Politika 24: Štát musí nájsť iný spôsob, ako nahradiť transakčnú daň, tvrdí prezident Pellegrini

BRATISLAVA / Vyvážený či príliš opatrný prejav? Prezident hovoril o stave republiky, no vyhol sa hodnoteniu vlády. Opozícia napriek tomu tlieskala. Premiér Fico správu okomentoval ako dobrý pokus o vyváženosť. Prečo nepadlo ani slovo o korupcii, justícii či o stave demokracie? Do ďalšej časti relácie Politika 24 prijal pozvanie prezident Peter Pellegrini.

Vyvážený či príliš opatrný? Prezident predniesol správu o stave štátu, avšak opozícia hovorí, že tam chýbali informácie o korupcii. Aj o tomto, ale aj o aktuálnej politickej situácii sa budeme rozprávať s prezidentom Slovenskej republiky Petrom Pellegrinim. Ďakujem veľmi pekne, že ste nás privítali.

Pekný deň prajem a vitajte v Prezidentskom paláci.

Poďme na to, pán prezident. Avšak na začiatok tak možno odľahčene. Máme deň detí a dobre vieme, že tí naši politici sa niekedy tak chovajú ako deti na pieskovisku. Kedy sa tak prestanú správať?

No viete, keby si zobrali tú časť z toho dieťaťa, kedy dieťa je naozaj ešte také čisté vo svojom vnútri a prejavuje naozaj radosť, emócie. A keby sme sa na nich nepozerali ako na tie deti, z ktorých si zobrali politici len to niekedy neslušné správanie alebo tie škriepky a hádky. No, ja pevne verím, že sa opäť po voľbách zas vymení možno nejaká politická generácia a že prídu opäť ľudia, ktorí pochopia, že ľudia už majú dosť a po krk tých hádok a tej negatívnej energie, Že chcú naozaj ľudí, ktorí riešia problémy, ktorí sa vedia rešpektovať navzájom, jednoducho, že to ide aj inak ako to ide dnes, tak ja mám stále nádej. Ja som optimista.

Ale až o ďalšiu generáciu.

Povedal som nie generáciu, akoby ľudskú. To znamená, že o 20 rokov, o 30. Povedal som politickú, dúfam, lebo žiaľ, zatiaľ sme mali trajektóriu opačnú. Každými voľbami to bolo horšie a horšie, ale ja si myslím, že tí politici si uvedomia, ak im občania vyšlú jasný signál, že už dosť. U nás nebude najúspešnejší ten, kto najviac kričí, uráža, klame, ale naozaj bude u nás najúspešnejší ten, kto pre nás aj niečo v pokojnej atmosfére spraví. A ak toto občan vyšle ako jasný signál, tak si myslím, že aj tí politici ho začnú opäť poslúchať a pôjdu do tej pokojnejšej úrovne politiky.

Ja na vás nadviažem práve to, že majú robiť pre ľudí. Onedlho tu máme prvých sto dní nových ministrov, ktorých ste vy vymenovali. K jednému ste boli takí pomerne aj kritickejší počas toho vymenovania. Ako zatiaľ hodnotíte ich pôsobenie?

Tak zatiaľ sa snažím to pozerať. Samozrejme, niektorí sú viditeľnejší viac, niektorí menej. Otázka je aj tá ich viditeľnosť. V čom spočíva? Či v nejakej odrobenej práci, alebo zas v nejakých konfliktoch. Vnímam nejaké pnutie na oboch stranách. Ak som videl u pána ministra športu nejaký konflikt, zatiaľ ho nehodnotím, s hokejovým zväzom, tak zase samosprávy vysielali signál, že sa obávajú, že im siahne ministerstvo regionálneho rozvoja na 400 miliónov z eurofondov. Takže zatiaľ by som si ešte nedovolil hodnotiť. Nechávam im ten čas, ale myslím si, že a to si dovolím tvrdiť a môžem si to dovoliť povedať po tých rokoch v politike. Podľa mňa teraz zistili, aký je rozdiel medzi tým u jedného byť novinár a kritizovať, potom byť poslanec relatívne v komfortnej situácii. A teraz byť minister a u toho druhého pána kolegu to isté, že úplne niečo byť minister a iné je byť vonku a nejakým spôsobom kritizovať rezort. Majú teraz na krku obrovskú zodpovednosť a myslím si, že pochopili, že to je úplne iné, ako keď sedíte v opozícii alebo ste len koaličný poslanec.

Čiže im to politicky teoreticky môže pomôcť vyrásť.

Nuž, ja by som každému želal, aby každá funkcia pomohla človeku sa posunúť ďalej dopredu, ale upozorňujem, že v politike to nebýva vždy pravidlom a mnohých funkcie úplne zomelú a nakoniec ich vypľujú na perifériu politického života. Uvidíme, čo bude prípad týchto dvoch nových ministrov.

Tak uvidíme, sa vás opýtam potom po tých 100 dňoch, že či už budete teda hodnotiť. Poďme ale v súvislosti s politikmi na vašu správu. Vy ste tam konkrétne, citujem vás uviedli, že politické elity riešia zástupné témy a burcujú emócie. Ktoré sú možno tie zástupné témy?

Viete, príde mi, že aj veci, ktoré som vetoval ako prezident, čím som dal jasne najavo, že ich považujem za niečo zástupné. Riešiť teraz rentu pre generálneho prokurátora, aby dokonca ani nie po odslúžení celého obdobia, ale niekde po štyroch rokoch dostával 5000 do konca života, pomaly, ešte aj s dedením pre jeho pozostalých je podľa mňa zástupná téma v dnešných problémoch, ktoré dnes na Slovensku máme riešiť. Riešiť teraz zmenu ústavy. Dobre, veď majme tú diskusiu, kde sú naše hodnoty? Na akých koreňoch je založená naša spoločnosť a aká je tradičná rodina? To všetko, tá diskusia môže fungovať, ale nemyslím si, že práve dnes je to najdôležitejšie, že treba diskutovať o zmene ústavy, keď potrebujeme riešiť podľa mňa iné problémy našej ekonomiky, spoločnosti a kvality života ľudí, nedostatočné infraštruktúry. Takže myslím si, že politici vedia veľmi, veľmi šikovne narábať s témami tak, aby zahltili ten politický priestor a trošku odklonili pozornosť od toho, čo ľudí reálne trápi. A takýchto tém by som našiel viacero.

Tým, čo ste práve vypichli, možno tie témy, to vyznieva, že hlavne tie zástupné témy dáva strana Smer.

Nechcem to takto povedať, ale samozrejme, že za úroveň politickej diskusie alebo takto to poviem inak. Máme na čele predsedu vlády, ktorý je štvrtýkrát premiér. Je to najskúsenejší politik, ktorého máme a ktorý vie nastoľovať témy. Veď práve preto aj pravdepodobne robí každú nedeľu tie tlačovky, aby vlastne každému povedal, že o tomto sa idete baviť v televíznych reláciách, no už je potom len na politikoch a televíznych dramaturgov, či tomu podľahnú. Čiže on vie nastoľovať témy a preto si myslím, že aj zodpovednosť za to, aké témy v politike sú preferované a prioritizované je jeho zodpovednosť. Keďže premiér pochádza z tejto politickej strany, tak to tak môžem zjednodušiť. Ale nehovorím, je na predsedovi vlády, aby prichádzal pred občanov s tým, čo si myslí, že je najdôležitejšie riešiť. A ja zas hovorím, že niektoré z tých tém sú zbytočné a momentálne nie úplne top aktuálne a že by bolo treba viac energie venovať ďalej rozvoju Slovenska.

Ja si opäť pomôžem vašou správou, kde ste povedali, že niektorí ministri sú rešpektovaní, iní zdrojom kontroverzie. My sme sa pýtali priamo na úrade vlády jednotlivých ministrov, že či sa v tom celom našli. Spomeniem napríklad Erika Tomáša, ktorý dúfa, že sa to netýka jeho. Keby ste mohli konkretizovať, koho ste mali na mysli?

Ak dovolíte, ja som to povedal v tej správe presne tak, ako som to ako prezident povedať chcel a je na každom občanovi, myslím si, že väčšina ľudí presne pochopila, ktoré ministerstvá myslím a u ktorých ministrov je okolo nich viac kontroverzie ako odbornej debaty. A pri tejto úrovni mojej špecifikácie bližšie by som zostal ako prezident

Ja predsa vás nenechám úplne tak utiecť od toho, pretože v minulosti ste sa vyjadrili, keď končila ministerka Dolinková, že ste očakávali, že to bude iná ministerka. Teraz asi ste mohli zachytiť tiež nejaké kontroverzie práve na ministerstve kultúry. Ako to vnímate?

Tak mňa to veľmi mrzí, pretože my v tej spoločnosti máme to napätie obrovské už niekoľko rokov a to napätie sa zhoršuje. To som tiež hovoril vo svojej správe. No a kultúra je jednou z tých oblastí, kde by práve mohlo dochádzať k upokojeniu. Veď cez kultúru, cez niečo pozitívne by sa mohlo nejakým spôsobom, by to mohol byť taký moment, cez ktorý prichádza pozitívna energia medzi našich občanov. No a tu samozrejme, že cítim neustále pnutie aj v tej kultúrnej obci a s vedením ministerstva kultúry. Určite by bolo najlepšie čo najskôr toto pnutie nejakým spôsobom zastaviť. Upokojiť situáciu v kultúre a ja pevne verím, že aj pani riaditeľka Slovenského národného divadla Ťapáková aj nový riaditeľ Slovenskej národnej galérie, ktorý je významný a uznávaný medzinárodný umelec aj ďalší, že konečne vlastne svojimi aktivitami ukážu, že sa opäť budú venovať kultúre a nenechajú zaplietať akoby kultúrne inštitúcie do nejakých ideologických súbojov alebo politického boja. A na druhej strane pevne verím, aby som bol spravodlivý, že aj umelci sa opäť vrátia robeniu toho umenia, pretože ja nemám dnes zas taký pocit, aby som to povedal úplne otvorene, že by dnes niekto bránil niekomu urobiť nádherné dielo baletné v Slovenskom národnom divadle, alebo odohrať si činohru na akúkoľvek tému spoločenskú. Nemyslím si, že dnes sa nemôžu umelci na Slovensku realizovať. Mám pocit, že aj tá časť už bola trošku viac spolitizovaná na oboch stranách, vyburcované napätie, takže by som si želal, keby v oblasti kultúry sme sa upokojili a kultúra by mohla byť tým prvým základným nosičom upokojenia našej spoločnosti ako celku.

Otázka ale stále zostáva, že či to cítite rovnako, že je to ministerka, ktorá by nemala byť na svojom poste.

Je to zodpovednosť pána premiéra a pokiaľ má dôveru Národnej rady Slovenskej republiky a pána predsedu vlády, dovtedy je ministerkou. Má svoj štýl riadenia, má svoje predstavy o riadení ministerstva kultúry. Samozrejme, pozorne to sledujem a uvidíme nakoniec, ako to všetko dopadne, ale odporúčam aj jej urobiť čo najviac krokov k upokojeniu a zmierneniu tej situácie. Veď názory sa dajú presadzovať aj pokojne, aj takou by som povedal sofistikovanejšia formou. Niekedy ma mrzí, že možno u ministerstva kultúry sa dejú aj veci, že aj niečo dobré chcú spraviť, len to nejako buď dopredu nedobre komunikujú.

Napríklad Donatellova busta?

Napríklad áno, veď ak napríklad išla naozaj na expertízu.

Máte tieto informácie?

Nemám, zatiaľ čerpám z médií a z odpovedí, ale aj tu napríklad je však dobré, ak má ísť na expertízu. Veď to sa dá urobiť aj inak. Oznámime to. Bustu ideme teraz za prísnych bezpečnostných podmienok, pretože je vzácna, pravdepodobne previezť na iné miesto, kde ju budeme skúmať a po skúmaní sa s ňou bude diať toto a toto. Podľa mňa by sme sa vyvarovali akýchkoľvek pochybností. To isté pri hymne. Veď je v poriadku, ak sa hľadá nový aranžmán a tak ďalej.

Vy ju používate?

My nepoužívame, pretože na účely toho slávnostného charakteru, pri vymenovaní sudcov a pri vymenovaní vlády alebo rektorov hráme tú bez spevu časť a preto používame takú by som povedal dynamickejšie a trošku slávnostnejšie verziu veselšiu, pretože ide o akt, že niekto niečo dosiahol. Tá bez spevu mi príde trošku taká smutnejšia, pomalšia, takže my ju nepoužívame. Ale dobre, že ju máme, len opäť, najprv sa navodil príbeh, že ide sa meniť hymna a bolo okolo toho tri týždne veľké haló. Čiže oni to niekedy myslia aj dobre, len to nie je dobré vždy odkomunikované a možnože v tom tkvie ten recept viac komunikovať, viac dopredu vysvetliť a možno by sme mali o polovicu menej problémov.

Prečítajte si tiež

Prezident Pellegrini okomentoval dianie okolo vzácnej busty. Dobrá rada pre ministerku Šimkovičovú

​Ja ešte zostanem pri tých kontroverziách. Opäť budem citovať vašu správu. Ich úlohou k médiám ste povedali totiž nie je šíriť každé klamstvo alebo hlúposť, ktorú si niekto vymyslí a potom s ňou konfrontovať ostatných. Ich úlohou je byť filtrom toho, čo je v skutočnosti dôležité a čo je pravdivé. Čo ak ale samotným nositeľom nejakej tej nepravdivej informácie, možno dezinformácie je priamo vládny predstaviteľ?

Tak isto ho treba odfiltrovať a treba ho ignorovať.

Ako sa dá odfiltrovať niekto, koho práve vláda nominovala, napríklad ako splnomocnenca napríklad?

Napríklad aj opozičného politika, to je jedno. Je na vás, na médiách, či budete všetko, čo povie človek na tlačovej konferencii, púšťať ďalej. Ja som hovoril o inom fenoméne. Dneska hocijaký opozičný politik, ale aj občan môže vytvoriť obsah, má mobilný telefón, urobí hocičo a poviem to teraz takto. Povie niekto pani Lenka Ježová urobila to a to a ukradla mi paradajky zo záhrady, preskočila plot a vy zrazu prídete za Lenkou Ježovou a pýtate sa. Ten povedal na vás, že ste ukradli paradajky a vy poviete, že som neukradla a dokonca dostanete od slovenských novinárov podotázku, že ale prečo by to hovoril, keď ste neukradli? Prečo by si to vymýšľal? A zrazu máte príbeh a tento prejde 25 slovenských webov, že ten vás obvinil z kradnutia paradajok, že vy ste povedali, že nie. Ale prečo to povedal, keby to nebola pravda? Máte na 2 dni kauzu.

Bavme sa aj o tých koaličných politikoch, lebo naozaj máme tu napr. pána Kotlára, ktorý možno podľa tejto vašej definície by tam tiež mohol spadať, že by sa mu nemal venovať priestor. Napriek tomu je to človek, za ktorého sa stavia premiér a zároveň dávame 350-tisíc na analýzu na základe štúdie, ktorá bola zverejnená v predátorskom časopise.

V tomto si myslím, že médiá zase plnia svoju úlohu, pretože mu dávajú priestor, ale primerane sú kritické k tým niektorým informáciám. Ja som hovoril vo všeobecnosti o médiách aj o vás, pretože aj vy máte medzi sebou lepšie médiá, horšie médiá, niektoré, ktoré v záujme zaujať sú schopné hocičo na tých svojich webových stránkach a sociálnych sieťach zverejniť, len aby boli followeri, aby boli lajky, aby boli kliknutia, žiaľbohu, potom sa rútime do záhuby, pretože občan už dnes v tej spleti totálnych informácií a dezinformácií sa nevie orientovať úplne sám. A tie médiá by nemali rezignovať na tú úlohu hovoriť tú pravdu. A keď niekto hovorí klamstvo, tak nie, keďže to urobili vo vedľajšom médiu tak, aby sme my neboli horší, aj my o tom píšeme, ale jednoducho klamstvá ignorujeme. Na pána Kotlára vy viete môj názor. Ja si myslím, že pán Kotlár mal zo svojej povahy splnomocnenca vlády predstaviť to, po čom volám aj ja a na čo som upozorňoval pri vete prezidenta u covidových amnestií, že nám mal podať správu, ako bola manažovaná celá pandémia. To znamená, ktoré z tých opatrení boli dobré. Veď aj ja som urobil zásadné opatrenia ako končiaci premiér. A tiež by som bol rád vedel, že či to boli správne rozhodnutia. Asi boli, keď sme boli vtedy skoro jednotka vo svete v počte úmrtí, teda zachránených ľudí, sme boli najlepší. Potom to išlo dolu vodou. Teda najprv som chcel vedieť, že nám povie, rúška sú správne tam a tam. Možno bolo nesprávne izolovať rodinu, ktorá sama v aute išla z jedného okresu do druhého.

Čiže neplní si svoju úlohu?

Neplní, pretože robí teraz tu nejaké vedecké správy. Ľudí straší, vydáva nejaké správy za totálne vedecké fakty. Nikto ju dodnes nevidel, nikto ju nečítal. Tak ja som rád, že ju Slovenská akadémia vied bude môcť konfrontovať, pretože opäť nech sa vráti k tomu, ako bola manažované pandémia a nie tu robí zasa tieto vedecké pojednania, ktoré sú veľmi komplikované a ktoré opäť zlou interpretáciou môžu vystrašiť ľudí aj v tom, že sa nám prestanú tetovať na tetanus alebo maličké detičky na choroby, na ktoré sa už na Slovensku nikdy nezomiera. Práve vďaka očkovaniu a vďaka pánovi Kotlárovi, ktorý môže celkovo z očkovania urobiť nejakú chiméru, sa nám naspäť na Slovensku vrátia smrteľné choroby malých detí alebo aj dospelých ľudí, ktoré sme tu od čias socializmu nemali, lebo sme sa poctivo všetci očkovali. Ja nehovorím o covidových vakcínach.

Prečítajte si tiež

Peter Pellegrini ostro o Kotlárovi v Politika 24: Namiesto analýzy pandémie šíri strach

​Tam môže prebiehať diskusia najbližších 10 rokov, či sú bezpečné.

Áno, ale nechcem, aby sme z očkovania ako takého robili na Slovensku nejakého strašiaka, pretože to môže potom naozaj stáť životy ďalších ľudí, či už dospelých alebo detí. Pri takých štandardných chorobách, kde očkovanie považujeme za úplne bežné a bezpečné.

Ešte jedna otázka práve k tým pandemickým amnestiám. Premiér na tlačovej konferencii pred našou reláciou povedal, že možno ste nemali dostatok informácií, keď ste to veto dávali, cítite sa, že ste nemali dosť informácií?

Ja si myslím, že som mal veľmi dostatok informácií a dokonca som bol ja vtedy premiér, nie on, keď sa objavil covid prvýkrát a niekoľko týždňov som riadil pandémiu ja a vedel som, aké dôležité je dodržiavanie pravidiel. A ja som pánovi premiérovi povedal aj osobne, keď spomínal náš rozhovor, že ako môže naznačiť, že chce dať pandémiu, že chce dať amnestiu pri pandémii, hoci má na stole alebo máme na Slovensku slintačku a krívačku, kde takisto pán minister Takáč zaviedol rázne opatrenia Nesmiete ísť z farmy na farmu, nesmiete prevážať zvieratá, musíte prihlásiť svoje chovy a neviem čo pozabíjať svoje domáce zvieratá. Veď tí ľudia sa takisto mohli postaviť na odpor a povedať a bude amnestia, nič nerešpektujme. Myslíte si, že by sme dnes úspešne zvládli tú slintačku a krívačku? Ja si myslím, že nie je možné urobiť plošnú amnestiu pre niekoho, kto prišiel do nemocnice alebo domova sociálnych vecí, strhol si zo seba rúško alebo ho odmietol dať a nakazil buď niekoho v domove dôchodcov alebo v nemocnici a ten potom zomrel. Potom sa ako môžeme pozrieť do očí pozostalým po obetiach covidu? Preto ja som namietal veľmi správne v mojom vete, že súhlasím, aby sme odškodnil v prvom kole ľudí, ktorí boli držaní umelo v karanténach. To Ústavný súd povedal, že nebolo správne. A potom som povedal, že nech najprv pán Kotlár presne nám dá informácie, ktoré opatrenia boli správne a ktoré nie. A predsa za správne opatrenia, ktoré niekto odmietol rešpektovať, nemôžem dať niekomu amnestiu. To je do budúcna veľké riziko. Čo keď príde ďalšia nejaká tragédia a ľudia povedia, veď aj minule sme to nedodržiavali a dal nám pán premiér amnestiu, tak aj teraz to tak robme. To sa zahráva s ohňom. To nie je úplne správne.

Vaša správa si v parlamente vyslúžila trikrát potlesk. Bolo to, keď sme počítali dva ku jednej pre opozíciu. Dokonca SaS vás nazvala, že ste prezidentom opozičným opozície. Stotožňujete sa s tým?

Keď som počul pána Gröhlinga, tak som si povedal, že preboha, len to nie.

Prečo?

Musím povedať úprimne, tak sledujem aj jeho štýl politiky a ten tiež nemá úplne najbližšie k tej odbornej a pragmatickej politike. Je to tiež človek, ktorý už potrebuje používať celkom tvrdší jazyk. Ja ho sledujem v tých diskusiách, čiže určite nie. Ja som sa snažil, aby tá správa bola veľmi vyvážená a odporúčam všetkým, ktorí ju počuli, aby si ju možno vypočuli ešte raz, aby si tam našli tie výzvy aj pre nich, pretože to bola správa z väčšej časti všeobecne smerovaná k celému politickému spektru, nie len k jednej časti.

Tak politológovia hovoria, že bol taký zmierlivý, tento práve váš príhovor, že ste sa vyjadrovali ku všetkým, ale časť verejnosti možno očakávala, že budete konkrétnejší ku krokom vlády. Ale to tam nejakým spôsobom neprichádzalo. Prečo ste vlastne niečo nepovedali konkrétnejšie?

Ja som bol veľmi konkrétny v tých veciach, ktoré ja považujem do budúcna za priority pre Slovensko. Ja som vládu aj pochválil tam, kde vidím, že zásadný posun na riešenie niektorých dlhodobo neriešených vecí v oblasti výstavby, zdravotníctva a tak ďalej. Ale samozrejme som aj povedal, že nebudem tak ako niekedy boli možno moji predchodcovia komentátori jednotlivých udalostí za posledný rok. Na to naozaj máme štyri diskusie televízne v nedeľu, v sobotu, máme cez týždeň, máme médiá, máme opozíciu, koalíciu. To si vystačia naozaj. Ešte aby potrebovali prezidenta, aby komentoval každú jednu vec, čo sa na Slovensku deje.

Ale je to správa iba raz ročne, tam by ste mohli komentovať.

Myslím si, že som vystihol presne to, čo ľudí trápi. Hovoril som v mene ľudí a ľudia chcú, aby sa Slovensko začalo hýbať dopredu a aby sme naozaj mali nejakú víziu pre Slovensko, aby sme vôbec vedeli, kam kráčame, čo chceme v tej krajine urobiť, aby sme upokojili vášne v spoločnosti, aby sme v zahraničnej politike sa správali zodpovedne a myslím si, že som presne trafil tie najvypuklejšie problémy spoločnosti. A samozrejme, že tých jednotlivých káuz alebo problémov je viacero, ale to by som potom musel byť komentátorom akéhokoľvek diania a tam ako prezident sa nechcem dostať.

Čiže preto ste sa možno v tom vašom príhovore zachytili práve NKÚ tou citáciou, ktorá bola asi najtvrdšia práve z toho celého vášho príhovoru.

Nie kvôli tomu, ale ja si myslím, že bola veľmi trefná a vystihla nie teraz fungovanie tejto vlády, fungovanie viacerých vlád.

Čiže vrátane vašej?

Vrátane tej, kedy sa nedarilo za dva roky mojej urobiť víziu. A dokonca ja musím ale povedať pardon, aby som sa zase teraz pod vašou rýchlou otázkou hneď si nenasypal popol na hlavu, tak automaticky.

Každý politik by si mal sypať popol na hlavu.

Je to aj pravda. Veď ja som stále povedal, že my máme na viac, ako sme možno predviedli za posledné roky. A to vždy spočíva práve v tom, že sa venujete veciam, ktoré zbytočne míňate energiu a mali by ste sa venovať iným prioritám. Ja som dokonca nastolil a za mojej vlády sa aj finalizoval dokument Vízia Slovenska do roku 2030 alebo 2035, pretože som to cítil ako veľmi vážnu potrebu. Víziu, na ktorej sa zjednotíme všetci - opozícia a koalícia. Samozrejme, potom už prišli voľby a už sa nepokračovalo v mnohých veciach,

Tak víziu predstavil aj Pán Odor.

Bol som kritický vo všeobecnosti k viacerým, takému štýlu vládnutia. Takto to možno nazvem bez ohľadu na to, či tam bola tá vláda alebo tá vláda. A preto myslím, že si z tej správy môžu čerpať aj opozícia aj koalícia. No a ten citát NKÚ to tak celkom drasticky musím povedať tým výrazom, ale celkom to tak najlepšie pokrýva. Preto sa mi zdalo. Najlepšie nie je vymýšľať vlastné hodnotenie, ale použiť hodnotenie našej štátnej organizácie, ktorá to má v náplni práce.

Mňa ešte zaujalo práve z toho vášho prejavu, že vy ste spomenuli aj éru socializmu a dávali ste to do takej súvislosti, že sa vtedy stavalo viac a rýchlejšie, Že keď budeme porovnávať práve to obdobie, ktoré je teraz verzus tam, aby sme dnes neskĺzavali k nejakej tej nostalgii, nemôže práve takéto spomínanie práve socializmu s tou výstavbou otvoriť práve dvere tejto nostalgii?

Práveže nie. My máme vážnu obavu aj ja osobne, že po štyridsiatich rokoch fungovania v demokracii môžeme prehrať ten súboj so štyridsiatimi rokmi v socializme. Čo sa týka výstavby, ešte raz nehovoríme o hodnotových otázkach ani o režime ako takom. Ale chcel som poukázať na to a povzbudiť vládu, že ak raz máme plán a je tu dokonca ten plán 30 rokov na stole, že Slovensku by mohla ekonomicky aj inak pomôcť a byť na prospech nová prečerpávacia elektráreň vodná napríklad. Nehovoril som, ktorá, ale v Málinci napríklad. A ďalšie dve sú napríklad v pláne už 30 rokov. Ďalšie dve nové veľké vodné priehrady. Ak vieme, že problémom Slovenska bude v najbližšie desaťročia sucho a vysoké teploty a že pitná voda a jej nedostatok môže byť kľúčovou strategickou komoditou pre Slovensko, tak ja hovorím, že treba stavať a jednoducho áno. Vždy sa tam nájde nejaký chatár a vždy sa tam nájde nejaký poľnohospodár, ktorý práve na tej lúke chová kravy. No ale žiaľbohu, ak by sme takto boli pristupovali aj v čias socializmu, tak nemáme ani Gabčíkovo, ani Liptovskú Maru, ani Oravskú priehradu.

Práve to expanzívne extenzívne plánovanie pred 1989 viedlo k hospodárskej stagnácii, technologickému zaostávaniu a priviedlo to aj ku kolapsu režimu. Či to je práve férové, dáva takto do porovnania?

Dostali ste sa, teraz už chcete z toho urobiť zasa väčší väčší problém ako je. Naozaj sa vráťme k tej podstate. Ja nabádam, že treba mať ambíciu a vlády musia byť ambicióznejší a nebáť sa. Ja vám to poviem na rovinu. Nemôžeme fungovať a budú sa možno na to za mňa niekto hnevať, ale ste ma teraz vyprovokovali, aby som vám to tak ľudsky povedal. Teraz nie ako prezident, ale tak, ako si to myslím. Nemôžeme fungovať donekonečna tak, že keď raz potrebujeme postaviť nejakú cestu, ktorá bude slúžiť miliónom ľudí na Slovensku, tak nejakí traja občania z nejakého občianskeho združenia Nie cez našu dolinu, alebo ako si názvu dokážu udržať tento proces tri roky. A keď už sme pomaly na konci, tak ešte sa tam objaví nejaká vzácna žaba, ktorá to zabrzdí na ďalšie štyri roky. Čiže ju pozbierame, odvezieme ju na iné miesto, nech sa jej dobre žije, ale tú cestu postavme. Viete, sme sa dostali do víru byrokracie, tretí sektor. Neviem, čo všetko. Pomaly sa tu každý bojí prijať rozhodnutie a urobili sme mnohých štátnych úradníkov, ľudí, ktorí sa boja prijať rozhodnutie, aby neboli atakovaní, či už zo strany sociálnych sietí, médií alebo neziskových organizácií, ktoré bojujú niekedy zásadne len proti niečomu, ale neprinášajú alternatívu. Čiže tu som chcel trošku povzbudiť, že tak, ako vláda našla akoby ochotu rozostavať ďalšie dva jadrové bloky, čo je vážne rozhodnutie, tak som chcel, aby sme si povedali postavme aj priehradu, postavme aj nejaké veľkolepé ďalšie dielo, ak ho o 20 rokov budeme velebiť, že chvalabohu, že ho máme, lebo vďaka tomu máme pitnú vodu a nie sme, nie sme na suchu.

Ja som sa vás na to pýtala práve z toho dôvodu, že už včera napríklad Andrej Danko na tom stretnutí s Českou republikou, čo bolo, povedal, že komunizmus mal niečo do seba. Keď sa bavíme o tom, komunizmus mal niečo do seba. Máme tu premiéra, ktorý Čínu, Vietnam dáva ako príklad takého nejakého ekonomického plánovania a podobne. Vy ste tiež hovorili, že treba mať tú víziu, či práve toto je tá cesta, že robiť päťročnice, alebo že čo chceme vlastne?

Nie, nie, to už zasa mňa nechcite vtiahnuť do tejto typov debaty. Toto išlo čisto iba o porovnanie, čo sa týka výstavby, aby sme naozaj sa tu sami netýrali a nakoniec nie sme schopní nič postaviť, nemá to nič s režimami, nemá to nič s ideológiou. Ja sa do tej debaty nechcem dať zatiahnuť. Naopak, ja si myslím, že dnešná doba žičí všetkým šikovným ľuďom či rozvoju. Slovensko má úspešný príbeh v rámci svojho demokratického vývoja. Kto chce, sa môže realizovať. Slovenská kvalita života občanov sa približuje k Európskej únii, takže to nebudem nikdy spochybňovať. Ani nikdy sa nebudem nejak nostalgicky vracať k starým časom. Tie sme zažili a môžeme si z nich zobrať niečo pozitívne, ak tam niečo pozitívne bolo. Ale teraz sa venujeme rozvoju tohto nášho spoločenstva a v tomto prostredí demokratickom, v akom sa nachádzame. Naopak by bolo veľmi nebezpečné, aby sme teraz začali znovu diskutovať o tom, či vôbec v tej EÚ je nám dobré, alebo nám nie je dobré a podobné veci. Tie považujem za viac nebezpečnejšie ako nejaké také akože spomínania na časy minulé. Spomienkam nikomu nemôžete brániť, len dôležité, aby zostali len v ére nejakých vyjadrení a nie v snahe zmeniť vývoj Slovenska iným smerom.

Ja na vás nadviažem práve k tej zahraničnej politike. Robert Fico označil ten váš príhovor, že to bol dobrý pokus o vyváženosť, až na tú záverečnú časť, ktorá sa práve týkala tej zahraničnej politiky. Možno budete môcť okomentovať aj to, že či to bol teda iba ten dobrý pokus, ale zlyhalo to práve v tej zahraničnej časti. Avšak vy ste povedali, že jedno zo štyroch svetových strán je stále západ a ten sa nesmie z našej zahraničnej politiky vytratiť. Vy osobne máte pocit, že sa orientujeme poslednú dobu skôr na ostatné svetové strany?

No, poviem vám to tak, ja som absolútne zástanca robenia politiky na všetky štyri svetové strany, pretože Slovensko je veľmi malá otvorená ekonomika, ktorá je závislá od nových trhov a jednoducho je správne, aby sme mali kontakty na východ, na západ, na juh, na sever. Ale vo svojej správe som chcel veľmi jasne pripomenúť, že jednou z tých štyroch svetových strán je stále západ, pretože je to práve Európska únia, z ktorej prichádza najviac zahraničných investícií. Že skoro 80 percent nášho exportu smeruje stále do krajín Európskej únie. A narážal som aj na to, že ak chceme mať dobré vzťahy aj v iných častiach sveta, je to správne. Len potom z tých vzťahov musíme mať aj nejaký benefit, nejaký prospech, čo zatiaľ extrémne nevidím. A po ďalšie, nesmie to iritovať aj našich partnerov, od ktorých sme ekonomicky závislí. Tu, žiaľbohu, jednoducho je to tak. Dnes tu sme naviazaní na nemeckú ekonomiku, na ekonomickú časť eurozóny, kde sme súčasťou. To je náš životný priestor, a preto som narážal na určité rozkolísanie, že sme sa z tých štyroch strán ako keby som cítil, že sa vláda venuje trom a zabúda na západ. A ja si myslím, že tak ako pán premiér jazdí na východ, na sever, na juh, teraz musí častejšie zájsť aj na západ. Som rád, že ide v utorok, myslím do Talianska k pani premiérke a treba v tom pokračovať. Treba sa snažiť stretnúť s novým kancelárom, pretože je to práve Nemecko, ktorý je naším najväčším ekonomickým partnerom a jednoducho nepotrebujeme ho mať za nepriateľa.

Prečítajte si tiež

Pellegrini o zahraničnej politike: Premiér musí častejšie zájsť aj na západ

​Čo hovoríte na tie výroky, ktoré boli práve na jeho adresu? Povedané na pána Merza, že ho nazvali dokonca až Führerom?

Dobre, to už to nebudem komentovať, nejaké vyjadrenia.

Ale tak škodí to dobrému menu Slovenska v zahraničí.

Ja si myslím, že celkovo sa treba teraz vrátiť zasa zo zákopov tej vojny alebo teraz, chcieť sa zakopať v zákonoch a teraz či v zákopoch a hovoriť o tom, že nikto si nemá dovoliť na našu adresu také niečo povedať. Samozrejme, že nie. Ale ja som pozeral to vyjadrenie pána kancelára. Pán kancelár je pri moci tri týždne aj s cestou, takže mu chvíľu je aj na mieste možno sem tam tolerovať nejaké také vyjadrenia, keď si myslí, že to tak ľahučko všetko ide a že on ukáže na niekoho prstom a ten bude poslúchať. Na druhej strane na to treba reagovať inak a treba skôr samozrejme vysvetľovať pozície Slovenskej republiky a je jasné, že Slovenská republika nemôže ísť v línii s niečím, čo devastuje slovenskú ekonomiku. Nemôže. A to súhlasím s premiérom. Premiér nemôže teraz súhlasiť, že už nebudeme môcť doviesť ani gram jadrového paliva z Ruska pre naše atómové elektrárne. Keď nemáme alternatívu a celý technologický presun na iný zdroj by bol niekoľkoročný. Premiér nemôže súhlasiť s niektorými vecami, ktoré budú ohrozovať pracovné miesta na Slovensku. Ale to sa všetko dá robiť v rámci dobrých vzťahov, v rámci dobrej diskusie a v rámci normálnych. Dokonca si myslím, dovoľte mi povedať toto presvedčenie, že čím lepšie bude mať Slovensko vzťahy s veľkými krajinami v rámci EÚ, tak dokáže dokonca meniť ich rozhodnutia, pretože ich budú robiť alebo nebudú robiť kvôli tomu, že by ohrozili svojho priateľa Slovensko. A inak sa to vyjednáva. Napríklad to zastavenie ja neviem jadrového paliva z Ruska. Ak ste dnes vnímaný ako niekto, kto robí problémy, alebo ak by ste boli za jedným stolom a môžete povedať tomu Merzovi, tak počúvaj, pán kancelár, toto nemôžeme urobiť, lebo nám to zdevastuje jadrové elektrárne a my ti v noci nemáme potom poslať elektrickú energiu, keď nesvieti slnko alebo nefúka vietor v tvojich veterných elektrárňach na severe Nemecka. A on by možno povedal Robert, máš pravdu, neurobíme to alebo dostanete výnimku na päť rokov. Čiže to všetko, za čo bojujeme v rámci tej suverénnej zahraničnej politiky, sa dá robiť aj na vysokej, priateľskej a dobrej úrovni. To nemusí byť vždy súboj, len aby sme si dokázali, že máme suverénnu politiku. Som presvedčený, že suverénna politika, kde si vieme zastať záujmy Slovenska, tak sa dá robiť aj normálne takým spôsobom, že aj tí západní predstavitelia vás majú za dobrého partnera aj za priateľa a rešpektujú váš názor.

Vo vašom prejave ste vôbec nedotkli návštevy premiéra Fica v Moskve. Váš poradca Ján Kubiš označil Ficovu cestu za nevhodnú a dokonca povedal, citujem, že svojou prítomnosťou posvätil Putinove posolstvá. Stotožňujete sa s týmto výrokom?

Ja si myslím, že ja som tú cestu pozorne sledoval. Pán premiér našiel tam, alebo sa snažil hľadať taký nejaký prienik, že nešiel na samotnú prehliadku, aby nebol na tribúne s prezidentom a nejakým spôsobom sa ľutoval vojakom, z ktorých časť z nich ešte aj dnes je súčasťou vojenského konfliktu. Videl som ho na oficiálnej ceremónii Uctenia si pamiatky padlého vojaka.

Máte pocit, že to je stranícka cesta, ako to hovorí napríklad strana Hlas?

Pozrite, poznajúc pána premiéra, vcelku rozumiem, prečo tam išiel. Aj som to stále hovoril, že ja sa snažím tú cestu vnímať ako poklonenie sa tým, ktorí padli za našu slobodu a nikto nemal väčšie straty, ako mal vtedy Sovietsky zväz počas druhej svetovej vojny, čiže tam tá vďaka a úcta zo strany Slovenska im patrí. Či tá cesta pomohla Slovensku potom v rámci toho medzinárodného kontextu, to už nie som si úplne istý. A či to gesto vo vzťahu k našim osloboditeľom. Ja sa vždy budem klaňať vojakovi Červenej armády a mne nikto nebude rozprávať, že keď je dnes vojna na Ukrajine, že už nemám sa ísť pokloniť vojakovi Červenej armády, vždy sa mu pôjdem pokloniť aj na Slavín, aj všade, aj do Zvolena. Na vojenský cintorín pôjdem.

Aj do Moskvy?

Ale momentálne do Moskvy samozrejme by som nepovažoval vycestovanie za to najvhodnejšie potrebné gesto.

Na Ukrajinu by ste to považovali za vhodné gesto?

Ja som sa dohodol aj s pánom prezidentom Zelenským. Aj teraz som stretol jeho ministra zahraničných vecí, že za týchto napätých okolností, kedy k nám neprúdi plyn a tak ďalej, my teraz nakoniec aj tak zachraňujeme Ukrajinu a my zase transferujeme plyn cez náš ropovod k nim. Dodávame im elektrickú energiu, že chcem s pánom prezidentom. Ak tam mám prísť, mať nejaký pozitívny odkaz, nejaký pozitívny výsledok niečoho.

Čiže zatiaľ nehrozí vaša cesta do Kyjeva?

Ak má byť len formálna, aby som si spravil fotku tak ako všetci na západe. Ja o také cesty nestojím. Ja keď vycestujeme niekde, tak to má mať prospech pre Slovenskú republiku a buď pre našich podnikateľov, pre našu ekonomiku alebo diplomaciu. Som pripravený vycestovať do Kyjeva vtedy, keď bude obsah našej cesty pripravený tak, že výsledkom bude nejaké dojednania, z ktorého bude benefitovať nielen Ukrajina, ale aj Slovensko a naši občania.

Na druhú stranu, nemohli by ste práve využiť takéto stretnutie, či už na pustenie tohto plynu alebo na niečo takéto ďalšie? Alebo potrebujete počkať až na to, kedy oni urobia ten prvý krok.

Ak budeme dopredu vedieť to urobiť, tak ja tam veľmi rád prídem a rovno to môžeme spraviť. Ja sa s pánom prezidentom Zelenským stretávam často, chodí na všetky summity, my máme čas sa stretnúť, podať si ruku, prehodiť pár slov. S jeho členmi vlády sa stretávam, takže my nie sme v nejakej izolácii. Skôr teraz hovorím o to veľké gesto tej formálnej oficiálnej návštevy v Kyjeve a ja to vnímam jednoducho vo vzťahu k Slovenskej republike. Inak možno ako moji západní kolegovia, ktorí sa tam chodia objímať, fotiť a výsledok je aj tak žiadny. A vojna pokračuje ďalej, hoc majú krásne fotky na svojich stoloch v kancelárii.

Máme tu postupne jednu europarlamentu misiu, teraz druhú europarlament parlamentnú misiu. Premiér dnes na tlačovej konferencii nazval práve šéfa tej predchádzajúcej, že je opozičným politickým nájomným vrahom. Toto patrí do slovníka premiéra?

Pozrite, každý ten europoslanec, ktorý sem prichádza, je zvolený vo svojej krajine priamou voľbou občanov a treba rešpektovať, že si ho ľudia zvolili tak, ako si ľudia zvolili aj štyroch, či koľkých poslancov Smeru, Hlasu, PS-ka a iných majú právo tí poslanci samozrejme k nám prísť, tak ako aj naši majú právo ísť do iných krajín. Je ale pravdou, že z tých misií na Slovensko sa stala taká zvláštna tradícia, kedy k nám hyperkriticky chodia sledovať tú situáciu a nie som si vždy istí, či majú rovnaké kritické oko aj na iné krajiny, kde sa dejú takisto niekedy nie úplne najpozitívnejšie veci.

Ja sa pýtam skôr na ten slovník.

Ten slovník samozrejme do mojej politickej výbavy nepatrí. Nikdy som ho nemal a nikdy by som ho nepoužil.

A prečo si myslíte, že teda chodia viacej k nám než inde?

No, ja trochu musím povedať, že mám obavy aj z toho titulu. Poznám, aké sú atmosféry v Európskom parlamente a ako sa dá robiť z toho aj politika. A napríklad častokrát mám svoje výhrady k zloženiu tých delegácií. Ja napríklad, keby som bol šéf Európskeho parlamentu, alebo niekto, kto rozhoduje, akú pošleme misiu sem, tak sem nepošlem napríklad misiu s dvoma českými europoslancami, keď viem, že Česko má o dva tri mesiace parlamentné voľby,

A stretli by ste sa s nimi práve na konferencii ako včera naši najvyšší politici koaliční?

No, ale to hovorím, že majú parlamentné voľby. A môžu tú cestu. Vzhľadom na to, aké sú napäté slovensko-české vzťahy využiť na svoj prospech. Ale to je môj osobný pohľad. Ja som sa nevyjadroval k tým misiám. Ja som ich zažil, keď ma ako premiéra nejaká pani Holanďanka chcela cvičiť, tak som jej veľmi jasne povedal, čo si myslím aj o nej, aj o tom, čo sa deje aj v iných inštitúciách. A ja som si svoje Slovensko hrdo bránil počas takýchto návštev. Samozrejme vždy, ale slušne a vždy argumentami a tak ďalej. Vždy som jasne oponoval. Nikdy som nepotreboval jej nadávať ani ju za niečo označovať, ale niekedy vnímam, že tie misie zo strany EÚ, komisie alebo parlamentu sú niekedy viac politické ako čisto technické. To žiaľ musím povedať a na to si musí dávať Európsky parlament veľký pozor, aby mohol prezentovať, že je neutrálny a že nezneužíva niekedy aj politické nálady v prospech alebo neprospech niektorej členskej krajiny, a to nielen Slovensko.

Ďakujem. Poďme sa presunúť ešte aj na takú tú našu vnútornú politickú situáciu. Ja využijem to, že vy ste vlastne zakladajúci čestný predseda strany Hlas. Ako vy vnímate teraz práve ten prepad preferencií tejto strany? Asi predpokladám, že tým, že je to vaša srdcovka, tak sledujete to dianie.

Ale samozrejme, že sledujem a ja si myslím, že nejaký prepad bol aj logický, pretože po odchode mňa ako lídra sa očakával nejaký pokles preferencií. No a teraz treba sledovať, či ten trend je nejak pokračujúci, alebo sa už niekde zastaví a treba analyzovať. A strana musí urobiť všetko preto, aby sa zastavili a už teraz nemám možnosť rozhodovať za nich. To je ich. A tá funkcia čestného predsedu. Samozrejme, som za to vďačný, veď som tú stranu založil.

Ale fakticky nezasahuje už do ničoho, nemáte tú možnosť, vlastne máte v zmysle stanov.

Sú tam nejaké možnosti pri nejakých zásadných otázkach a tvorenia kandidátky, možno, ale to je len možnosť. To nie je moja povinnosť. Aj využiť ju.

Nevyžijete?

Ja si myslím, že ak mám. Keď sa pýtate na Hlas, ja si myslím, že Hlas nech sa len jednoducho vždy pozrie, na akých pilieroch a na akých hodnotách bol zakladaný mnou, čo sú červené čiary a kedy sú hodnoty dôležitejšie ako byť zodpovedným poslúchajúcim koaličným partnerom.

Odkláňa sa od toho momentálne teraz Hlas?

Netuším, to musia povedať voliči a prieskumy a ja si to nedovolím hodnotiť.

Lebo aj niektorí politológovia hovoria práve o tom, že sa čoraz viacej Hlas začína podobať na Smer.

No a ak to teda prieskumy naznačujú, že mu to škodí, tak vedenie by to malo počúvať a urobiť opatrenia tak, aby to do budúcna nebolo, aby sa preferencie stabilizovali. Ja skúsim to urobiť inak. Ja keď sa pozriem teraz na tie politické strany cez ministrov, tak musím povedať, že v tej politickej strane, na ktorú sa ma pýtate, sú šikovní ministri, ktorí odrábajú podľa mňa celkom dobre svoju agendu a teraz musia nájsť len podľa mňa recept, ako to pretaviť do politických preferencií.

Čiže neľutujete, že ste navrhli práve Matúša Šutaja Eštoka na predsedu?

Určite nie. Je to šikovný človek, šikovný mladý muž, ktorý má toho teraz naozaj veľa a vôbec mu nezávidím. Riadiť taký komplikovaný rezort, byť predsedom strany a mať snahu ešte aj o nejaký svoj súkromný život, ale súhlasil s tým. A viete, ja vždy hovorím keď sa dáš na boj, tak musíš bojovať a nikto ťa nebude ľutovať. Takže je to na ňom. A ja si myslím, že Hlas nie je len on. Sú tu aj podpredsedovia a sú to ministri. Sú to poslanci a je na nich, aby spoločne našli recept.

Mal by ho niekto vyzvať o predsednícke kreslo? Podľa týchto preferencií?

To nie je teraz moja úloha ani to riešiť, ale ja si nemyslím, že strana akákoľvek. To je jedno, či Hlas alebo aj iná má reagovať na nejaké výkyvy krátkodobé, alebo v určitej etape svojho vývoja okamžite panicky a meniť hneď vedenie. Ja si myslím, že skôr treba hovoriť o obsahu, nie o personách. Persóny môžete vymeniť koľko chcete. Ak nemáte vnútorný obsah, nemáte hodnoty a nemáte ideály, na ktorých to postavíte, tak môžete tam meniť figúrky koľko chcete. To nikdy nebude úspešné. Preto ja hovorím, že vždy všetko treba naprávať cez hodnoty, program a správanie sa, doručovanie výsledkov. Až druhí sú potom osoby.

Ja opäť si pomôžem tlačovou konferenciou premiéra Roberta Fica, ktorý sa pomerne vcelku dosť venoval transakčnej dani. Bude sa to riešiť v parlamente. Andrej Danko tam chce nejaké zmeny. Vy ste povedali, že vám to ako ekonómovi zmysel nedáva. Ako teda vy čítate to, že pánovi premiérovi to dáva extrémny zmysel?

No mne to nedáva zmysel, Tak jemu to dáva zmysel, cez tie čísla a logicky jeho jediný argument je, že tak dobre, ja ju zruším. Ale povedzte mi, kde nájdem 300 miliónov alebo 400 miliónov alebo koľko. No tak to už je samozrejme logická argumentácia, ale to nie je odborná argumentácia. Ja som len povedal, že ako ekonóm som neporozumel, čo to je za daň, pretože daň je buď z obratu alebo daň je zo zisku alebo dane z pridanej hodnoty.

Kde by ste vy hľadali tie peniaze. Boli ste kedysi premiérom, kde by ste to hľadali vy?

Tak viete tých nástrojov, ktoré sú, veď ja som ešte bol pri skladaní predchádzajúceho štátneho rozpočtu, kde sme už takisto museli nájsť nejakých sto, niekoľko stovák miliónov eur a našli sme nejaký ten recept. Ministerstvo financií vždy predloží premiérovi a vláde sumár dvadsať tridsať, štyridsať opatrení. Ja si myslím, že treba urobiť a to sa teraz nedá urobiť takto ad hoc, že treba urobiť podľa mňa komplexnejšiu reformu celej našej daňovej sústavy a celého ekonomického riadenia, pretože len teraz o percentá zvyšovať, či zvýšime daň z príjmu právnických osôb alebo niečo. Pozrite, poviem vám to na príklade. Napríklad jedno rozhodnutie, ktoré v minulosti sme spravili a zvýšili sme daň z dividend, bolo podľa mňa nesprávne, pretože 85 % firiem vlastnených zahraničím, to znamená týmto sme postihli akoby domácich podnikateľov, lebo len tí si vyplácajú dividendy na Slovensku a všetky ostatné dividendy zahraničných korporácií odchádzajú preč. Preto pre zloženie takto založenej ekonomiky je lepšie mať vyššiu daň z príjmu, aby sme ten ich zisk obrovsky ešte zdanili na Slovensku. A dividendy už potom nech si berú. A to sú napríklad detaily, ktoré musíte veľmi dobre zvažovať, kto vám prinesie viac prostriedkov a ktoré menej, Ale musíte to usadiť aj do kontextu toho, ako vyzerá naša ekonomika. Aký máme hospodársky rast a tak ďalej. Ešte raz odpovedám, áno. Ja rešpektujem, že si vybrala vláda transakčnú daň, len ja som čisto pragmatický k nej pristúpil a mal som k nej veľké výhrady ako prezident. Len som ju podpísal, keďže mi hovorili, že bez toho rozpočet nebude môcť byť schválený, že napríklad ak platíme mzdu svojmu zamestnancovi, prečo ešte aj z toho mám zaplatiť nejakú daň? Tomu nerozumiem, lebo takto to žiaľ je. Prečo naše nemocnice, niektoré to musia a niektoré to nemusia, lebo niektoré sú akciové spoločnosti, niektoré sú príspevkové organizácie, čiže má tá daň obrovské množstvo technických nedorozumení, nezrozumiteľnosti. A ak ju vylepšia, nech sa páči. Ja som pripravený podporiť akúkoľvek kvalitatívnu zmenu, ale do budúcna si myslím, že štát musí nájsť nejaký iný spôsob, ktorým by nahradil túto transakčnú daň, lebo z dlhodobého hľadiska naozaj funguje len v Maďarsku a ešte možno v nejakej exotickej alebo latinskoamerickej krajine. Nikde inde vo svete. Keby to bol dobrý nástroj, vám garantujem, že ho použijú aj iné vlády pri konsolidácii.

Ešte sa chcem spýtať na to, že bude sa otvárať ústava. Chce to využiť aj strana Hlas práve tým, že chce urobiť technickú zmenu, aby vypadlo z ústavy to, že máme jeden volebný obvod. Má sa to robiť takýmto spôsobom formou pozmeňováku?

No máme na stole tú novelu ústavy, o ktorej sa teraz debatuje celkom dlho. Ono je teraz jedno, že či už je v parlamente alebo je ešte niekde na vláde alebo niečo, dôležité je, že sa o nej diskutuje, že o nej diskutuje aj KDH a tak ďalej. Ja si myslím, že bolo obrovskou chybou, že do ústavy presadila vláda Igora Matoviča zabetónovanie jedného volebného obvodu, pretože doteraz to nikdy nebolo. To ešte ani od Vladimíra Mečiara, ktorý zadefinoval jeden volebný obvod, ale v zákone o voľbách nebolo v ústave, ale boja sa o väčšiu mieru demokracie, o to, aby ľudia mali väčšie zastúpenie svojich zástupcov z vlastného okresu, z vlastného mesta. Igor Matovič ako schránková strana. Jednoducho sa zabetónovala do ústavy. Presadili, že to bude vždy jeden volebný obvod, kedy jedna strana, ktorá na Facebooku bude mať 300-tisíc followerov.

Nie je lepšie rozhodnúť 90-timi hlasmi? Lebo naozaj je to pomerne veľká zmena.

To nie je zmena žiadna. A pozor, pozor.

Nehovorím teraz tento pozmeňovák, ale vy, vaša strana, vy ste v minulosti hovorili o tom, že chcete viacej tých volebných obvodov. Tým, že sa to vlastne vyhodí z ústavy, tak to pôjde jednoduchým zákonom. Takže preto ma zaujíma, či nie je dobré, aby sme o tom mali širšiu diskusiu. Možno aj referendum, či by ľudia chceli alebo čokoľvek.

Dnes nám ústava to nedovoľuje. Ja si myslím, ja len to hovorím, že sa chce len odstrániť tá brzda, ktorá vôbec bráni tej diskusii, lebo dneska tú diskusiu otvoríte, tak vám povedia v ústave je jedno volebné čo ty chceš?

Čiže toto podporujete, aby prešlo pozmeňovacím.

Ja nebudem sa vyjadrovať ako prezident dopredu, čo podporujem, nepodporujem.

Či to potom podpíšte, preto sa pýtam.

Ja osobne som zástanca, že Slovensko po tridsiatich dvoch rokoch existencie a to, v akom marazme je náš politický systém, si podľa mňa zaslúži, aby sme možno polovicu poslancov volili 75 na listine tak ako doteraz a 75 v jednotlivých sedemdesiatich piatich okresoch, aby z každého okresu bol jeden poslanec a mal garantovaný každý na Slovensku, že v jeho blízkosti sa nachádza živý poslanec, ktorého si tam môže voliť. Jasne, že to bude vyhovovať len plne organizovaným stranám, ktoré majú osobnosti po celom Slovensku. Nebude to vyhovovať facebookovým stranám, kedy stačí, že jeden líder cez Facebook a cez Instagram urobí si 200-tisíc hlasov.

Neznamená to zabetónovanie práve tých veľkých strán, ktoré sú už teraz v parlamente.

Nemyslím si preto, že najväčšia strana Smer má s tým problém. A ako som dnes počul tlačovku pána premiéra, on nechce takúto zmenu ústavy hlasu dovoliť. To znamená, že aj veľká strana nakoniec nechce urobiť takúto úpravu. Čudujem sa tomu, ale samozrejme rešpektujem. Ale vidíte, že keď už ide na lámanie chleba, to už je konkrétne hlasovať. Ľahko sa hovorí o zmene volebného systému a toto je prvý krok k tomu, aby sa to vôbec do budúcna niekedy dalo spraviť. A všímajte si, ktoré politické strany už teraz zaťahujú ručnú brzdu. Nie, nie, radšej si to spravíme cez tlačovky, cez Facebook a cez Instagram z Bratislavy a do Vranova nad Topľou ani nebudeme musieť ísť.

Ešte otázka na záver. Opäť tak na odľahčenie vidíme, že medzi svojich poradcov postupne naberáte neúspešných kandidátov na prezidenta. Máme tam pána Kubiša, pána Forróa. Kto bude ďalší? Harabin, Matovič?

Tu sme už skončili, to vám môžem garantovať. Jednoducho to dávalo aj elementárnu logiku vzhľadom na ich život, pôsobenie, odbornosť a profesionalitu. Ale naozaj, môžem vám tu so 100 percentnou istotou povedať, že už žiadny neúspešný kandidát z toho kola, v ktorom som sa zúčastnil, sa v Prezidentskom paláci ako poradca neobjaví. Naopak ich ani nebude nejak veľmi veľa, pretože predsa len je iné, keď príde prezident, ktorý predtým sa absolútne nevenoval politike a príde sem do úplne nového prostredia, ktoré v živote nevidel a nepoznal, pravdepodobne potrebuje potom dvadsať poradcov, ale ja mám som si za tých 20 rokov vyššie v politike chcel zachovať aj vlastnú hlavu, vlastný rozum, takže nechcem byť akoby v područí poradcov a robiť len to, čo mi povedia,

Čiže pán Matovič nemá šancu?

Zasa mi povenuje nejakú tlačovku, ale po jeho klamstvách, po jeho vulgárnych útokoch na moju osobu. Naozaj sa mi nežiada o tom človeku ani len sa baviť.

Ďakujem veľmi pekne, že ste si na nás našli čas.

Ďakujem, bolo mi cťou. Všetko dobré.