Politika 24: Odmietam zodpovednosť opozície za atentát na premiéra, tvrdí Michal Šimečka

BRATISLAVA / Dve tretiny jeho voličov spochybňujú, že sa atentát vôbec stal. Kam nás vedie rétorika politikov a cíti aj on zodpovednosť? Zmenili ho útoky na rodinu? Ako sa chce brániť? A dočkáme sa politického zmieru? Akú alternatívu a víziu vládnutia ponúka jeho strana? Aj na to sme sa pozreli v Politike 24 s predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom.

Dobrý deň.

Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.

Poďme na našu prvú tému, ktorou je atentát, nakoľko tento týždeň bolo aj výročie od tejto smutnej udalosti. Ja som vlastne tam v úvode naznačila nejaké percentá ľudí, ktorí neveria v to, že sa atentát stal. Vy tomu veríte? Atentát sa stal?

Áno, samozrejme. A nikto z politikov Progresívneho Slovenska, ale ani inej opozičnej strany, nikdy v žiadnom momente nespochybnil fakt, že atentát sa stal.

Čím si vysvetľujete, že až 65 percent vašich voličov podľa prieskumu agentúry NMS pre SME povedalo, že majú pochybnosti o tom, že sa tento atentát stal?

Pozrite sa, ľudia nedôverujú vláde a v niečom si za to môže sama. Pamätáte si, ako rovno pár dní po tom atentáte namiesto toho, aby komunikovali lekári o zdravotnom stave predsedu vlády, namiesto toho, aby komunikovali bezpečnostné zložky, tak komunikovali politici za Smer, prípadne iní. Bolo tam to uniknuté video atentátnika, ktoré tiež doteraz nebolo vyšetrené. To sa tak netransparentným spôsobom komunikovalo aj tie prvé dni po atentáte, ale aj to vyšetrovanie, že to v ľuďoch zasiahlo nedôveru. Potom máte také veci ako prevrat. Možno si spomínate, pred mesiacom alebo dvoma sa vraj podľa premiéra Fica a ministra vnútra udial na Slovensku alebo mal udiať prevrat, čo bol čistý výmysel. Zvolala sa Bezpečnostná rada. Zazneli silné slová o najväčšom ohrození Slovenska. Hovorilo sa o gruzínskych légiách. Nič z toho nebolo. Bol to čistý výmysel a propaganda. No a potom sa čudujú. Potom sa čudujú predstavitelia Smeru, že ľudia nedôverujú tomu, čo hovoria. Je to aj ich vizitka a je to smutné.

Na druhú stranu je to možno aj vaša politická zodpovednosť a výsledok napríklad vašej rétoriky, keď taktiež spochybňuje čokoľvek, čo táto vláda povie? Že váš volič si to možno adoptoval a nejakým spôsobom aj preto nedôveruje?

My sme nespochybnil atentát.

Nehovorím o atentáte, ale inú napríklad.

No, ale bavíme sa o atentáte. V prvých hodinách okamžite potom, čo sa atentát stal, tak aj ja, aj iní opoziční lídri sme jednak ostro odsúdili ten čin, aj sme zároveň vyzvali na zmierenie. Aj sme vyjadrili ľútosť nad tým, čo sa stalo. Tam nemohlo byť žiadnych pochýb o tom, či sa atentát stal alebo nestal. V tomto sme boli úplne jednoznační od začiatku až doteraz a stále sme, bohužiaľ v slovenskej spoločnosti je taká atmosféra nedôvery voči tejto vláde a jej predstaviteľom, že tomu ľudia proste niektorí neveria a my ako opozičná strana pochopiteľne kritizujeme vládu v mnohých veciach, pokiaľ ide o konsolidáciu, pokiaľ ide o drahoty, transakčnú daň, pokiaľ ide o útoky na občiansku spoločnosť, a to robí opozícia všade na svete. Ale my nespochybňujem fakty. Na rozdiel od vládnej koalície, ktorá spochybňuje aj vedecké fakty, ktorá spochybňuje napríklad to, že niektorí jej predstavitelia aj to, že bola pandémia, tak tu si treba. Tu sa treba dobre pozrieť na to, kto ako funguje a kto má akú komunikáciu a kto je zdrojom tej nedôvery verejnosti.

Na druhú stranu, váš volič tie fakty momentálne spochybňuje. Je to rovnaká konšpirácia ako nejaké iné konšpirácie, ktoré ste v minulosti kritizovali. Čo konkrétne vaša strana robí pre to, aby vo vašom voličskom tábore takéto informácie nešírili, že nejaké aktívne kroky? Lebo predsa len, či to nie je dvojaký meter? Lebo v minulosti ste kritizovali šírenie konšpirácií ohľadom smrti generála Lučanského, či sa teraz dokážete možnože tiež takto vyhraniť voči vlastnému voličovi a nejakým spôsobom mu nastaviť zrkadlo.

Jednoznačne. Kedykoľvek sa ma ktokoľvek spýta z našich voličov na akejkoľvek akcii. A dialo sa to aj teraz, keď sme boli na Orave na výjazdovom rokovaní vlády, teda výjazdovom rokovaní poslaneckého klubu. Tak jednoznačne hovorím, že nemôžeme spochybňovať fakt, že atentát sa stal. Ale zároveň kritizujem spôsob, akým sa ten atentát komunikoval, ako to bolo netransparentné a hlavne, asi sa k tomu dostaneme, ako sa atentát politicky zneužíva proti opozícii, proti médiám, proti občianskej spoločnosti. To, čo vládni predstavitelia a najmä strana Smer z toho urobili pri tomto výročí, to je niečo nehanebné. Oni už sa dostali do polohy, že obviňujú všetkých občanov, ktorí boli niekedy na protivládnej demonštrácii, že si prajú smrť Roberta Fica. To je niečo tak nevkusné a podľa mňa diskreditačné zo strany predstaviteľov Smeru, že úprimne, ja sa nečudujem, že ľudia sú z toho frustrovaní a že nedôverujú tomu, čo vláda hovorí. Ale za seba, ja vždy a vždy zopakujem, že atentát sa stal. Treba si z toho zobrať ponaučenia, vrátane toho, ako chránime najvyšších ústavných činiteľov, ale odmietam, aby sa to zneužívalo politicky proti opozícii.

Prečítajte si tiež

Šimečka v Politike 24: Atentát sa stal, ale Smer ho zneužíva

​Na druhú stranu, nedostali sme sa už do situácie, kedy každý verí tým konšpiráciám, ktoré zapadajú do jeho videnia sveta, do jeho bubliny. Nie je to nebezpečné?

Je to nebezpečné. A ja sa pýtam, kto tie konšpirácie šíri a nie opozícia.

Obidve strany.

Nie obidve strany. Progresívne Slovensko nešíri konšpirácie.

Hovorím o vašich voličov. Váš tábor. Nie ste len vy opozícia ako politická strana.

Zodpovedám za to, ako pôsobíme my na verejnej scéne. Na rozdiel od Smeru, Progresívne Slovensko nešíri konšpirácie. My tam nemáme vo vláde niekoho ako pán Kotlár, kto tvrdí, že že vakcíny proti covidu z nás robia kukurice. My nepopieram, že zem je guľatá. My nešírime konšpirácie o Rusku, o vojne na Ukrajine. To je všetko produkcia Smeru, z nich už málokedy počujete niečo iné ako konšpirácie úprimne. A potom sa divíme, že v našej spoločnosti sa to šíri a je mi to ľúto. To, čo ja viem robiť a za čo zodpovedám je, aby Progresívne Slovensko nepôsobilo takto, aby naopak argumentovalo vecne, konštruktívne, na základe faktov. A mimochodom, dostaneme sa k tomu. Budeme sa baviť o pandemickej zmluve. No to je presne to, že tu máme konsenzus, globálny konsenzus vedcov na to, že je potrebné pripraviť sa na ďalšiu pandémiu. A slovenská vláda to odmietne ako jedna z mála krajín na svete, pretože je vedená nejakým konšpiračným myslením o tom, že niekto nám chce zobrať suverenitu. Tak to je opäť iba ďalší príklad toho, ako sa tie konšpirácie dostávajú do našej spoločnosti a medzi voličov.

Ja ostanem ešte stále pri tom atentáte. Premiér prakticky, ale aj viacerí koaliční predstavitelia pravidelne hovoria, že za atentát môže opozícia, môžu médiá, že opozícia šíri nenávisť a že práve jej rétorika viedla k atentátu nejakým spôsobom zmilitarizovala práve daného strelca. Tak sa vás rovno spýtam, prispeli ste k tejto atmosfére aj vy? Vidíte tam nejakú svoju zodpovednosť? Ak áno, tak kde a kde naopak zase odmietate tieto podsúvané tvrdenia?

Ja odmietam, že by opozícia, ja osobne alebo ktokoľvek z Progresívneho Slovenska niesol zodpovednosť za atentát. Keď sa bavíme o politickej zodpovednosti, tak tu nesie minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, lebo on má pod sebou Úrad na ochranu ústavných činiteľov, ktorý má chrániť premiéra, ktorý má zabezpečiť, aby sa nič také nestalo. Tu sa rozprávame o politickej zodpovednosti a potom je jasné, kto je obvinený obžalovaný z toho činu. Ten bude stáť pred súdom, nikoho iného polícia neobvinila ak sa nemýlim, tak je to jasný vinník. Alebo uvidíme, keď ho súd odsúdi. To, čo ja odmietam je, aby Robert Fico, ale robí to aj pán Gašpar. Robí to aj pán Blaha. V podstate obvinili všetkých, kto nevolia Smer alebo boli na demonštrácii, alebo podporujú Progresívne Slovensko, že vy za to môžete. Tam v jednom momente v Handlovej, pán Blaha, ak sa nemýlim, to vyjadril tak, že oni sú Robert Fico a všetci ostatní sú Cintula. Dal rovnítko medzi atentátnikom a opozíciou, médiami, občianskou spoločnosťou, ale aj obyčajnými ľuďmi. A tých sú státisíce, ktorí sa zúčastnili verejných zhromaždení. To je tak nevkusné a ako vravím, to je diskreditačné, že táto partia už nám nemá čo kázať o nejakom spoločenskom zmieri alebo o tom, že niekto iný šíri nenávisť. To bola, to bola oslava nenávisti a ja viem, že sú to silné slová. A rozumiem, že vládni politici a Smer sa snaží z toho atentátu politicky ešte vyžmýkať čo sa dá, ale tu naozaj podľa mňa zašli za čiaru, keď budú obviňovať obyčajných ľudí, rodiny s deťmi, ktorí chodili na demonštrácie, že oni si prajú smrť Roberta Fica.

Mali ste ambíciu si tieto názory vydiskutovať priamo s Robertom Ficom, napríklad za zavretými dverami? Vieme, že do diskusií takýmto spôsobom nechodí, poprípade koľkokrát ste sa s ním od atentátu stretli a či by ste možno nechceli ho vyzvať, aby ste si sadli aj za spoločný rokovací stôl, aby ste si vysvetlili tieto svoje rozdielne pohľady, aby sa upokojila naozaj tá situácia, nech sa neobviňuje jedna druhá strana.

Možno si spomínate pár dní po atentáte, Progresívne Slovensko vyzvalo na zmier. Vtedy sme vyzvali na sto dní politického pokoja. Možno si na to spomínate. A bola to vládna koalícia, ktorá to odmietla. Ja som stále presvedčený, že tam existoval priestor ak nie na politické zmierenie, tak na nejaké upokojenie situácie. Vtedy v tých prvých týždňoch a mesiacoch. No ale bol to Smer, ktorý túto možnosť zahodil. Bol to Robert Fico, ktorý vo svojom prvom veľkom verejnom vystúpení, ak si spomínate, povedal o progresívnej politike, že to je rakovina. To bolo vtedy v tom prejave na Devíne. Asi si tiež spomínate na iniciatívu pána Pellegriniho a pani Čaputovej na okrúhly stôl všetkých politických strán. A to smerujem práve k vašej otázke, či si vieme sadnúť a diskutovať o tom. Progresívne Slovensko bolo pripravené sa toho zúčastniť. Opäť, boli to koaličné strany, ktoré to odmietli a bola to strana Smer, ktorá prijala túto ponuku. Keby prišla ponuka z Prezidentského paláca dnes, že poďme sa rozprávať o tom, ako zmierniť napätie v spoločnosti. My sme stále pripravení. Ale deje sa pravý opak. Robert Fico a strana Smer posledný rok len prilieva olej do ohňa. Útočí na moju rodinu, útočí na mňa, útočí na opozíciu. To sú tie vyjadrenia, ktoré všetci dnes poznáme. O tom, že kto sú krvilační bastardi sú novinári, o tom, koho premiér zaškrtí a o tom, kto sú črieda, čo to bolo Sorosovich prasiat? O mojej rodine hovorí, že sú príživníci. O mojej žene hovorí, že je na drogách. To nie je rétorika niekoho, kto chce upokojiť situáciu. Naopak, to je rétorika niekoho, kto chce tú situáciu vyhrotiť

Čiže nebudete nejakým spôsobom ho teraz vyzývať, aby ste si sadli za zatvorené dvere, aby ste spolu rokovali a skúsili nájsť nejakým spôsobom pokoj zbraniam.

Progresívne Slovensko od začiatku svojho fungovania a obzvlášť, keď je v Národnej rade, je tou politickou stranou na našej scéne, ktorá upokojuje tú situáciu, ktorá prispieva,

Tu sa bavíme o čisto o tom rokovaní, že či by ste si s ním chceli, či to budete iniciovať rokovanie?

Neviem si teraz predstaviť také rokovanie, ale keď niečo predseda vlády iniciuje, tak určite sa nad tým zamyslím.

Čiže vy nebudete. Posledný týždeň opakujete, že premiér nie je spôsobilý vládnuť, čo ho diskvalifikuje?

Pretože rieši iba sám seba a bolo to vidieť tie posledné tri dni. Bolo to vidieť aj na tej akcii v Handlovej, to bola akási terapia pre premiéra. A mimochodom, ja súhlasím s tým, že po takom traumatickom zážitku a po takom zranení by každý človek potreboval odbornú pomoc, nejaký typ terapie. No ale pán Fico je predseda slovenskej vlády. On nemá riešiť sám seba, on má riešiť problémy ľudí na Slovensku, on má riešiť ekonomickú situáciu, bezpečnostnú situáciu, on má riešiť chátrajúcu infraštruktúru. On sa má snažiť, aby Slovensko prosperovalo a nie riešiť furt iba sám seba a svoje krivdy, keď to chce robiť a v niečom na to má nárok, tak nech položí funkciu a má kráľovskú rentu, ktorú mu parlament schválil. Ale preto hovorím, že dnes nie je spôsobilý riadiť vládu Slovenskej republiky, lebo ho nezaujíma už nič iné, iba on sám a jeho vlastné traumy a už je de facto iba premiérom Smeru, predsedom Smeru.

Je férové spomínať traumy premiéra v politickom diskurze. Ja predsa len často, keď tu mám hostí aj z koalície, tak ich upozorňujem na to, aby vôbec neriešili nejaké psychologické stavy, problémy, rozpoloženia politikov, či je to férové toto vťahovať do politiky?

Hovorí o tom sám premiér. Hovoria o tom jeho koaliční partneri. Hovorí o tom Andrej Danko, že premiér je izolovaný. Ja hovorím, že rieši iba sám seba a svoje traumy, čo sme videli v posledných dňoch. Namiesto toho, aby riešil problémy ľudí na Slovensku. Pretože keď predseda vlády rieši iba seba a útočí na všetkých naokolo, rieši iba svoje problémy. No tak potom všetci ostatní na Slovensku trpia, pretože sa nevenuje ich problémom. A preto vravím, že nie je spôsobilý riadiť vládu Slovenskej republiky.

Ja tu na vás nadviažem práve na tie slová, ktoré ste hovorili, že čo spomínal premiér, takú výraznejšiu expresívne rétoriku. Vy ste premiér v minulosti nazvali zúfalcom, babrákom. Zároveň využívate taký slogan, že Fico = premiér vojny. Je to niečo, čo v minulosti využívala primárne strana Smer a Hlas. Hlas v prípade pána Korčoka hovoril, že ak sa stane prezidentom, tak to bude prezidentom vojny. Adoptovali ste si práve takúto ich utorňajšiu rétoriku, lebo to lepšie funguje na voliča?

A je veľmi dobre a veľmi rád vysvetlím, prečo je Robert Fico premiérom vojny.

Mňa skôr zaujíma ta rétorika, že či ste si to adoptovali od nich?

Ale my sme si to nevymysleli len tak. Minulý víkend, ak si spomínate, bol predseda vlády v Moskve ako jediný z premiérov členských štátov Európskej únie. Poklonil sa pánovi prezidentovi Putinovi. Všetci ostatní, vrátane Viktora Orbána, radšej zostali doma. Európski lídri, kľúčoví európski lídri, boli medzitým v Kyjeve, kde rokovali o mieri a z rokovania vzišiel návrh na prímerie. A v tom istom čase predseda vlády Slovenskej republiky v Moskve oslavoval vojnu. Lebo tá vojenská prehliadka, aj tie prejavy, to bolo o vojne. To bola oslava vojny. Prezident Putin tam priamo spojil vlasteneckú vojnu, ako ju nazývajú Rusi, druhú svetovú. S tým, čo sa dnes deje na Ukrajine a s ruskou agresiou voči Ukrajine. Robert Fico tam urobil stafáž. Legitimizoval to a pomáhal tým vojnovej propagande. A preto sme vyslovili tú tézu, že Robert Fico je dnes premiérom vojny, pretože podporil Vladimíra Putina a už je to dnes iba Vladimír Putin, kto predlžuje to zabíjanie.

Ale otázka je taká, že či to nie je rétorika, ktorú vyčítate premiérovi?

To nie je rétorika. My ho nedehumanizujeme, nenazývame ho nejakým zvieraťom. Nehovoríme o ňom v pejoratívnom zmysle, ani nevyzývame na násilie, ani to nie je nenávistný prejav. To je pomenovanie faktu, že premiér sa postavil na stranu vojny presne tak, ako on celý čas celé roky hovoril o mieri. Teraz to už neplatí, pretože teraz celá Európa, dokonca aj Spojené štáty a aj ukrajinské vedenie, volajú po mieri. A je to Vladimír Putin, ktorý ho odmieta, ktorý pokračuje v zabíjaní civilistov. A Robert Fico sa rozhodol v tom podporiť. A ísť mu tam robiť stafáž, pre to to pomenovanie.

Posuňme sa ďalej. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Európska komisia porušila pravidlá transparentnosti, keď odmietla zverejniť SMS komunikáciu medzi Ursulou von der Leyenovou a šéfom Pfizeru. Hovoríme teda o zmluve za miliardy eur. Médiá to označujú ako Pfizer Gate. Podľa vás má ešte morálne právo viesť Európsku komisiu Ursula von der Leyenová?

Podľa mňa sa má Európska komisia aj šéfka Európskej komisie plne podriadiť rozhodnutiu súdu. Tam má byť maximálna transparentnosť a to, či teraz ona má morálne, má alebo nemá morálne právo. To nech posúdia iní. Kým má dôveru Európskeho parlamentu, tak je predsedníčka Európskej komisie.

Nie je nejaká politická kultúra možno vyvodiť osobnú politickú zodpovednosť?

Pozrite sa, po tom všetkom, čo sa stalo napríklad na Slovensku. Keď sa teda, keď urobíme ten prímer. Má Robert Fico morálne právo byť predsedom vlády? Po všetkých tých kauzách, po všetkých tých útokoch, po všetkých tých veciach, ktoré sa stali.

No vy hovoriť, že nemá. Tak sa pýtam, že či pani Ursula von der Leyenová má?

To je to isté. Aj Robert Fico má právo byť predsedom vlády, kým má dôveru Národnej rady, kým má väčšinu v Národnej rade. A presne tak to funguje aj na európskej úrovni. Presne tak to funguje aj v prípade von der Leyen. My sme mimochodom, ja ešte keď som bol europoslanec, tak sme kritizovali netransparentnosť komisie v tomto prípade, čiže tam došlo k porušeniu a súd to konštatoval. Ale pokiaľ má dôveru parlamentu európskeho, tak pokračuje.

Ako to ale ovplyvní dôveru v Európsku úniu? Bolo to centrálne nakupovanie. Centrálne nakupovanie sa spomína aj v prípade obrany. Máme tu predsa len skupinu obyvateľov, ktorí majú výhrady voči tomu, že nám Brusel niečo diktuje, či práve takéto kauzy nemôžu spôsobiť to, že ešte viacej sa bude u nás rozdeľovať ten názor na to, že či by sme mali ísť v jednotnej línii s Európskou úniou alebo nie?

To s vami úplne súhlasím, že to nepomáha dôveryhodnosti Európskej únie a európskym inštitúciám. To je pravda. To, čo ale je oveľa horšie, pokiaľ ide o obraz EÚ u nás je rétorika tejto vlády, ktorá neustále, bez ohľadu na nejaký Pfizer, bez ohľadu na nejaké rozhodnutie súdu, ktorá neustále sústavne recituje verejnú mienku proti Európskej únii, dokonca pripúšťa vystúpenie Slovenska z Európskej únie. Spomeňte si na výroky pána Gašpara. Pani europoslankyňa Laššáková chodí po stredných školách a hovorí o tom, ako by sme mali vyjednať vystúpenie z Európskej únie. To je oveľa horšie pre verejnú mienku a pre dôveru Slovákov v Európsku úniu. Faktom je, že napriek všetkému, čo môžete kritizovať na Ursula von der Leyen a jej komunikácii, fakt, že Európska únia zabezpečila aj pre Slovensko dostatok vakcín, spôsobilo, že na Slovensku umrelo menej ľudí, než by to bolo inak. Lebo malé Slovensko by bez Európskej únie nemalo ako dosiahnuť také množstvo.

Ale účel by nemal svätiť prostriedky, nie?

Veď ja hovorím aj by som za ňu. Aj som ju za to kritizoval, že ten proces mal byť transparentný. Ale faktom je, že mnoho ľudí na Slovensku dnes žije a zomrelo by na pandémiu. ak by Európska únia a Európska komisia neobsahovala vakcíny pre celú Európsku úniu, pretože inak by sa k vakcínam dostali najbohatšie a veľké krajiny a na Slovensko prišlo až v poslednom rade. Čiže to si tiež treba uvedomiť. A rovnako rovnako to platí pri ostatných otázkach, napríklad pri obrane, pri bezpečnosti, pri ekonomike. V každej tejto oblasti je Slovensko o to silnejšie, o čo je silnejšia Európska únia ako celok. Ale bohužiaľ Slovensko je dnes v najslabšej pozícii, pokiaľ ide o naše postavenie v Európskej únii a to je kvôli vláde Roberta Fica.

Na druhú stranu stále hlasujeme spoločne s Európskou úniou.

Fico sa teraz vyhráža, že zablokuje nové protiruské sankcie, ale tá pointa je, že keď bol ako jediný premiér členskej krajiny Európskej únii v Moskve, tak dostal Slovensko do totálnej izolácie. Ako k nám asi teraz budú pristupovať iní partneri, keď my budeme niečo chcieť, keď budeme chcieť vybojovať niečo pre naše záujmy, napríklad v energetike alebo v obrane, alebo pokiaľ ide o eurofondy. Myslíte si, že európski lídri teraz zdvihnú Robertovi Ficovi telefón, že mu budú chcieť pomôcť? Práveže nie, všetci na neho pozerajú ako na toho, kto legitimizovať ruskú propagandu. A Slovensko je dnes v kúte. To oslabuje našu pozíciu v Európskej únii.

Ja sa predsa len vrátim k tejto afére. Mala by požiadať priamo Ursula von der Leyenová o vyslovenie dôvery?

Môže to urobiť. Bol by to podľa mňa rozumný politický krok.

Poďme sa posunúť ďalej a zaujíma ma práve aj stranícka rovina vašej politiky. Predsa len pred nedávnom bol rozhovor s Branislavom Gröhlingom, lídrom SaS, ktorý hovorí, že zvonka to vyzerá, že Progresívne Slovensko pohltí Demokratov. Je to váš plán?

Nie je to náš plán. Ja som veľmi rád. To je dôležité na začiatok povedať. Ja som veľmi rád, že v rámci opozície spolupracujeme na vysokej úrovni aj so stranou SaS a aj so stranou KDH a aj so stranou Demokrati, lebo je veľmi dôležité, aby ľudia videli, že tu existuje alternatíva na stabilnú funkčnú vládu, ktorá vymení tento zlepenec a konečne nasmeruje Slovensko k lepšiemu životu, k nejakej normálnej funkčnej demokracii a ekonomike. A preto ja rozvíjam vzťahy s našimi opozičnými partnermi aj s tými, ktorí sú mimo parlamentu. To sa týka strany Demokrati, ale tam nie je žiadnej reči o akomkoľvek spájaní. A možno si pamätáte, že Progresívne Slovensko s tým nemá dobrú skúsenosť.

Prečítajte si tiež

Michal Šimečka v Politika 24 o spájaní s Demokratmi. Prišla aj rázna odpoveď k Hnutiu Slovensko

​Teraz máte už iné percentá od agentúr než vtedy.

Pred voľbami v roku 2020 sa hovorilo o akomsi veľkom spojení, o akomsi opozičnom bloku a dopadlo to strašne zle. A nakoniec výsledkom bolo, že Progresívne Slovensko v koalícii so SPOLU sa ani nedostalo do Národnej rady. Čiže my sme trochu poučení touto skúsenosťou.

Čiže pre zlú skúsenosť sa nebudeme spájať na kandidátke.

Druhá vec ale je, že je potrebné zabezpečiť, aby neprepadli hlasy opozičných voličov.

Ako?

Na to je tejto chvíli ešte skoro. Pokiaľ ide o konkrétne stratégie, taktiky a kto s kým sa má dohodnúť, lebo ešte ani nevieme, kedy budú voľby, ale ja mám za to, že to je primárne zodpovednosťou tých politických strán, ktoré sú okolo tých 5 % a ktorým teda hrozí, že ich hlasy by prepadli. Tak je to primárne ich zodpovednosťou sa o to postarať. A my ako Progresívne Slovensko v tom budeme nápomocní, či už v zákulisí, alebo aj verejne, ak treba.

V zákulisí by ste boli nejaký mediátor alebo ako?

Napríklad. To si viem predstaviť. Ale naozaj, pokiaľ sa bavíme o tom, ako zabezpečiť, aby neprepadli hlasy, tak to nie je otázka na Progresívne Slovensko, ktoré má 22% hlasov. Ale to je predovšetkým otázka na tie politické strany, ktorým to hrozí.

Rozumiem. Mňa zaujíma, čím si vysvetľujete, že pán Gröhling vôbec hovorí o takomto nejakom spájaní pohlcovaní? Že odkiaľ prišli také informácie podľa vás k nemu? Čo za tým hľadať, že či to je nejaká jeho stratégia?

Ja nechcem špekulovať, sú to jeho slová. Spýtajte sa pána Gröhlinga. Ja nikdy, nikdy nebudem komentovať a už vôbec nie v negatívnom zmysle slova strany a predsedu strany, ktorého považujem za svojho partnera a s ktorým chcem aj s inými stranami vytvoriť stabilnú funkčnú vládu. Tieto odkazovania cez médiá, kto má čo robiť a kto má čo vytrhnúť z programu a neviem čo, to neprospieva tej alternatíve.

Na druhú stranu analytici sami hovoria, že demokrati potrebujú 30-tisíc vašich voličov. Vy hovoríte, že budete sa snažiť pomáhať, či verejne alebo neverejne v prípade, ak potrebujú vašich voličov. Nedávalo by to zmysel, že by sa napríklad s vami spojili na kandidátku?

Čo sa týka toho spojenia týchto debát, to už som odpovedal. Ono v politike to tak nefunguje, že ja viem niekomu dať našich voličov. Voliči nie sú náš majetok. Oni sa rozhodujú podľa vlastného uváženia a vlastného vedomia a svedomia. Čiže to v politike nefunguje tak, že niekomu viete nejakých voličov posunúť a tak. Ja stále verím a je to na kolegoch zo strany Demokrati, že že môžu dať tých päť percent a ja viem, že sa snažia. A podľa mňa je to správne, že každá strana v tejto fáze, keď sa neblížia voľby alebo nie sú vypísané, tak každá politická strana sa má snažiť svojim vlastným programom, svojimi osobnosťami, svojimi myšlienkami osloviť čo najviac voličov. A ja si myslím, že to je v konečnom dôsledku možno aj tá najlepšia stratégia do volieb. Tuto jasne povieme, že tieto štyri strany chcú spolu vytvoriť alternatívu, ktorá bude stabilná a ktorá bude funkčná, ktorá vydrží štyri roky. Ale možno práve budeme mať všetci spolu viac hlasov a tým pádom viac poslancov a väčšiu šancu to vytvoriť, ak každá z tých strán presvedčí čo najviac svojich voličov.

Rozumiem. Vy vyzývate teda tie menšie strany na zodpovednosť, aby neprepadli tie hlasy, či už je to na spájanie, alebo akým spôsobom sa oni k tomu postavia na nich. Samozrejme. Ale keď takýmto spôsobom vyzývame na tú zodpovednosť, kde je vaša zodpovednosť, keď vylučujete zo spolupráce práve hnutie Slovensko?

To je moja zodpovednosť za to, aby ak vznikne vláda, ktorá vymení tento zlepenec, aby tá vláda vydržala štyri roky, aby sa nerozpadla po dvoch týždňoch. Ak to poviem obrazne, ja by som bol strašne rád. Naozaj, verte mi, keby táto istota alebo pravdepodobnosť existovala s hnutím Slovensko. Lebo už by sme mali vybavené. Mali by sme podľa prieskumov už väčšinu a bolo by to skvelé. Pozrite sa, to nie je nič osobné. Ja nemám žiadny osobný konflikt ani s Igorom Matovičom, ani s inými poslancami hnutia Slovensko. My sme neboli súčasťou tej minulej vlády, kde boli všetky tieto hádky a problémy a osobné animozity. Ja som toho mimo. Len ja som realista a ja chcem, aby tá alternatíva vydržala. A celé Slovensko má skúsenosť s tým, ako vládol Igor Matovič, ako pôsobil ako člen koalície. Tá skúsenosť mi hovorí, že to nebude stabilné a potom to padne po mesiaci dvoch a príde znovu Robert Fico, alebo znovu iná vláda. Čiže môj jediný záujem je, aby sme vedeli vytvoriť koalíciu s takými partnermi, s ktorými budeme mať istotu, že to vydrží štyri roky. A pokiaľ ide, pýtali ste sa aj na aj na tie iné strany, no tak ja verím, že aj s týmto vedením SaS a už som mal možnosť trochu ich spoznať v Národnej rade a tam mám vieru v to, že to bude stabilné. Presne tak ako s KDH. Presne tak ako stranu Demokrati, keby sa dostali do Národnej rady.

Ak bude po najbližších voľbách šanca vytvoriť vládnu koalíciu len s hnutím Slovensko. Nejakým spôsobom by ste zvažovali, že sa spojíte, alebo by ste sa radšej odsúdili do opozície? Lebo hovoríte, že by to nevydržalo ani dva týždne?

Na to je príliš skoro.

Ale musíte mať nejaký plán.

Na to je príliš skoro. Nevieme, kedy budú voľby. Tie prieskumy verejnej mienky sa budú ešte x krát meniť. Voličské hlasy sa budú preskupovať. To, čo vám dnes viem povedať, je moja predstava o vláde, ktorá by bola funkčná a ktorá by priniesla všetky tie zmeny, ktoré Slovensko potrebuje, ktorá by konsolidovala spôsobom, ktorý nedusí ekonomický rast, ktorý je sociálne citlivý, ktorá by vrátila vieru v spravodlivosť a právny štát, ktorá by znovu vrátila Slovensko do Európy. Takú vládu potrebujeme a tá musí byť stabilná. Ak nebude stabilná, ak sa rozpadne, tak ako tá minulá vláda 2023. Alebo ešte aj tá vláda predtým pravicových strán, tak už neviem, čo so Slovenskom bude. Čiže môj záujem je vytvoriť niečo stabilné. Ja vám otvorene hovorím, aká je moja predstava a k tomu bude smerovať naša politika. O to sa budeme snažiť.

Ako chcete osloviť voliča, ktorý túži po zjednotenej opozícii, ale celej zjednotenej opozícii? Keď ste sa nedokázali postaviť na jedno pódium ani počas Dňa víťazstva nad fašizmom, dokonca hnutie Slovensko tvrdí, že najskôr bolo pozvané. Potom ich účasť bola zrušená a hovorí, že po zásahu SaS a Demokratov. Kto teda v skutočnosti rozhodol o tom, že naozaj nakoniec pozvaní neboli? Či to bol nejaký váš potenciálny koaličný partner a zároveň prečo aspoň na takéto podujatia sa nedokážete zjednotiť celá opozícia?

Odpoviem, ak dovolíte v dvoch častiach. 8.Mája bol veľmi dôležitý moment. Jednak sme oslavovali koniec druhej svetovej vojny a porážku fašizmu a jednak na tom zhromaždení na Námestí slobody, ale aj inde po Slovensku sa dokázali spojiť štyri politické strany, o ktorých som doteraz hovoril, že by mali podľa mňa tvoriť základ stabilnej budúcej vlády. A to bolo úplne prvý raz. Čiže to považujem za dôležitý moment a aj som aj rád, že Progresívne Slovensko iniciovalo a myslím, že to vyšlo veľmi dobre. A pokiaľ ide o zjednotenie celej opozície, teda všetkých strán, ktoré sú v opozícii, my sme sa o to už raz pokúsili a bol taký moment, keď sme predložili návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Vtedy tam bolo aj OĽaNO, respektíve Slovensko, aj kresťanská únia, aj iné menšie strany. Boli sme všetci na jednej tlačovej konferencii. A spomínate si, čo sa udialo potom? Tri hodiny po tom, čo tá tlačová konferencia skončila, mal Igor Matovič rozhovor, kde sa veľmi nevyberaným spôsobom oprel do Progresívneho Slovenska. Aj do mňa, aj do kolegov. Začala na nás útočiť. Tri hodiny po tom, čo sa nám podarilo zjednotiť celú opozíciu. A to sú presne tie skúsenosti, ktoré nám hovoria, že potrebujeme budovať tú alternatívu tých štyroch strán. PS SaS, KDH a Demokrati, aby to vydržalo.

Budete sa snažiť získať voliča Hlasu?

Samozrejme. Jednoznačne áno.

Ako?

A už sa nám to aj darí. Ja nebudem teraz hovoriť o presných číslach, ale sú desaťtisíce voličov, ktorí v roku 2023 volili Hlas a dnes v prieskumoch hovoria, že by volili Progresívne Slovensko. Podľa mňa je to jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby sme túto vládu, ktorá vyťahuje Slovensko z Európy, ktorá poškodzuje naše záujmy, ktorá nás uvrhla do drahoty, ako by sme ju mali vymeniť, je presvedčiť časť sklamaných voličov Hlasu. Lebo im bolo sľubované, že budú lacnejšie potraviny. A dnes máme rast cien potravín väčší, ako to bolo minulý rok. Ceny potravín nám rastú, im bolo sľubované, že bude poriadok a stabilita. Dnes máme vládnu koalíciu zlepenca zlepencov, ktorí sa hádajú neustále a týchto voličov, ktorí sú sklamaní, ktorých očakávania nie sú naplnené, ktorých Hlas oklamal. Okrem toho preto, lebo im sľuboval, že bude hlasom racionálnych argumentov a vedy. A teraz ide na ruku Robertovi Ficovi. Všetkých tých, ktorých Hlas oklamal. O nich sa treba uchádzať a darí sa nám to. A ja pevne verím, že napríklad aj tým, že budeme chodiť do regiónov, kde je Hlas silný, aj Smer tak ako sme teraz boli na výjazdovom rokovaní na Orave tri dni. Boli sme v Dolnom Kubíne, boli sme v Námestove, v Rabči, v Trstenej, predtým na Spiši, predtým na Novohrade. Že aktívne sa rozprávame s ľuďmi aj s voličmi Hlasu, že to je spôsob, akým zabezpečiť, aby časť tých, ktorí sú sklamaní, nakoniec volili Progresívne Slovensko a my sme vedeli prečísliť tú vládu.

Politológovia opätovne konštatujú v rôznych diskusných reláciách, že vaša strana prakticky len reaguje na kroky Roberta Fica, Neprináša vlastné témy. Kedy sa teda z Michala Šimečku stane reálny vyzývateľ Roberta Fica?

Vzhľadom na to, že Progresívne Slovensko je najsilnejšia strana na politickej scéne, dnes už podľa takmer všetkých prieskumov konzistentne aj silnejšia než strana Smer a silnejšia než akákoľvek iná predtým opozičná prozápadná politická strana. Tak to samozrejme so sebou nesie aj nejakú zodpovednosť. Ja to plne akceptujem. V tých prvých mesiacoch a ten prvý rok po nástupe Roberta Fica to bol boj o tie základné veci. Prišli s novelou Trestného zákona sme usporiadali najväčšie protestné zhromaždenia za x rokov.

Ale to je stále tá reakcia len.

Pretože oni na to išli veľmi, veľmi tvrdo a veľmi brutálne.

Čiže nemali ste priestor riešiť vlastné témy práve kvôli nim?

Zaútočili na podstatu právneho štátu a my sme potrebovali na to reagovať. Museli sme jednoducho sa tomu postaviť. To isté sa týka zahraničnej politiky, lebo dnes Robert Fico búra základy zahraničnopolitického ukotvenia Slovenska cestami do Moskvy, dvoma cestami do Moskvy. Všetky tie reči o tom, že však možno vystúpime z EÚ, to je tak vážna situácia. To je tak reálna izolácia, ktorá Slovensku hrozí, že na to je potrebné reagovať. A ja by som tiež bol omnoho radšej, aby sme každý deň alebo každý týždeň sa mohli postaviť na tlačovú konferenciu a predstaviť naše návrhy v oblasti sociálnych vecí. Naše návrhy v oblasti dostupného bývania. Naše návrhy v oblasti daňovej politiky. Ale to, čo robí táto vláda je tak brutálne, že na to jednoducho musíme reagovať. A to sa týka aj konsolidácie. To sa týka aj drahoty, to sa týka transakčnej dane, to je tak likvidačné.

Čiže táto koalícia vám vytláča vaše vlastné témy a preto iba reagujete?

Dostanem sa k tomu. Zároveň podľa mňa je prirodzené, že tým, ako sa ten volebný cyklus, ten volebný mandát preklápa do druhej polovice a budeme mať druhé výročie volieb, tak tým viac prirodzene sa aj politické strany. Alebo teda môžem hovoriť za Progresívne Slovensko budú oveľa viac venovať našej vlastnej vízii pre vládnutie, našim vlastným témam a predstavovať.

Čiže len preto, lebo sa budeme blížiť k voľbám a zase potrebujete osloviť voliča? Nemalo by to byť celé štyri roky?

No budeme mať volebný program, ale ešte predtým budeme mať a to bude otázka mesiacov, skôr týždňov. A to môžem povedať už teraz aj prvý raz verejne, že budeme predstavovať jasný program, ako naštartovať slovenskú ekonomiku, ktorý pripravuje Ľudo Odor spolu s Štefanom Kiššom. To je otázka najbližších týždňov, keď ho budeme zverejňovať, kde sú veľmi silné návrhy, postupne aj v ďalších oblastiach. Ale je to v niečom normálne, že na začiatku bolo treba reagovať na ten nástup tej Ficovej vlády. A čím sa budeme blížiť k voľbám, tak logicky budeme oveľa viac hovoriť aj o našich návrhoch, o našom programe. Posledná vec, ktorú ale musím povedať je, že Progresívne Slovensko predložilo do Národnej rady desiatky zákonov, ktoré ukazujú, ako by sme vládli. Ktoré ukazujú, čo považujeme za priority, ako vieme pracovať odborne, ale je logické, že to zanikne v tom marazme, v tom prúseri, ktoré vyrába Ficova vláda.

Prečítajte si tiež

Progresívne Slovensko prichádza s niečím veľkým. Plán predstaví už o pár týždňov

​Prečo ste napríklad nezaložili tieňovú vládu? Tu by sa očakávalo od lídra opozície.

Opäť, na všetko je čas.

Ale to by malo byť od začiatku. Hneď pomaly od toho, čo sa poskladá vláda.

Nie, nebýva to od začiatku. Na všetko je nejaký čas správny, tak ako na predstavenie našej ekonomickej vízie. Potom predvolebného programu, tak aj na tieto záležitosti dozreje čas. A ja chcem a podľa mňa je to dôležité pre voličov, aby to vedeli. Kto sú tí ľudia, kto sú nositelia tých tém za Progresívne Slovensko.

Čiže budete skladať tieňovú vládu?

Ja v tejto chvíli nechcem mať žiadne vyhlásenia, ktorými sa k niečomu budeme zaväzovať. Hovorím, že to je dôležitý inštitút pre opozíciu a špeciálne pre najväčšiu opozičnú stranu, ktorá má viac percent ako Smer. Ale na všetko je správny čas. A zároveň hovorím, že teraz je pre mňa dôležité okrem predstavovania nášho programu a my sme ho predstavili napríklad v oblasti konsolidácie. Ako by sme my konsolidovali, tak okrem programových vecí je pre mňa dôležité pestovať tú opozičnú spoluprácu. Lebo jedna vec je, aj keby ste mali najlepšiu tieňovú vládu a program a všetko ono, tak ešte potrebujete to s niekým zložiť. A Progresívne Slovensko zatiaľ nemá na to, aby malo 76 poslancov samé. Takže ja teraz aj venujem energiu tomu, aby sa vyprofilovala tá alternatíva aj s tými ostatnými politickými stranami. A o tom sme sa rozprávali.

Čo hovoríte na tie možno zlé jazyky, ktoré tvrdia, že najsilnejšiu opozičnú politiku robí momentálne Andrej Danko?

Ja by som mu prial, aby robil ešte silnejšiu opozičnú politiku. Pre mňa je iba otázka, do akej miery to bude mať aj skutočnú koncovku. On hovorí a to sa týka aj strany Hlas. Viete, oni hovoria už mesiace alebo minimálne týždne, že treba zrušiť transakčnú daň, že to je zlé, že to je nedomyslené.

Za to zahlasujte, predpokladám, v parlamente?

Samozrejme, ale ešte nič pre to neurobili. To sú zatiaľ iba reči. A špeciálne sa to týka strany Hlas, ktorá má vždy iba také pekné rečičky, že toto sa nám nepáči ako teraz s tou pandemickou zmluvou.

Takže pán Šaško by mal skončiť vo funkcii?

A potom reálne nič neurobia ani Hlas, ani SNS. Potom vždy stiahnu chvost. Ja by som očakával od strany Hlas, že teda ak im záleží na zdraví a životoch občanov Slovenskej republiky a ak vedia a pán minister Šaško to vie, že byť súčasťou tej pandemickej zmluvy je otázka zdravia našich občanov. No tak keď ho Robert Fico a vláda týmto spôsobom obíde, tak by mal skončiť vo svojej funkcii. A potom by som si povedal, že dobre, tak možno je tam Hlas na niečo užitočný, že tam nie sú len kvôli vlastným funkciám, ale že sa vedia aj postaviť za vlastný názor. Doteraz sa mi zdá, že sú tam úplne zbytoční.

Poďme na ešte na jednu tému, aby sme stihli zahraničnú politiku. Aj váš kolega Ivan Korčok povedal, že ak Trump nanovo nakreslí mapu sveta, Európa sa musí zariadiť. Mali by sme viac spolupracovať s Čínou. Súhlasíte s týmto tvrdením?

Súhlasím s tým, že Európa sa musí postaviť na vlastné nohy a žiť vo svete, kde Spojené štáty nebudú automaticky našim najbližším partnerom a to je obrovská zmena. A to znamená, a to logicky znamená aj hľadať partnerstvá tam, kde sa to dá, kde je nejaký prienik vzťahov a záujmov aj s inými krajinami. Tých krajín je veľa na svete, samozrejme. Ale to, že tu nastáva paradigmatická zmena, v ktorej sa už nedá spoľahnúť na Spojené štáty, to je fakt a je to niečo, čo tu po celé generácie nebolo. A Európska únia sa k tomu musí postaviť čelom. To sa týka aj obrany. To sa týka vlastnej bezpečnosti. To sa týka ekonomiky, to sa týka obchodných vzťahov. To, čo mňa najviac mrzí je, že Robert Fico ide proti týmto snahám Európskej únie postaviť sa na vlastné nohy. Robert Fico to torpéduje, lebo sa postavil na stranu Ruska proti tomu, aby Európska únia mohla konať autonómne. On dnes hovorí o nejakej železnej opone, ktorú tu údajne niekto chce budovať a sabotuje tie snahy Európskej únie mať vlastnú zahraničnú politiku. A to je veľmi paradoxné, pretože zároveň sa chvasce, ako sa s ním stretávajú lídri Číny, Vietnamu, Ruska, Brazílie a že ako on, Robert Fico má tieto kontakty na najvyššej úrovni a pritom viete, prečo to tak je? Oni sa s ním nestretávajú preto, lebo ich fascinuje Robert Fico alebo ich zaujíma Robert Fico? Oni sa s ním stretávajú iba preto, lebo je premiérom členskej krajiny Európskej únie a jediným premiérom členskej krajiny Európskej únie, ktorý sa s nimi chce stretnúť a ktorého vedia využiť pre svoju propagandu.

Tak s týmito krajinami máme aj ekonomické vzťahy. Ak by ste boli premiérom vy, rokovali by ste s krajinami, ako je Čína, Vietnam?

Samozrejme, že treba rokovať s krajinami ako Čína a Vietnam. Nielen kvôli tomu, že sú to a potenciálne môžu byť ekonomickí partneri, ale v prvom rade je treba rokovať s tými, ktorí sú nám najbližšie, s ktorými máme najužšie vzťahy ekonomické, bezpečnostné, hodnotové, od ktorých závisí slovenská ekonomika a naša obchodná výmena. Koľkokrát bol na návšteve Slovenska alebo slovenský premiér na návšteve veľkých západoeurópskych krajín? Aké máme dnes vzťahy s Nemeckom, s Poľskom, s Francúzskom, s Veľkou Britániou? Tie premiér zanedbáva, lebo oni sa s ním nechcú rozprávať. Koľkokrát tu bol nemecký kancelár? Koľkokrát bol slovenský premiér na návšteve v Paríži na oficiálnej bilaterálnej návšteve? S Rusom, s Vladimírom Putinom sa stretol hneď dvakrát. Aj s čínskym premiérom, bol v Číne, bol v Brazílii, bol vo Vietname, ale nebol vo Francúzsku na oficiálnej bilaterálnej návšteve. A keď ide do Veľkej Británie, tak sa s ním Keir Starmer odmietne stretnúť. Čiže ja som za to, aby sme rozvíjali vzťahy s Brazíliou, s Čínou, s Vietnamom, samozrejme. Ale prioritne predsa musíme rozvíjať vzťahy s našimi najbližšími partnermi, od ktorých závisí naša bezpečnosť a naša ekonomická budúcnosť. To sú susedia, kde sú tie vzťahy rozhasené. Poľsko, Česká republika a potom sú to krajiny západnej Európy. A tu Robert Fico naprosto zlyháva. A preto hovoríme, že izoluje krajinu.

Je niečo, čím by sme sa vedeli inšpirovať práve z krajín ako je Čína, Vietnam. Lebo včera aj predseda vlády v Sobotných dialógoch povedal, že oni si naplánujú veci a potom ich napĺňajú. My si môžeme plánovať, čo chceme a u nás sa každé štyri roky preruší kontinuita. Keď príde nová vláda, liberalizmus a predstava liberálnej demokracie úplne zlyhala, je neefektívna a my musíme rozmýšľať, ako zefektívniť demokratické spôsoby riadenia štátu.

Ja som veľmi rád, že Robert Fico to hovorí už takto otvorene, že už sa neskrýva a že úplne jasne vraví, že preňho sú inšpirácia autokratického krajiny s vládou jednej strany. Ja si pamätám, že on nás, vlastne iní politici Smeru nás obviňujú, keď naznačujeme, že chcú budovať autokraciu na Slovensku. Páni zo Smeru hovoria, že to je to hecovanie, že to je tá nenávisť. A tuto to Robert Fico priamo hovorí, že sa chce inšpirovať autokraciami, diktatúrami ako Čína a Vietnam, že to je jeho model pre Slovensko. Vláda jednej strany. No tak už sa nemáme o čom rozprávať. To, čo sa mýli je, keď si myslí, že ľudia na Slovensku toto chcú a že toto budú akceptovať.

Uvidíme vo voľbách po tom, akým spôsobom sa k tomu ľudia postavia.

Nebudú, ak budú mať ľudia na Slovensku pocit, že ich demokracia a ich miesto v Európe sú ohrozené, tak prídu voliť a vymenia Roberta Fica, lebo my nie sme Vietnam ani Čína. Ľudia na Slovensku si vybojovali demokraciu. Sú hrdý národ, ktorý si demokraciu nedá zobrať. Čiže ak toto je program Roberta Fica do predvolebných volieb, že poďme to tu mať ako v Číne a vo Vietname a poďme odchádzať z EÚ, tak to mu želám veľa šťastia. To si nestačí iba otvoriť pukance.

Ja vám dám ešte otázku aj na vašu rodinu, ak dovolíte, ako vnímate, že Robert Fico opakovane útočí nie na vaše názory politické, ale napríklad na vašu matku, na vašu partnerku, ich profesijné aktivity? Kde podľa vás taká tá hranica medzi politickou kritikou a potom už osobným útokom?

No, pre Roberta Fica tá hranica zjavne neexistuje a ak nejaká bola, tak už ju prekročil dávno, dávno. Spôsob, akým sa vyjadroval o prezidentke vulgárne, nechutne a teraz tak isto útočí na moju rodinu, na môjho nebohého starého otca, na môjho otca, na moju mamu, na moju partnerku, o ktorej hovorí, že je na drogách úplne verejne z Úradu vlády. To sme nikdy na Slovensku nezažili a pozrite sa. Ja to beriem ako pomstu z jeho strany a beriem to ako zúfalstvo. Nemajú čím by so mnou politicky súperili a nemajú nič, čo by mi vedeli našiť. Ako sa hovorí. No tak už musia útočiť na moju rodinu. Je to podlé, ale ja už to beriem zo strany Roberta Fica ako bohužiaľ normálnu pracovnú metódu a mňa ,ale ani moju rodinu to znechutí. Pozrite sa moju rodinu prenasledovali eštebáci a keby sme šli ďalej do histórie, tak aj fašisti a dokonca ešte aj uhorskí aristokrati. Čiže mňa a ani moju rodinu to nijakým spôsobom neznepokojí a mňa to neodradí v tom, čo chcem urobiť. A to je nielen vymeniť Roberta Fica, ale dať ľuďom na Slovensku nádej, že sa môžu mať lepšie s lepšou vládou. Že po štrnástich rokoch vlád Roberta Fica, keď Slovensko upadá ekonomicky, upadá spoločensky. Pokiaľ ide o vzdelanie, pokiaľ ide o verejné služby, takže sa to dá otočiť a že tu môžeme mať vládu, ktorá pracuje pre ľudí a kde politici neriešia iba samých seba. Od toho ma neodradí žiadny útok.

Budete podávať trestné oznámenie?

To nie je na mne. Ak sa niekto z mojej rodiny rozhodne podať trestné oznámenie a myslím, že ten základ tam je. tak to je na nich. Ale ja nebudem dávať teraz trestné oznámenie.

Ďakujem veľmi pekne, že ste prijali pozvanie do Politiky 24.

Ďakujem veľmi pekne a prajem ešte peknú nedeľu.