opozičné strany, teda väčšina opozičných strán. Ako ich sledujem za ich pôsobenie v tomto volebnom období, neváha podporiť aj také návrhy, ktoré nie sú v ich programe. Argumentujú, že sú konštruktívnou opozíciou. Akonáhle príde na KDH a KDH chce podporiť niečo, čo dokonca má vo svojom programe. Všetci kričia ako je to možné? Pozrite si štatistiky hlasovania opozície s vládnou koalíciou. Ako sa hrdia, že sú konštruktívnou opozíciou a ja im to nevyčítam, pretože aj KDH chce byť konštruktívnou opozíciou. A tu je tá konštruktívna opozícia dokonca postavená tak, že sme podstatnú časť návrhu ústavných zmien navrhli z dielne KDH a vládna koalícia sa s nimi stotožnila. Čiže bolo by to samovražedné pre KDH, ak má svoj volebný program, má svoj hodnotový program, s ktorým dokonca súhlasí 75 percent občanov Slovenskej republiky podľa prieskumov, ktoré sa vykonali a KDH to odmietne preto, pretože nedokáže prekonať svoje politikárčenia a jednoducho tlak médií. Toto nie je správna korektná politika. Ja si myslím, že v politike sa ctí a to, čo som povedal aj o pánovi prezidentovi, to hovorím aj o KDH. Podľa ovocia poznáte strom. KDH ako strom nedokáže rodiť ovocie. Akú má potom úlohu v politike? A to platí o každej politickej strane, ak nedokáže pretavovať svoj program? To, čo sľubuje voličom. Ak si získa hlasy voličov a potom zdúpnejú, pretože iní si zrazu myslia niečo iné. To si myslím, že takí politici nemajú priestor.

Čiže konzistentný postoj.

Áno, konzistentný postoj.

Ja vám dám otázku, práve keď sa bavíme o tom konzistentným postoji, tak váš člen František Mikloško vníma práve túto ústavu ako tie zmeny, ako neľudské a nekresťanské. Ako si to vysvetľujete a poprípade ako sa k tomu vy dokážete vyjadriť?

Pozrite, František Mikloško nie je členom KDH, aj keď to mnohí nevedia. Je členom klubu KDH, ale nie je člen strany KDH.

No ale reprezentuje KDH.

Reprezentuje KDH, je silnou tvárou, silnou osobnosťou, má svoj názor. My sme veľa o tom viedli diskusiu za posledný trištvrte roka, posledný polrok. Máme na to rôzny názor a jeho názor rešpektujeme. KDH je v tomto smere demokratická strana, ale podotýkam, opakujem ešte raz všetky orgány, ktoré som spomenul. Drvivá väčšina z nich prijala uznesenie a rozhodnutia, ktoré zaväzujú tak vedenie strany, ako aj poslancov.

Moja otázka bola skôr, či to nevnímate ako nejaký varovný signál, že tak významná osobnosť a výrazná osobnosť práve konzervatívnej politiky je proti takýmto ústavným zmenám?

Mnoho iných konzervatívnych osobností je za tieto zmeny a je ich drvivá väčšina.

Poďme sa pozrieť práve na tie najväčšie výhrady, ktoré sú v súvislosti s tými ústavnými zmenami. Aj viacerí právnici, časť aj ústavných právnikov, zase časť má iný názor, hovorí o tom, že to môže byť problematické najmä vo vzťahu s medzinárodným právom, medzinárodnými zmluvami, že v prípade, ak si tam nadradíme tú našu nejakú národnú identitu, že to môže ísť do kontry práve s Európskou úniou. Hrozí nám niečo také, že by sme mohli mať žaloby na krku, poprípade, že by sme mohli ísť proti Európskemu súdu pre ľudské práva v niektorých bodoch a zároveň by to mohlo vyvrcholiť až napríklad zastavením eurofondov?

Pozrite, mnohí, čo majú plné ústa Slovenska, posilňovania štátnosti, posilňovania právneho štátu. Akonáhle príde na to, že chceme len popísať to, čo už dnes platí, len to chceme kvázi zvýrazniť, aby jednoducho, a to smerujem najmä k posilneniu zvrchovanosti národnej identity v kultúrno-etických otázkach. Zrazu je tu veľa kriku pre nič. Z môjho pohľadu ide len o interpretačnú klauzulu, ktorú by už Ústavný súd aj dnes vedel vyabstrahovať z ústavy a z medzinárodných dohôd a osobitne vo vzťahu k Európskej únii. Takže my, keď sme vstupovali do Európskej únie. Nikto vtedy ani nediskutoval o tom, že by sme presúvali kulturistickej témy. Tie zostali vo výlučnej právomoci členských štátov. Dokonca KDH už v roku 2002 práve pre vyjasnenie pozícii prijalo, navrhlo deklaráciu a parlament ju v roku 2002 pred vstupom do EÚ prijal pomerom hlasov. Myslím si, že až 104 hlasov bolo za túto deklaráciu, čiže naprieč koalíciou a opozíciou, kde sa jasne povedalo, že členské štáty si ponechávajú zvrchovanosť a národnú identitu. Je tu evolúcia,

Je to aj v Lisabonskej zmluve, že Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu.

Článok 4 ods. 2 Lisabonskej zmluvy, ktorý hovorí, že rešpektuje sa národná identita.

Tak potom prečo to potrebujeme?

Ja vám hneď poviem, vysvetlím vám to. Ja som dlhoročný pedagóg. Dvadsaťpäť rokov som vyučoval právo Európskej únie a napísal som aj niekoľko skrípt na túto tému. A práve pozorujúc tento vývoj sledujem ten vývoj od roku 99. Ešte pred vstupom a pôsobil som pedagogicky menej aktívne. Až po roku 2020. A jednoducho tá tendencia aj z rôznych politických ambícií, ale aj niekedy aj zo snahy nachádzať nové programy v EÚ a práve v orgánoch Európskej únie viedli k tomu, že bol tam aktivizmus. My napríklad touto klauzulou reagujeme napríklad na pokus v Európskom parlamente uzákoniť do Charty základných práv právo na potrat. To nikto nikdy nevidel, aby právo na potrat bolo ústavným.

Museli by s tým súhlasiť členské štáty.

Ale tá deklarácia tam bola. Jednoducho tie pokusy posúvať tú hranicu tu sú. Pozrite si vo Francúzsku prešlo do ústavy právo na potrat, čiže my len reagujeme na to, že sú tu tendencie posúvať tú latku aj v rozpore s tým, čo tu bolo pri vstupe do EÚ. A preto len hovoríme Pozor, majme na pamäti, ako znie text zmlúv a neukladajte ich inak, ako boli napísané a len dvíhame prst a hovoríme aj nášmu ústavnému súdu, aby jednoducho pri týchto otázkach mal viac odvahy a nebál sa použiť to rozdelenie kompetencií tak ako už dnes je. My nijaké práva neberieme a neustupuje to. Chcem jasne deklarovať jasný princíp celej novely ústavy je v tom, že sa zachováva status quo, čiže my necúvame. Čiže my nikomu práva nevyberáme, ani medzinárodné dohovory a dohody nezľahčujeme, aby nedochádzalo k ich oslabovaniu. Len hovoríme, že nechceme, aby sa vykladali vždy viac a viac agresívnejšie a aktivistickejšie.

Čiže je to skôr výzva ústavným sudcom?

Skôr je to. Áno, je to skôr interpretačná klauzula, tak ju ja nazývam ako právnik, ako interpretačná klauzula, ktorá má napomôcť interpretovať našu ústavu a naše medzinárodné dohovory v súlade s touto klauzulou tak, ako to bolo myslené.

Ale stále, keď sa bavíme o medzinárodných zmluvách, tak konečné slovo zrejme bude mať práve Súdny dvor Európskej únie. V tomto prípade, keď by sme sa obrátili, samozrejme, v prípade tej národnej identity.

Veľa členských štátov diskutuje s Európskou úniou a nachádza si presne tú mieru rozdelenia kompetencií. A kde je tá hranica? Urobila tak Česká republika. Robí tak Nemecká republika. Robilo to tak Poľsko aj robí mnoho iných krajín. Je to úplne normálne, úplne bežné a rovnako túto hranicu bude nachádzať náš Ústavný súd. Doteraz ju viac menej nevyhradil, respektíve až taký priestor nemal. Ak taká situácia príde. Toto je klauzula, ktorá mu môže pomôcť, ale to neznamená, že to chcem veľmi jasne povedať. My sme si toho plne vedomí. To neznamená, že neuprednostní iný pohľad na vec, neprihlási sa k k výkladu, kde bude, kde uprednostní výklad záväzku medzinárodného. Čiže bude to na posúdení ústavného súdu. Ale aj tak si myslím, že je veľmi dôležité aj z politického hľadiska, ale aj z právneho hľadiska, aby bolo jasne ukotvené, kde je, kde je to naše jadro, kde je to naše hodnotové jadro, ktoré Slovensko má a je to naše plné právo ako zvrchovaného štátu. Lebo tú zvrchovanosť my nevymýšľame dnes všetci, keď počujú zvrchovanosť, suverenitu a vy ste ľudáci. Neviem čo, proste to je neprípustné. Jednoducho, bez zvrchovanosti, suverenity štátu by sme neexistovali. Nemohli by sme sa stať členským štátom EÚ ani robiť žiadne medzinárodné dohody. Čiže naša zvrchovanosť a suverenita je nám daná ako národu ako štátu. A bez tohto by sme nemohli ani vstupovať do žiadnych vzťahov.

V každom prípade, ako ste tu povedali, tak my tie jednotlivé zmeny máme už ukotvené v našich zákonoch, čiže to je skôr taká nejaká ako prekážka pre ďalšie vlády.

Nie pre vlády. To vôbec sa nemá s vládami.

Oni musia nájsť 90, aby mohli čokoľvek meniť. Vďaka tomuto, ak to prejde. Čiže je to prekážka pre ďalšie vlády.

Samozrejme, ak sa kedykoľvek nájde ústavná väčšina v Národnej rade, tak všetky zmeny v ústave môžu byť akékoľvek. Čiže tak máme postavený.

Tak ale máme napríklad väčšie problémy nájsť 90-ku za posledné roky.

Áno, súhlasím, ale ja chcem skôr, že tá klauzula, tak ako je myslená a to chcem aj jasne vysvetliť. Je práve proti aktivizmu inštitúcií, ktorý sa za posledné roky ukázal. My, keď sme vstupovali do eurokampane ako KDH pred rokom, tak sme vstupovali s heslom: Vráťme Európe hodnoty. Lebo roky hovoríme ako kresťanskí demokrati, že Európska únia sa zaoberá témami, na ktoré nemá kompetencie. A nerieši témy, na ktoré kompetencie má. Ako príklad uvádzame rôzne programy až ideologického charakteru, stanovovanie cieľov, napríklad Green deal a podobne, kde jednoducho na základe ideologických cieľov si ničíme našu konkurencieschopnosť.

Ja vám rozumiem, ale napriek tomu tak či onak by sme to museli dohnať až pred Európsky súd, aby sme sa dokázali nejakým spôsobom vysporiadať.

Vždycky na konci dňa budú rozhodovať súdy, tak Súdny dvor EÚ, ktorý autonómne vykladá pojem národnej identity, čiže on má mať rešpekt a úctu k tomu, čo je pre nás kľúčové a bude na našej politickej reprezentácie aj na našom ústavnom súde, aby dokázal v dialógu aj v konkrétnych veciach byť dostatočne svojprávny, samostatný, tak ako iné ústavné súdy v iných členských štátoch, ktorí neváhali jednoducho odkázať, že kde už koná EÚ mimo svojich kompetencií. Že koná mimo právneho rámca.

Aj Česká republika mala práve takýto súdny spor.

Áno, kde sa práve náš ústavný súd mal odvahu. Nehovorím, že ju dnes nemá, ale aby tá interpretačná klauzula napomohla takýmto spôsobom v takýchto kauzách povedať, že toto je mimo vaše kompetencie.

K tomuto ešte otázka jedna. V prípade, ak by predsa len Európska únia vyhodnotila, že by sme išli cez nejaké ich rámce, napríklad by sme dostali nejakú stopku, čo sa týka tých eurofondov a bola by tam nevyhnutnosť zmeniť zrovna tú ústavu alebo niektoré tie body, kto by hľadal tú 90-ku? Vy? Smer?

Toto nesúvisí s eurofondmi, my nijakým spôsobom nevstupujeme do kompetencie Európskej únie.

Tak v prípade, keby tam boli ohrozené nejakým spôsobom ľudské práva, čo niektorí právnici majú aj takéto výklady.

Ja nesúhlasím s týmto výkladom. Jednoducho môžeme sa o tom baviť pri konkrétnych rozhodnutiach, ktoré ak by prišli a nezohľadnili nejaké záväzky, vtedy sa o to môže baviť. Táto zmena ústavy nijakým spôsobom nevstupuje do našich záväzkov, ktoré máme.

Myslíte si, že práve keď sa schvália tieto zmeny, môže to spôsobiť nejaký rozkol v opozícii, lebo aj strana Sloboda a Solidarita vás vyzývala k tomu, aby ste nehlasovali. Zároveň vám dávala ponuku, že poďte spoločne vypracovať tie návrhy, aby ste to presadili. Priechodne práve v ďalšom volebnom období, keď budete spolu vládnuť, čo je vlastne asi cieľ vašich strán. Prečo ste na toto nejakým spôsobom nereflektovali a zároveň či sa neobávate nejakým spôsobom naštrbení vzťahov?

My sme veľmi otvorene, transparentne. Hneď ako sme predstavili našich osem ústavných priorít, vstúpili do dialógu s politickými stranami. Ako prvú stranu, s ktorou sme komunikovali, bola strana PS, následne SaS, následne hnutie Slovensko a takto sme pokračovali potom ku koaličným stranám. Na týchto rokovaniach, s výnimkou hnutia Slovensko boli odmietnuté všetky naše návrhy.

Čiže nedôverujete, že by sa to presadilo v ďalšom volebnom období?

Práve v hodnotových otázkach, pri niektorých otázkach, ktoré sa týkali posilnenia právneho štátu. Niekde by možno bolo naznačené, že by sa dalo týmto smerom diskutovať, ale nie teraz. Čiže jednoducho tam bola taká jednoznačná odpoveď, že dnes vyhlasovať, že poďme sa dohodnúť na znení ako inak a potom. A niekedy, je to nedôveryhodné, keď pol roka počúvate, že toto v žiadnom prípade a že toto nie je naša, to nie sú naše programové priority, nie naša téma, čo ja rešpektujem, Ja im aj komunikujem. Aj z tohto miesta odpoviem ja rešpektujem liberálny program strany SaS a rešpektujem program Progresívneho Slovenska, ktorý je aký je. Rešpektujem ho a netvrdím im, aby si ho zmenili. Tak ako nežiadam od strany SaS, aby si zmenili svoj liberálny program.

Čiže by ste nemali požiadavky, keby ste mali spolupracovať?

Ja som rovnako. Ja som ich požiadal, aby sa nesnažili zmeniť náš konzervatívny program, lebo KDH má svoje stanovy a svoj program. A čo máme zvolať snem? A teraz si povedať, že už KDH nebude konzervatívnou stranou, Že nebudeme mať stanovy, aké máme.

Čiže lepší vrabec v hrsti v tomto prípade?

Nie, že vrabec, proste je to náplňou nášho programu, ale my sme pripravení. A to som deklaroval všetkým opozičným stranám, že jednoducho my sme pripravení robiť konštruktívnu opozíciu, rokovať o zásadných zmenách tak verejnej správy, štátnej správy, rozprávať sa o konsolidácii, rozprávať sa o ekonomických stimuloch, ekonomických reformách, o daňovej reforme. Sme pripravení sa baviť o posilňovaní spravodlivosti, o reforme ministerstva vnútra, posilňovanie justície.

Čiže také tie praktické veci a nie hodnotové?

Toto všetko by sme veľmi, veľmi ako konštruktívna opozičná strana, ktorá ešte raz deklarujem. Sme presvedčení a môžete si hovoriť, čo chcete, či je to dôveryhodné, nedôveryhodné. Bude to na nás, aby sme to voličom vysvetlili. Ale ešte raz z tohto miesta opakujem. My sme presvedčení, že táto krajina nie je dobre spravovaná, že vláda nemá odvahu na reformy, je rozdrobená, nemá silu nachádzať podporu pre zásadné zmeny v štáte a fungovanie štátu a hovorím, že KDH na to odvahu má a pripravuje svoj ekonomický program, ktorý budeme v najbližších týždňoch, mesiacoch predstavovať a budeme predstavovať jasnú alternatívu, ako by sme my spravovali štát.

Tá otázka ale ostáva, ktorú som sa pýtala, či to podľa vás nemôže naštrbiť vaše vzťahy v opozícii, keď zajtra zahlasujte za ústavné zmeny?

Každé jedno politické rozhodnutie, ktoré robíte, realizujúc svoj program. Niekomu sa páči, niekomu sa nepáči. Vidíte, že 75 percent populácie podporuje zmenu ústavy v týchto bodoch. Jednoducho my realizujeme svoj politický program. Mňa to mrzí, že kolegovia to berú ako naštrbenie, ale rešpektujem to. Majú iný politický program. O to viac bude väčšie nasadenie, potom hľadať prípadné návrhy, ako riešiť inak správu štátu. A som zvedavý, či potom nájdeme prieniky, lebo zatiaľ, bohužiaľ opozičné strany nepredstavili jasné vízie, pre ktoré by sme mohli, na ktorých by sme sa mohli spojiť. Čiže KDH ide pracovať na tom, ako by sa mal inak spravovať štát.

Tak očakávali sme napríklad, že aj líder opozície urobí tieňovú vládu. Vraj zatiaľ na to nie je čas. Vy by ste chceli byť súčasťou takej širšej tieňovej vlády, nielen v rámci jednej strany?

Tieňová vláda už je príliš odvážne slovo. V prvom rade chcem vedieť, akú víziu a aké návrhy a ako spravovať štát. Čo by boli prvé kroky v prvých sto dňoch a kde by sme chceli nechať štát po štyroch rokoch? Toto som ja ešte od žiadnej z opozičných strán nevidel ani nevnímal. Celá opozičná politika sa sa zastaví na komentovaní aktuálnych krokov a na zvyšovaní tlaku v hrnci.

Čiže podľa vás opozičná politika skôr reaguje na to, čo urobí predseda vlády Robert Fico a strana Smer, než to, že prináša vlastné témy?

Ja vidím veľkú snahu jednoducho tvrdo kritizovať, čo je správne. Ale okrem kritiky by mali prichádzať návrhy a riešenia, aby ľudia videli, kde je alternatíva, kde je priestor. Ako inak by sa veci dali riešiť.

Prečítajte si tiež

Viliam Karas z KDH v Politika 24: Opozícia by mala prinášať riešenia, nie len kritizovať

​Kto sú vaši najbližší partneri momentálne v opozícii? S kým si viete predstaviť vládnuť?

My sme konzervatívna strana.

Práve preto máte tak menej možností. Keď sa pozrieme na ten prierez.

Ja od počiatku, keď som vstúpil do strany, tak som jednoducho hovoril, že naša cesta bude najťažšia, pretože je tu jedna snehová guľa Smero-Hlasu, nazvime to a druhá snehová guľa Progresívneho Slovenska, ktoré sa tvári ako jediné dve cesty pre Slovensko. Ja si myslím, že ani jedna, ani druhá nie je, ak by bola dominantná, nie je správnou cestou pre Slovensko, jednoducho som presvedčený, že kresťanská demokracia a stredná a stredná cesta. Cesta, ktorá má jasne zakotvenú hodnotový systém, ale vníma slobodu človeka a vníma bezpečnosť a priestor, ale aj slobodu pre jednotlivca, aby sa realizoval, že táto cesta má zmysel aj dnes, aby z podnikateľov neboli tí, ktorí sú ako zločinci, ale jednoducho, aby sa podporovalo podnikanie. Zdravá inovácia, ale aby sa nezabudlo ani na tých najslabších, ale aby sa helikoptérovo nerozhadzovali peniaze a tak mohol by som pokračovať. Čiže odpoveď na vašu otázku, s kým sme si najbližšie. My sa profilujeme ako konštruktívna strana. Ale hovorím s tvrdou kritikou opozície v tom, že jednoducho a tu sa zhodneme v mnohom aj s ostatnými opozičnými stranami, že tie signály aj k našim kľúčovým partnerom v rámci EÚ sú veľmi nešťastné a poškodzujú Slovensko. Poškodzujú ho nielen z pohľadu politického, že sa mladí ľudia zle cítia, lebo sme viac cestovali do Moskvy a podobne, ale oveľa viac poškodzujú ekonomicky a hospodársky. Pretože ja sám som bol v súkromnej praxi 20-25 rokov a viem, ako sa rozhodujú korporácie a nadnárodné spoločnosti pri zásadných otázkach.

Takže vaši partneri sú tí, ktorí majú podobné videnie sveta v tomto prípade?

Nepreferoval by som žiadnu z opozičných strán. Jednoducho žijeme v realite slovenskej taká, aká je. A musím povedať, že konštruktívne vedieme dialóg so všetkými opozičnými stranami. Musím povedať ešte raz konštruktívne. Aj o zmenách v ústave sme veľmi konštruktívne a otvorene debatovali. Ja si to vážim. Venovali nám čas aj my im. A sme si veľmi za zatvorenými dverami jasne povedali aj s Progresívnym Slovenskom, kde vidia oni slabiny nášho návrhu. My sme im vysvetlili, prečo tak robíme. Rovnako sme to urobili s SaS. Veľmi otvorene s vedením SaS. Tiež sme si povedali aj ich kritiku. Ja jej rozumiem. Opakujem aj z tohto miesta. Ja im veľmi dobre rozumiem, pretože takto majú napísaný program a takto ich volili voliči. Ale ja som ich žiadal, aby rovnako rešpektovali náš program, ktorý máme napísaný na našich voličov. Ešte chcem dokončiť aj s hnutím Slovensko veľmi intenzívne komunikujeme a musím povedať, že bol by som veľmi rád, aby aspoň časť poslancov hnutia Slovensko podporila zmeny v ústave, pretože hodnotovo sú nám v hodnotových témach kultúrno-etických asi najbližšie.

A v prípade nejakej tej povolebnej spolupráce s hnutím Slovenskom by ste vedeli spolupracovať, keby ste mali vytvoriť koalíciu? Lebo zatiaľ to tak vyzerá, že opozícia by vznikla ako vláda len v prípade, ak by tam bolo aj hnutie Slovensko.

Ja stále odpovedám na takéto ako keby čo keby bolo keby.

Tak niektorí vaši kolegovia povedali, že nechcú s nimi vládnuť. Preto sa pýtam.

Chápem to a počúvam to a obdivujem tú odvahu ako niektorých opozičných lídrov, ale aj koaličných, pretože politika je umenie možného. A práve ja si myslím, že KDH je v tomto najtransparentnejšie, že celý čas komunikujeme, že chceme byť konštruktívny, načúvať, zvažovať a rozhodovať jasne. Čiže aj v tomto smere a jednoducho my. Ako máme vylučovať, keď im ľudia dajú mandát a za nimi budú konkrétni voliči, rovnako ako u ostatných strán? Čiže všetko.

A keby sa tam dostalo hnutie Republika, tak budete mať asi nejaké výhrady?

Spôsobom programových prienikov.

Takže ak budete mať programový prienik s republikou. Išli by ste do vlády?

Ale veď ja hovorím, že tam by nebol programový prienik. Tak ja hovorím, že tam by nebol programový prienik.

Tak máte rovnako konzervatívne videnie sveta. Preto sa pýtam.

Máme dosť odlišný názor na konzervatívne videnie sveta. Nie konzervatívne ako konzervatívne. Tu by som bol veľmi opatrný. Čiže pretože niekto používa niečo ako náplasť, len aby to použil ako výťah. Pre nás je to zakorenenie aj dôstojnosti človeka, spôsobe vystupovania, v prijímaní iných, tak ako prijímame názorových oponentov. Ale čo sa týka spolupráce, jednoducho môžem povedať za KDH, že my presne vieme, kde sme ukotvení, že sme ukotvení v Európskej únii aj v západnej civilizácii a z tohto nechceme vybočiť. Môžeme uistiť všetkých voličov, že my žiadne odklony od tohto smerovania a zakotvenia nepodporíme, ale na druhej strane si myslím, že máme plné právo hovoriť a vracať sa ku hodnotám, pre ktoré sme do EÚ vstupovali a nerobiť zo seba podrž tašku rôznym experimentom na Západe, ktoré nevyšli. Môžeme sa baviť o konkrétnych veciach, keď prídeme k ústave, ale ak niekto niekde dnes rozhodne, že môžete zapísať do matriky štyri mamy nejaký súd v inej krajine, tak nemyslím si, že toto je cesta pre západnú civilizáciu a na to mám plné právo to povedať. Plné právo ma na to povedať a plné právo si myslím, že Slovensko potrebuje takúto stranu, ktorá by takto komunikovala, ale ktorá by bola otvorenou mysľou na inovácie, umelú inteligenciu, posilňovanie školstva, modernizovanie školstva, budovanie ciest, jednoducho rozvíjanie regiónu, rozvíjanie turizmu.

Takže taká symbióza medzi konzervatívnych hodnotami a pokrokom.

Presne tak. Veď my sme, aktualizujeme neustále odkaz dvetisíc ročný odkaz aktualizujeme dnes v politike to je aktualizácia vždy nové, vždy nové posolstvo, vždy nanovo implementovať veci.

Otázku vám dám ešte predsa len jednu na tú spoluprácu, alebo respektíve na hodnoty ako také. Kto je vám hodnotovo bližší? PS alebo Smer?

Ja viem, že prvoplánovo pre poslucháča je veľmi správne položená otázka, ale tak otázka nestojí. Otázka stojí. Povedzme si, poďme si ich vypísať tie hodnoty. Ochrana právneho štátu, ochrana ľudskej dôstojnosti, ochrana rodiny. Povedzme si sociálny prístup, povedzme si konkrétnych témach. Čiže ja vám neodpoviem, kto nám bližší v západnom smerovaní jednoznačne sa zhodujeme s Progresívnym Slovenskom vo vzťahu k ukotvenia v tom, že si myslíme, že patríme do EÚ. Ale zase vo vzťahu k hodnotovým témam Vidíte, ako sa postavili k ústave. K týmto našim návrhom pre nich. Pozrite si ich program. Pozrite si, čo sa navrhlo v Európskom parlamente nedávno, pred niekoľkými rokmi práve z frakcie, kde sú členmi, že pri narodení sa nebude vôbec zapisovať pohlavie, že potom si každý seba na princípe sebaurčenia určí. Rozumiete ma? Čiže nesprávne položená otázka. Ešte raz, KDH má preto vlastný program, vlastnú voličskú základňu a ja verím, že ich budeme rozširovať, pretože my máme vlastný hodnotový svet.

Sami nebudete vedieť vládnuť.

Preto budeme musieť rozhodnúť a my dnes hovoríme, že tak, ako je dnes spravovaná krajina, je spravovaná nesprávne, myslím si, že som odpovedal.

Poďme sa pozrieť na vašu stranu ako takú. Vo februári som mala v štúdiu vášho lídra Milana Majerského. On vyzeral zmierene s tým, že by nemusel byť ďalej predsedom tejto strany. Zároveň ani nevyjadril nejakú zásadnú ambíciu byť premiérom. Nie je práve to cieľom každého predsedu opozičnej strany, aby mal takýmto spôsobom podiel na moci, aby bol priamo premiérom?

KDH má absolútnu ambíciu mať premiérsky post.

Ako si vysvetľujete to, že práve predseda vašej strany až takú ambíciu nemal?

Strana takú ambíciu má, má ju aj predseda.

Keď hovoríte, že strana takú ambíciu má, môže sa vymeniť predseda?

Pozrite, my sme jedna z mála demokratických strán, ktoré sú dnes na politickej scéne, ktorá už má piateho predsedu. A vždycky demokraticky zvoleného a vymeneného. Čiže vraciam sa k tomu, že to má šesťtisíc členov, 550 klubov funkčných klubov, ktoré sa stretajú a hovoria o politike. Politizujú a potom ju realizujú v komunále. Potom máme 79 okresných rád.

Takže nestojí a nepadá to na Milanovi Majerskom.

Nie je to o jednom človeku. To je jednoducho. Ja to nazývam, to je medveď, ktorý keď sa dá do pohybu, tak ide. Ja len sa snažím ho trošku zrýchliť, lebo si myslím, že tá doba žiada, aby ten medveď išiel silnejšie a viac ručal.

Budete silnejší medveď vy?

Nás je tam dosť. Nebojte sa, nás je tam dosť a nie je to ešte raz. Nie je to o personalitách, tak jeden človek nič nezvládne. Ja som zriadil Slovenskú advokátsku komoru, Ministerstvo spravodlivosti. Bez tímu, bez identity, bez podpory zázemia aj tej členskej základne. Nedáte.

Ale niekto musí tam byť tá tvár. Preto sa pýtam, či by ste napríklad vy vyzvali Milana Majerského pri najbližšej možnosti?

Dnes je tvárou hnutia Milan Majerský a jednoducho ten medveď ide.

Máte ambíciu ho napríklad vyzvať najbližšie, keď sa bude dať?

To sú všetko predčasné diskusie. Všetko je to na jeho rozhodnutí. Milan Majerský je predsedom strany. Má štvorročný mandát. Jednoducho strana ide, Ten medveď sa hýbe.

Ja sa pýtam práve preto, lebo v kuloároch sa svojho času hovorilo o tom, že by mohol byť skôr vyvolaný. Neviem, či to máte cez snem alebo cez kongres, kde by sa to mohlo.

Mimoriadny snem je možné zvolať, ale všetko je to predčasné. Všetko je na rozhodnutí predsedu a orgánov hnutia.

Čiže ste momentálne spokojný s tým, ako vedie Milan Majerský, poprípade otázka inak bude postavená. Kde vidíte jeho najväčšie slabiny?

Na to nebudem odpovedať. Ja si myslím, že dôležité je. Viete, on má výborné funkcie. On je županom v Prešovskej župe aj obľúbeným županom a robí to dobre. Tú župu spravuje výborne. Choďte sa povoziť do Tatier, ako sú postavené cesty, ako rýchlo ich postavil, ako sú kvalitné, ako sú funkčné. Choďte s ním niekedy na nejakú udalosť, ako ľudia zastavujú, ako ho zdravia. Ja som tú česť mal. Párkrát sme boli na udalostiach v Prešovskej župe. Čiže on je mimoriadne obľúbený v regióne, ale je zároveň aj predsedom strany a zároveň je poslancom Národnej rady.

Je toho veľa.

Čiže keby bicykloval, tak to fyzicky nedá. Ja by som to nedal, lebo ja nie som tak fyzicky zdatný, čiže on je mimoriadne fyzicky zdatný, či dá to aj to cestovanie atď. Ale o slabinách nebudem hovoriť. Jednoducho chcem povedať o tom, že ja osobne ako podpredseda strany som preto do strany vstúpil, aby ten medveď sa zobudil, vyšiel z toho brlohu a začal jednoducho s tým Slovenskom ísť a jednoducho menil tie víry. A tie, že si všetci myslia, že len progresívne vieme ísť alebo vieme ísť len socialisticky do Ruska. Ani jedna, ani druhá cesta Slovensko neobrodí. Budeme sa tu moriť, budeme sa tu točiť v jednom víre a preto si myslím, že KDH má nezastupiteľnú úlohu ako demokratická strana, aby jednoducho stabilizovala. Veď ja rád chodím aj na more. Aj vy musíte mať na každej lodi kýl a ten kýl vám drží stabilitu a keď príde, príde vietor, tak jednoducho tá loďka, keď máte dobrý kýl, vám ju drží aj v búrkach. A ja si myslím, že KDH má okrem iného aj silnú funkciu kýlu, aby Slovensko nebuchlo do skaly do jednej alebo druhej strany. A o tom je aj novela ústavy. Ja si myslím, že novela ústavy práve prináša kýl Slovensku, aby sme sa v tých búrkach aj premiér dnes ráno hovoril som počúval o tom, že ideme do ťažkých čias. Áno, ideme do ťažkých čias. Ja si myslím, že už sme v ťažkých časoch.

A hodnotových, alebo skôr praktických?

Vo všetkých. Tu je taký zmätok. Aj hodnotový, tu je obrovský vír a každý si môžeme sa teraz baviť, že čo sú tie dôvody. Ja osobne ako kresťanský demokrat tvrdím a trvám na tom, že brutálna erózia hodnôt v západnej civilizácii a odtrhnutie sa od toho, na čom civilizácia vyrástla, a to nielen za posledných 50 rokov, za posledných 250 rokov jednoducho spôsobila to, že sa dostala západná civilizácia do zmätku, pretože zrazu máte síce napísané perfektné pravidlá, perfektné zákony, ale máte celú elitu korporácií a miliardárov a elít, ktoré ich nemusia dodržiavať a im sa to odpustí, respektíve môžu z nich ujsť. A v zásade na tých princípoch, na ktorých sme postavený, na tie isté princípy elity porušujú a rovnako politické elity. Ja som mal PhD prácu, ešte pred pätnástimi rokmi som obhajoval a názov mojej dizertačnej práce bol, že porušovanie práva. Dobre počujete, porušovanie práva sa stalo modus operandi politických elít. Zopakujem ešte raz, moja dizertačná práca práve vo vzťahu k EÚ bola. Porušovanie práva sa stalo modus operandi politických elít. To znamená, jednoducho čím ste väčší a silnejší, tým vám ľahšie prejde porušovanie práva a drobný, jednoduchý človek, keď to urobí. A preto jednoducho tým, že sa odtrhávame od hodnotového základu, tak jednoducho prichádza potom aj v ekonomike zmätok, pretože zrazu neplatia pravidlá. Môžete korumpovať, môžte podplácať, je to dokonca úspešné.

Tomu rozumiem, ale čomu pomôže to, že budeme mať definované, že muž a žena dve pohlavia, ktoré nikto nespochybňuje. Okrem samozrejme, tie menšie skupinky intersexuálnych ľudí, ktorí majú problém byť zadefinovaní do jednej z týchto kategórií. Komu pomôže práve to, že toto bude toto zadefinované, keď sa nebude vedieť dostať k lekárovi, keď bude mať problém so školou so vzdelaním a podobne?

Pozrite, ja som na túto vec okrem iného. Toto nie je návrh KDH. Táto vec je vládny návrh, ale my sme dávali, my tam máme iné veci, ktoré sú prioritné. Táto vec bude mať význam len vtedy, ak sa doplní slovo biologicky do toho názvu určené biologicky.

Biologicky, ale zrovna nepozná žiadna medzinárodná úprava, lebo oni využívajú iné.

Paradoxne britský najvyšší súd pred mesiacom dvoma rozhodol britský Najvyšší súd. Čo nemôžeme hovoriť, že je to nejaký konzervatívny súd, musel rozhodnúť spor, kde musel povedať, že kto je vlastne ženou, a povedal, že žena. je tá určená biologicky pre účely konkrétneho zákona.

Ja hovorím o tých medzinárodných dohovorov. Lebo ani Dohovor o ľudských právach, Dohovor o právach dieťaťa, Charta základných práv tento pojem nepoužíva.

Nikoho nikdy ani nenapadlo, že budeme riešiť takéto sebaurčenie, že kto bude mužov a že na to nikoho.

Čiže je dobré, že to budeme mať Ústavy, keď to máme v iných zákonoch.

V roku 1955, keď sa robili dohovory, nikoho ani nenapadlo, že sa o tom budeme o päťdesiat rokov baviť, lebo sa už budeme nudiť a nebudeme vedieť, čo robiť. Čiže jednoducho my a ešte raz so všetkou úctou k intersexuálnych osobám, ktoré sa takto my nemeníme, teda ústavný návrh nemení, lebo ešte opakujem, raz to nie je z návrhu KDH, ale on nemení status quo, právne status quo, Čiže my nezavádzame nanovo nejaké vymedzenie. Dnešný právny systém.

Práve preto sa pýtam, že čo to pomôže? Keď to máme inde upravené?

Je to preventívna úprava, keď to má ústava, upravené ústavné návrhy aj v iných štátoch členských. Naposledy Francúzsko zakotvilo právo na potrat. Prečo? No aby náhodou, keď sa zmenia, príde tam Le Pen, aby nezaviedla, že sa zruší. Proste my dávame my ešte raz pre celú verejnosť, pre všetkých zachovávame aktuálny právny stav, zákon o rodine, tak ako je napísaný. Akurát sa posúva do roviny ústavnoprávneho preventívnou preventívna klauzula, ktorá ale nezakáže budúcej Národnej rade riešiť.

Ktorá bude mať 90 hlasov.

Nie len 90. Pozor, nie len 90. Budúca národná rada bude môcť riešiť životné situácie tak, ako som ich ja chcel riešiť, keď som bol ministrom spravodlivosti, kde som predložil zákon o financiách, čiže som chcel riešiť to, vylučovať, keď životnými situáciami sa to nebude nič. Nič sa nebude vylučovať. Všetko bude možné upravovať v normálnom, primeranom móde, ale neprepisovaním faktov, prírody a prirodzeného biologického zákona.

Ako vnímate fakt, že minister spravodlivosti podal dovolanie v prípade, kde bol obžalovaný uznaný vinným a sám uzavrel dohodu o vine a treste? Neprotirečí si to nejakému základnému princípu právnej istoty v tomto prípade?

Takto, každý mimoriadny opravný prostriedok. Či už dovolanie, mimoriadne dovolanie a mimoriadne sú o to významnejšia, osobitne, keď sú vo výkonnej moci u ministra sú veľmi, veľmi tricky. Po slovensky povieme nebezpečné, čiže jednoducho, ako keby nepoviem, že nebezpečné, sú proste, musíte ich dvakrát merať, lebo je iné, keď to dáva obžalovaný, obvinený iné, keď ide generálny prokurátor, pretože on má svoju jasnú úlohu dodržiavať zákonnosť. Ale u ministra je to mimoriadne. Ale aj ja, keď som bol ministrom, som využíval tieto dovolania.

Aj v tomto prípade, kde sú uznané viny?

Áno, veď vy môžete dať aj v prospech neprospech. Čiže teraz sa práveže menil. Aj v poslednom čase sa zmenil Trestný zákon vo vzťahu k dohode o vine a treste. Tam je tá úprava nová. Tu už si nemusíme dokazovať, prečo bola prijatá. To je nad slnko jasnejšie, že to bolo myslené na tie konkrétne kroky, ktoré teraz prišli. Ja skôr chcem posunúť diskurz a nechcem to komentovať. Je to politická zodpovednosť ministra.

Vy by ste to spravili?

Ja by som sa rozhodol, tak nepoznám ten konkrétny spis atď. Čiže mne to vždycky spracovalo oddelenie a ja som veľmi prísne pozeral na to, kde sa do toho ide a kde nie, pretože je to fakt mimoriadny prostriedok. Ale čo chcem povedať je, že teraz ma dostáva priestor práve spravodlivosť. A teraz myslím konkrétne Najvyšší súd Slovenska sudcovia, aby zásadným spôsobom a transparentne a jasne o tom rozhodli tak, aby sa odstránili navždy pochybnosti, či tu niekto niečo kriví alebo nekriví. Čiže ja si myslím, že tu sa dá priestor na to, aby sa jednoducho aspoň v tejto časti. A tá zodpovednosť je veľmi veľká, najmä u sudcov. Čiže tu len môžem apelovať na sudcu Najvyššieho súdu, aby jednoducho s plnou vážnosťou a zodpovednosťou, ktorá im patrí a ja si ich veľmi vážim, ale aby napĺňali ten účel a poslanie, na ktoré tento štát bez nich nevie fungovať.

Čiže nepotrebuje to nejakým spôsobom úpravu v prípade, ak je tam teda dohoda o vine a treste a minister spravodlivosti dáva dovolanie, aby sa nejakým spôsobom znížila tá hranica toho celého alebo ten trest ako taký a nie naopak, aby sa to prehodnotilo, že či to bolo dostatočné.

Musí to ísť vždy v prospech. Čiže jednoducho ja by som to videl takto v neprospech iba do určitého času. V tejto lehote je potom dlhšia v prospech, ale ide o to, ako sa pozeráme na spravodlivosť ako takú a na dosahovanie spravodlivosti. Tu niekto vyhral kampaň práve na tom, že sa krížili konania. Niekto ju pred tým zase vyhral, že niekoho treba zavrieť. Čiže tu si nikto nie je nič dlžný. Fakt je ten, že štát nebol dobre spravovaný v tých krízových rokoch. Vidíme to aj na PPA dnes a na tých haciendach a tak ďalej. A tieto veci treba odhaliť. Treba vyšetriť, ale zákonným spôsobom a treba vinníkov postaviť pred súd. A preto ja stále vrátim sa zase k tým, čím som začal. Kritizujem aj tú trestnú novelu, pretože tá tým skrátením premlčania zásadným spôsobom, ja hovorím zlomila svedomie národa vo vzťahu ku konkrétnym prípadom, ktoré nebude možné vyriešiť.

Ďakujem veľmi pekne, že ste prijali pozvanie do Politiky 24.

Ďakujem za pozvanie.