Politika 24: Odmietam zodpovednosť opozície za atentát na premiéra, tvrdí Michal Šimečka

BRATISLAVA / Dve tretiny jeho voličov spochybňujú, že sa atentát vôbec stal. Kam nás vedie rétorika politikov a cíti aj on zodpovednosť? Zmenili ho útoky na rodinu? Ako sa chce brániť? A dočkáme sa politického zmieru? Akú alternatívu a víziu vládnutia ponúka jeho strana? Aj na to sme sa pozreli v Politike 24 s predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom.

Dobrý deň.

Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.

Poďme na našu prvú tému, ktorou je atentát, nakoľko tento týždeň bolo aj výročie od tejto smutnej udalosti. Ja som vlastne tam v úvode naznačila nejaké percentá ľudí, ktorí neveria v to, že sa atentát stal. Vy tomu veríte? Atentát sa stal?

Áno, samozrejme. A nikto z politikov Progresívneho Slovenska, ale ani inej opozičnej strany, nikdy v žiadnom momente nespochybnil fakt, že atentát sa stal.

Čím si vysvetľujete, že až 65 percent vašich voličov podľa prieskumu agentúry NMS pre SME povedalo, že majú pochybnosti o tom, že sa tento atentát stal?

Pozrite sa, ľudia nedôverujú vláde a v niečom si za to môže sama. Pamätáte si, ako rovno pár dní po tom atentáte namiesto toho, aby komunikovali lekári o zdravotnom stave predsedu vlády, namiesto toho, aby komunikovali bezpečnostné zložky, tak komunikovali politici za Smer, prípadne iní. Bolo tam to uniknuté video atentátnika, ktoré tiež doteraz nebolo vyšetrené. To sa tak netransparentným spôsobom komunikovalo aj tie prvé dni po atentáte, ale aj to vyšetrovanie, že to v ľuďoch zasiahlo nedôveru. Potom máte také veci ako prevrat. Možno si spomínate, pred mesiacom alebo dvoma sa vraj podľa premiéra Fica a ministra vnútra udial na Slovensku alebo mal udiať prevrat, čo bol čistý výmysel. Zvolala sa Bezpečnostná rada. Zazneli silné slová o najväčšom ohrození Slovenska. Hovorilo sa o gruzínskych légiách. Nič z toho nebolo. Bol to čistý výmysel a propaganda. No a potom sa čudujú. Potom sa čudujú predstavitelia Smeru, že ľudia nedôverujú tomu, čo hovoria. Je to aj ich vizitka a je to smutné.

Na druhú stranu je to možno aj vaša politická zodpovednosť a výsledok napríklad vašej rétoriky, keď taktiež spochybňuje čokoľvek, čo táto vláda povie? Že váš volič si to možno adoptoval a nejakým spôsobom aj preto nedôveruje?

My sme nespochybnil atentát.

Nehovorím o atentáte, ale inú napríklad.

No, ale bavíme sa o atentáte. V prvých hodinách okamžite potom, čo sa atentát stal, tak aj ja, aj iní opoziční lídri sme jednak ostro odsúdili ten čin, aj sme zároveň vyzvali na zmierenie. Aj sme vyjadrili ľútosť nad tým, čo sa stalo. Tam nemohlo byť žiadnych pochýb o tom, či sa atentát stal alebo nestal. V tomto sme boli úplne jednoznační od začiatku až doteraz a stále sme, bohužiaľ v slovenskej spoločnosti je taká atmosféra nedôvery voči tejto vláde a jej predstaviteľom, že tomu ľudia proste niektorí neveria a my ako opozičná strana pochopiteľne kritizujeme vládu v mnohých veciach, pokiaľ ide o konsolidáciu, pokiaľ ide o drahoty, transakčnú daň, pokiaľ ide o útoky na občiansku spoločnosť, a to robí opozícia všade na svete. Ale my nespochybňujem fakty. Na rozdiel od vládnej koalície, ktorá spochybňuje aj vedecké fakty, ktorá spochybňuje napríklad to, že niektorí jej predstavitelia aj to, že bola pandémia, tak tu si treba. Tu sa treba dobre pozrieť na to, kto ako funguje a kto má akú komunikáciu a kto je zdrojom tej nedôvery verejnosti.

Na druhú stranu, váš volič tie fakty momentálne spochybňuje. Je to rovnaká konšpirácia ako nejaké iné konšpirácie, ktoré ste v minulosti kritizovali. Čo konkrétne vaša strana robí pre to, aby vo vašom voličskom tábore takéto informácie nešírili, že nejaké aktívne kroky? Lebo predsa len, či to nie je dvojaký meter? Lebo v minulosti ste kritizovali šírenie konšpirácií ohľadom smrti generála Lučanského, či sa teraz dokážete možnože tiež takto vyhraniť voči vlastnému voličovi a nejakým spôsobom mu nastaviť zrkadlo.

Jednoznačne. Kedykoľvek sa ma ktokoľvek spýta z našich voličov na akejkoľvek akcii. A dialo sa to aj teraz, keď sme boli na Orave na výjazdovom rokovaní vlády, teda výjazdovom rokovaní poslaneckého klubu. Tak jednoznačne hovorím, že nemôžeme spochybňovať fakt, že atentát sa stal. Ale zároveň kritizujem spôsob, akým sa ten atentát komunikoval, ako to bolo netransparentné a hlavne, asi sa k tomu dostaneme, ako sa atentát politicky zneužíva proti opozícii, proti médiám, proti občianskej spoločnosti. To, čo vládni predstavitelia a najmä strana Smer z toho urobili pri tomto výročí, to je niečo nehanebné. Oni už sa dostali do polohy, že obviňujú všetkých občanov, ktorí boli niekedy na protivládnej demonštrácii, že si prajú smrť Roberta Fica. To je niečo tak nevkusné a podľa mňa diskreditačné zo strany predstaviteľov Smeru, že úprimne, ja sa nečudujem, že ľudia sú z toho frustrovaní a že nedôverujú tomu, čo vláda hovorí. Ale za seba, ja vždy a vždy zopakujem, že atentát sa stal. Treba si z toho zobrať ponaučenia, vrátane toho, ako chránime najvyšších ústavných činiteľov, ale odmietam, aby sa to zneužívalo politicky proti opozícii.

Prečítajte si tiež

Šimečka v Politike 24: Atentát sa stal, ale Smer ho zneužíva

​Na druhú stranu, nedostali sme sa už do situácie, kedy každý verí tým konšpiráciám, ktoré zapadajú do jeho videnia sveta, do jeho bubliny. Nie je to nebezpečné?

Je to nebezpečné. A ja sa pýtam, kto tie konšpirácie šíri a nie opozícia.

Obidve strany.

Nie obidve strany. Progresívne Slovensko nešíri konšpirácie.

Hovorím o vašich voličov. Váš tábor. Nie ste len vy opozícia ako politická strana.

Zodpovedám za to, ako pôsobíme my na verejnej scéne. Na rozdiel od Smeru, Progresívne Slovensko nešíri konšpirácie. My tam nemáme vo vláde niekoho ako pán Kotlár, kto tvrdí, že že vakcíny proti covidu z nás robia kukurice. My nepopieram, že zem je guľatá. My nešírime konšpirácie o Rusku, o vojne na Ukrajine. To je všetko produkcia Smeru, z nich už málokedy počujete niečo iné ako konšpirácie úprimne. A potom sa divíme, že v našej spoločnosti sa to šíri a je mi to ľúto. To, čo ja viem robiť a za čo zodpovedám je, aby Progresívne Slovensko nepôsobilo takto, aby naopak argumentovalo vecne, konštruktívne, na základe faktov. A mimochodom, dostaneme sa k tomu. Budeme sa baviť o pandemickej zmluve. No to je presne to, že tu máme konsenzus, globálny konsenzus vedcov na to, že je potrebné pripraviť sa na ďalšiu pandémiu. A slovenská vláda to odmietne ako jedna z mála krajín na svete, pretože je vedená nejakým konšpiračným myslením o tom, že niekto nám chce zobrať suverenitu. Tak to je opäť iba ďalší príklad toho, ako sa tie konšpirácie dostávajú do našej spoločnosti a medzi voličov.

Ja ostanem ešte stále pri tom atentáte. Premiér prakticky, ale aj viacerí koaliční predstavitelia pravidelne hovoria, že za atentát môže opozícia, môžu médiá, že opozícia šíri nenávisť a že práve jej rétorika viedla k atentátu nejakým spôsobom zmilitarizovala práve daného strelca. Tak sa vás rovno spýtam, prispeli ste k tejto atmosfére aj vy? Vidíte tam nejakú svoju zodpovednosť? Ak áno, tak kde a kde naopak zase odmietate tieto podsúvané tvrdenia?

Ja odmietam, že by opozícia, ja osobne alebo ktokoľvek z Progresívneho Slovenska niesol zodpovednosť za atentát. Keď sa bavíme o politickej zodpovednosti, tak tu nesie minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, lebo on má pod sebou Úrad na ochranu ústavných činiteľov, ktorý má chrániť premiéra, ktorý má zabezpečiť, aby sa nič také nestalo. Tu sa rozprávame o politickej zodpovednosti a potom je jasné, kto je obvinený obžalovaný z toho činu. Ten bude stáť pred súdom, nikoho iného polícia neobvinila ak sa nemýlim, tak je to jasný vinník. Alebo uvidíme, keď ho súd odsúdi. To, čo ja odmietam je, aby Robert Fico, ale robí to aj pán Gašpar. Robí to aj pán Blaha. V podstate obvinili všetkých, kto nevolia Smer alebo boli na demonštrácii, alebo podporujú Progresívne Slovensko, že vy za to môžete. Tam v jednom momente v Handlovej, pán Blaha, ak sa nemýlim, to vyjadril tak, že oni sú Robert Fico a všetci ostatní sú Cintula. Dal rovnítko medzi atentátnikom a opozíciou, médiami, občianskou spoločnosťou, ale aj obyčajnými ľuďmi. A tých sú státisíce, ktorí sa zúčastnili verejných zhromaždení. To je tak nevkusné a ako vravím, to je diskreditačné, že táto partia už nám nemá čo kázať o nejakom spoločenskom zmieri alebo o tom, že niekto iný šíri nenávisť. To bola, to bola oslava nenávisti a ja viem, že sú to silné slová. A rozumiem, že vládni politici a Smer sa snaží z toho atentátu politicky ešte vyžmýkať čo sa dá, ale tu naozaj podľa mňa zašli za čiaru, keď budú obviňovať obyčajných ľudí, rodiny s deťmi, ktorí chodili na demonštrácie, že oni si prajú smrť Roberta Fica.

Mali ste ambíciu si tieto názory vydiskutovať priamo s Robertom Ficom, napríklad za zavretými dverami? Vieme, že do diskusií takýmto spôsobom nechodí, poprípade koľkokrát ste sa s ním od atentátu stretli a či by ste možno nechceli ho vyzvať, aby ste si sadli aj za spoločný rokovací stôl, aby ste si vysvetlili tieto svoje rozdielne pohľady, aby sa upokojila naozaj tá situácia, nech sa neobviňuje jedna druhá strana.

Možno si spomínate pár dní po atentáte, Progresívne Slovensko vyzvalo na zmier. Vtedy sme vyzvali na sto dní politického pokoja. Možno si na to spomínate. A bola to vládna koalícia, ktorá to odmietla. Ja som stále presvedčený, že tam existoval priestor ak nie na politické zmierenie, tak na nejaké upokojenie situácie. Vtedy v tých prvých týždňoch a mesiacoch. No ale bol to Smer, ktorý túto možnosť zahodil. Bol to Robert Fico, ktorý vo svojom prvom veľkom verejnom vystúpení, ak si spomínate, povedal o progresívnej politike, že to je rakovina. To bolo vtedy v tom prejave na Devíne. Asi si tiež spomínate na iniciatívu pána Pellegriniho a pani Čaputovej na okrúhly stôl všetkých politických strán. A to smerujem práve k vašej otázke, či si vieme sadnúť a diskutovať o tom. Progresívne Slovensko bolo pripravené sa toho zúčastniť. Opäť, boli to koaličné strany, ktoré to odmietli a bola to strana Smer, ktorá prijala túto ponuku. Keby prišla ponuka z Prezidentského paláca dnes, že poďme sa rozprávať o tom, ako zmierniť napätie v spoločnosti. My sme stále pripravení. Ale deje sa pravý opak. Robert Fico a strana Smer posledný rok len prilieva olej do ohňa. Útočí na moju rodinu, útočí na mňa, útočí na opozíciu. To sú tie vyjadrenia, ktoré všetci dnes poznáme. O tom, že kto sú krvilační bastardi sú novinári, o tom, koho premiér zaškrtí a o tom, kto sú črieda, čo to bolo Sorosovich prasiat? O mojej rodine hovorí, že sú príživníci. O mojej žene hovorí, že je na drogách. To nie je rétorika niekoho, kto chce upokojiť situáciu. Naopak, to je rétorika niekoho, kto chce tú situáciu vyhrotiť

Čiže nebudete nejakým spôsobom ho teraz vyzývať, aby ste si sadli za zatvorené dvere, aby ste spolu rokovali a skúsili nájsť nejakým spôsobom pokoj zbraniam.

Progresívne Slovensko od začiatku svojho fungovania a obzvlášť, keď je v Národnej rade, je tou politickou stranou na našej scéne, ktorá upokojuje tú situáciu, ktorá prispieva,

Tu sa bavíme o čisto o tom rokovaní, že či by ste si s ním chceli, či to budete iniciovať rokovanie?

Neviem si teraz predstaviť také rokovanie, ale keď niečo predseda vlády iniciuje, tak určite sa nad tým zamyslím.

Čiže vy nebudete. Posledný týždeň opakujete, že premiér nie je spôsobilý vládnuť, čo ho diskvalifikuje?

Pretože rieši iba sám seba a bolo to vidieť tie posledné tri dni. Bolo to vidieť aj na tej akcii v Handlovej, to bola akási terapia pre premiéra. A mimochodom, ja súhlasím s tým, že po takom traumatickom zážitku a po takom zranení by každý človek potreboval odbornú pomoc, nejaký typ terapie. No ale pán Fico je predseda slovenskej vlády. On nemá riešiť sám seba, on má riešiť problémy ľudí na Slovensku, on má riešiť ekonomickú situáciu, bezpečnostnú situáciu, on má riešiť chátrajúcu infraštruktúru. On sa má snažiť, aby Slovensko prosperovalo a nie riešiť furt iba sám seba a svoje krivdy, keď to chce robiť a v niečom na to má nárok, tak nech položí funkciu a má kráľovskú rentu, ktorú mu parlament schválil. Ale preto hovorím, že dnes nie je spôsobilý riadiť vládu Slovenskej republiky, lebo ho nezaujíma už nič iné, iba on sám a jeho vlastné traumy a už je de facto iba premiérom Smeru, predsedom Smeru.

Je férové spomínať traumy premiéra v politickom diskurze. Ja predsa len často, keď tu mám hostí aj z koalície, tak ich upozorňujem na to, aby vôbec neriešili nejaké psychologické stavy, problémy, rozpoloženia politikov, či je to férové toto vťahovať do politiky?

Hovorí o tom sám premiér. Hovoria o tom jeho koaliční partneri. Hovorí o tom Andrej Danko, že premiér je izolovaný. Ja hovorím, že rieši iba sám seba a svoje traumy, čo sme videli v posledných dňoch. Namiesto toho, aby riešil problémy ľudí na Slovensku. Pretože keď predseda vlády rieši iba seba a útočí na všetkých naokolo, rieši iba svoje problémy. No tak potom všetci ostatní na Slovensku trpia, pretože sa nevenuje ich problémom. A preto vravím, že nie je spôsobilý riadiť vládu Slovenskej republiky.

Ja tu na vás nadviažem práve na tie slová, ktoré ste hovorili, že čo spomínal premiér, takú výraznejšiu expresívne rétoriku. Vy ste premiér v minulosti nazvali zúfalcom, babrákom. Zároveň využívate taký slogan, že Fico = premiér vojny. Je to niečo, čo v minulosti využívala primárne strana Smer a Hlas. Hlas v prípade pána Korčoka hovoril, že ak sa stane prezidentom, tak to bude prezidentom vojny. Adoptovali ste si práve takúto ich utorňajšiu rétoriku, lebo to lepšie funguje na voliča?

A je veľmi dobre a veľmi rád vysvetlím, prečo je Robert Fico premiérom vojny.

Mňa skôr zaujíma ta rétorika, že či ste si to adoptovali od nich?

Ale my sme si to nevymysleli len tak. Minulý víkend, ak si spomínate, bol predseda vlády v Moskve ako jediný z premiérov členských štátov Európskej únie. Poklonil sa pánovi prezidentovi Putinovi. Všetci ostatní, vrátane Viktora Orbána, radšej zostali doma. Európski lídri, kľúčoví európski lídri, boli medzitým v Kyjeve, kde rokovali o mieri a z rokovania vzišiel návrh na prímerie. A v tom istom čase predseda vlády Slovenskej republiky v Moskve oslavoval vojnu. Lebo tá vojenská prehliadka, aj tie prejavy, to bolo o vojne. To bola oslava vojny. Prezident Putin tam priamo spojil vlasteneckú vojnu, ako ju nazývajú Rusi, druhú svetovú. S tým, čo sa dnes deje na Ukrajine a s ruskou agresiou voči Ukrajine. Robert Fico tam urobil stafáž. Legitimizoval to a pomáhal tým vojnovej propagande. A preto sme vyslovili tú tézu, že Robert Fico je dnes premiérom vojny, pretože podporil Vladimíra Putina a už je to dnes iba Vladimír Putin, kto predlžuje to zabíjanie.

Ale otázka je taká, že či to nie je rétorika, ktorú vyčítate premiérovi?

To nie je rétorika. My ho nedehumanizujeme, nenazývame ho nejakým zvieraťom. Nehovoríme o ňom v pejoratívnom zmysle, ani nevyzývame na násilie, ani to nie je nenávistný prejav. To je pomenovanie faktu, že premiér sa postavil na stranu vojny presne tak, ako on celý čas celé roky hovoril o mieri. Teraz to už neplatí, pretože teraz celá Európa, dokonca aj Spojené štáty a aj ukrajinské vedenie, volajú po mieri. A je to Vladimír Putin, ktorý ho odmieta, ktorý pokračuje v zabíjaní civilistov. A Robert Fico sa rozhodol v tom podporiť. A ísť mu tam robiť stafáž, pre to to pomenovanie.

Posuňme sa ďalej. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Európska komisia porušila pravidlá transparentnosti, keď odmietla zverejniť SMS komunikáciu medzi Ursulou von der Leyenovou a šéfom Pfizeru. Hovoríme teda o zmluve za miliardy eur. Médiá to označujú ako Pfizer Gate. Podľa vás má ešte morálne právo viesť Európsku komisiu Ursula von der Leyenová?

Podľa mňa sa má Európska komisia aj šéfka Európskej komisie plne podriadiť rozhodnutiu súdu. Tam má byť maximálna transparentnosť a to, či teraz ona má morálne, má alebo nemá morálne právo. To nech posúdia iní. Kým má dôveru Európskeho parlamentu, tak je predsedníčka Európskej komisie.

Nie je nejaká politická kultúra možno vyvodiť osobnú politickú zodpovednosť?

Pozrite sa, po tom všetkom, čo sa stalo napríklad na Slovensku. Keď sa teda, keď urobíme ten prímer. Má Robert Fico morálne právo byť predsedom vlády? Po všetkých tých kauzách, po všetkých tých útokoch, po všetkých tých veciach, ktoré sa stali.

No vy hovoriť, že nemá. Tak sa pýtam, že či pani Ursula von der Leyenová má?

To je to isté. Aj Robert Fico má právo byť predsedom vlády, kým má dôveru Národnej rady, kým má väčšinu v Národnej rade. A presne tak to funguje aj na európskej úrovni. Presne tak to funguje aj v prípade von der Leyen. My sme mimochodom, ja ešte keď som bol europoslanec, tak sme kritizovali netransparentnosť komisie v tomto prípade, čiže tam došlo k porušeniu a súd to konštatoval. Ale pokiaľ má dôveru parlamentu európskeho, tak pokračuje.

Ako to ale ovplyvní dôveru v Európsku úniu? Bolo to centrálne nakupovanie. Centrálne nakupovanie sa spomína aj v prípade obrany. Máme tu predsa len skupinu obyvateľov, ktorí majú výhrady voči tomu, že nám Brusel niečo diktuje, či práve takéto kauzy nemôžu spôsobiť to, že ešte viacej sa bude u nás rozdeľovať ten názor na to, že či by sme mali ísť v jednotnej línii s Európskou úniou alebo nie?

To s vami úplne súhlasím, že to nepomáha dôveryhodnosti Európskej únie a európskym inštitúciám. To je pravda. To, čo ale je oveľa horšie, pokiaľ ide o obraz EÚ u nás je rétorika tejto vlády, ktorá neustále, bez ohľadu na nejaký Pfizer, bez ohľadu na nejaké rozhodnutie súdu, ktorá neustále sústavne recituje verejnú mienku proti Európskej únii, dokonca pripúšťa vystúpenie Slovenska z Európskej únie. Spomeňte si na výroky pána Gašpara. Pani europoslankyňa Laššáková chodí po stredných školách a hovorí o tom, ako by sme mali vyjednať vystúpenie z Európskej únie. To je oveľa horšie pre verejnú mienku a pre dôveru Slovákov v Európsku úniu. Faktom je, že napriek všetkému, čo môžete kritizovať na Ursula von der Leyen a jej komunikácii, fakt, že Európska únia zabezpečila aj pre Slovensko dostatok vakcín, spôsobilo, že na Slovensku umrelo menej ľudí, než by to bolo inak. Lebo malé Slovensko by bez Európskej únie nemalo ako dosiahnuť také množstvo.

Ale účel by nemal svätiť prostriedky, nie?

Veď ja hovorím aj by som za ňu. Aj som ju za to kritizoval, že ten proces mal byť transparentný. Ale faktom je, že mnoho ľudí na Slovensku dnes žije a zomrelo by na pandémiu. ak by Európska únia a Európska komisia neobsahovala vakcíny pre celú Európsku úniu, pretože inak by sa k vakcínam dostali najbohatšie a veľké krajiny a na Slovensko prišlo až v poslednom rade. Čiže to si tiež treba uvedomiť. A rovnako rovnako to platí pri ostatných otázkach, napríklad pri obrane, pri bezpečnosti, pri ekonomike. V každej tejto oblasti je Slovensko o to silnejšie, o čo je silnejšia Európska únia ako celok. Ale bohužiaľ Slovensko je dnes v najslabšej pozícii, pokiaľ ide o naše postavenie v Európskej únii a to je kvôli vláde Roberta Fica.

Na druhú stranu stále hlasujeme spoločne s Európskou úniou.

Fico sa teraz vyhráža, že zablokuje nové protiruské sankcie, ale tá pointa je, že keď bol ako jediný premiér členskej krajiny Európskej únii v Moskve, tak dostal Slovensko do totálnej izolácie. Ako k nám asi teraz budú pristupovať iní partneri, keď my budeme niečo chcieť, keď budeme chcieť vybojovať niečo pre naše záujmy, napríklad v energetike alebo v obrane, alebo pokiaľ ide o eurofondy. Myslíte si, že európski lídri teraz zdvihnú Robertovi Ficovi telefón, že mu budú chcieť pomôcť? Práveže nie, všetci na neho pozerajú ako na toho, kto legitimizovať ruskú propagandu. A Slovensko je dnes v kúte. To oslabuje našu pozíciu v Európskej únii.

Ja sa predsa len vrátim k tejto afére. Mala by požiadať priamo Ursula von der Leyenová o vyslovenie dôvery?

Môže to urobiť. Bol by to podľa mňa rozumný politický krok.

Poďme sa posunúť ďalej a zaujíma ma práve aj stranícka rovina vašej politiky. Predsa len pred nedávnom bol rozhovor s Branislavom Gröhlingom, lídrom SaS, ktorý hovorí, že zvonka to vyzerá, že Progresívne Slovensko pohltí Demokratov. Je to váš plán?

Nie je to náš plán. Ja som veľmi rád. To je dôležité na začiatok povedať. Ja som veľmi rád, že v rámci opozície spolupracujeme na vysokej úrovni aj so stranou SaS a aj so stranou KDH a aj so stranou Demokrati, lebo je veľmi dôležité, aby ľudia videli, že tu existuje alternatíva na stabilnú funkčnú vládu, ktorá vymení tento zlepenec a konečne nasmeruje Slovensko k lepšiemu životu, k nejakej normálnej funkčnej demokracii a ekonomike. A preto ja rozvíjam vzťahy s našimi opozičnými partnermi aj s tými, ktorí sú mimo parlamentu. To sa týka strany Demokrati, ale tam nie je žiadnej reči o akomkoľvek spájaní. A možno si pamätáte, že Progresívne Slovensko s tým nemá dobrú skúsenosť.

Prečítajte si tiež

Michal Šimečka v Politika 24 o spájaní s Demokratmi. Prišla aj rázna odpoveď k Hnutiu Slovensko

​Teraz máte už iné percentá od agentúr než vtedy.

Pred voľbami v roku 2020 sa hovorilo o akomsi veľkom spojení, o akomsi opozičnom bloku a dopadlo to strašne zle. A nakoniec výsledkom bolo, že Progresívne Slovensko v koalícii so SPOLU sa ani nedostalo do Národnej rady. Čiže my sme trochu poučení touto skúsenosťou.

Čiže pre zlú skúsenosť sa nebudeme spájať na kandidátke.

Druhá vec ale je, že je potrebné zabezpečiť, aby neprepadli hlasy opozičných voličov.

Ako?

Na to je tejto chvíli ešte skoro. Pokiaľ ide o konkrétne stratégie, taktiky a kto s kým sa má dohodnúť, lebo ešte ani nevieme, kedy budú voľby, ale ja mám za to, že to je primárne zodpovednosťou tých politických strán, ktoré sú okolo tých 5 % a ktorým teda hrozí, že ich hlasy by prepadli. Tak je to primárne ich zodpovednosťou sa o to postarať. A my ako Progresívne Slovensko v tom budeme nápomocní, či už v zákulisí, alebo aj verejne, ak treba.

V zákulisí by ste boli nejaký mediátor alebo ako?

Napríklad. To si viem predstaviť. Ale naozaj, pokiaľ sa bavíme o tom, ako zabezpečiť, aby neprepadli hlasy, tak to nie je otázka na Progresívne Slovensko, ktoré má 22% hlasov. Ale to je predovšetkým otázka na tie politické strany, ktorým to hrozí.

Rozumiem. Mňa zaujíma, čím si vysvetľujete, že pán Gröhling vôbec hovorí o takomto nejakom spájaní pohlcovaní? Že odkiaľ prišli také informácie podľa vás k nemu? Čo za tým hľadať, že či to je nejaká jeho stratégia?

Ja nechcem špekulovať, sú to jeho slová. Spýtajte sa pána Gröhlinga. Ja nikdy, nikdy nebudem komentovať a už vôbec nie v negatívnom zmysle slova strany a predsedu strany, ktorého považujem za svojho partnera a s ktorým chcem aj s inými stranami vytvoriť stabilnú funkčnú vládu. Tieto odkazovania cez médiá, kto má čo robiť a kto má čo vytrhnúť z programu a neviem čo, to neprospieva tej alternatíve.

Na druhú stranu analytici sami hovoria, že demokrati potrebujú 30-tisíc vašich voličov. Vy hovoríte, že budete sa snažiť pomáhať, či verejne alebo neverejne v prípade, ak potrebujú vašich voličov. Nedávalo by to zmysel, že by sa napríklad s vami spojili na kandidátku?

Čo sa týka toho spojenia týchto debát, to už som odpovedal. Ono v politike to tak nefunguje, že ja viem niekomu dať našich voličov. Voliči nie sú náš majetok. Oni sa rozhodujú podľa vlastného uváženia a vlastného vedomia a svedomia. Čiže to v politike nefunguje tak, že niekomu viete nejakých voličov posunúť a tak. Ja stále verím a je to na kolegoch zo strany Demokrati, že že môžu dať tých päť percent a ja viem, že sa snažia. A podľa mňa je to správne, že každá strana v tejto fáze, keď sa neblížia voľby alebo nie sú vypísané, tak každá politická strana sa má snažiť svojim vlastným programom, svojimi osobnosťami, svojimi myšlienkami osloviť čo najviac voličov. A ja si myslím, že to je v konečnom dôsledku možno aj tá najlepšia stratégia do volieb. Tuto jasne povieme, že tieto štyri strany chcú spolu vytvoriť alternatívu, ktorá bude stabilná a ktorá bude funkčná, ktorá vydrží štyri roky. Ale možno práve budeme mať všetci spolu viac hlasov a tým pádom viac poslancov a väčšiu šancu to vytvoriť, ak každá z tých strán presvedčí čo najviac svojich voličov.

Rozumiem. Vy vyzývate teda tie menšie strany na zodpovednosť, aby neprepadli tie hlasy, či už je to na spájanie, alebo akým spôsobom sa oni k tomu postavia na nich. Samozrejme. Ale keď takýmto spôsobom vyzývame na tú zodpovednosť, kde je vaša zodpovednosť, keď vylučujete zo spolupráce práve hnutie Slovensko?

To je moja zodpovednosť za to, aby ak vznikne vláda, ktorá vymení tento zlepenec, aby tá vláda vydržala štyri roky, aby sa nerozpadla po dvoch týždňoch. Ak to poviem obrazne, ja by som bol strašne rád. Naozaj, verte mi, keby táto istota alebo pravdepodobnosť existovala s hnutím Slovensko. Lebo už by sme mali vybavené. Mali by sme podľa prieskumov už väčšinu a bolo by to skvelé. Pozrite sa, to nie je nič osobné. Ja nemám žiadny osobný konflikt ani s Igorom Matovičom, ani s inými poslancami hnutia Slovensko. My sme neboli súčasťou tej minulej vlády, kde boli všetky tieto hádky a problémy a osobné animozity. Ja som toho mimo. Len ja som realista a ja chcem, aby tá alternatíva vydržala. A celé Slovensko má skúsenosť s tým, ako vládol Igor Matovič, ako pôsobil ako člen koalície. Tá skúsenosť mi hovorí, že to nebude stabilné a potom to padne po mesiaci dvoch a príde znovu Robert Fico, alebo znovu iná vláda. Čiže môj jediný záujem je, aby sme vedeli vytvoriť koalíciu s takými partnermi, s ktorými budeme mať istotu, že to vydrží štyri roky. A pokiaľ ide, pýtali ste sa aj na aj na tie iné strany, no tak ja verím, že aj s týmto vedením SaS a už som mal možnosť trochu ich spoznať v Národnej rade a tam mám vieru v to, že to bude stabilné. Presne tak ako s KDH. Presne tak ako stranu Demokrati, keby sa dostali do Národnej rady.

Ak bude po najbližších voľbách šanca vytvoriť vládnu koalíciu len s hnutím Slovensko. Nejakým spôsobom by ste zvažovali, že sa spojíte, alebo by ste sa radšej odsúdili do opozície? Lebo hovoríte, že by to nevydržalo ani dva týždne?

Na to je príliš skoro.

Ale musíte mať nejaký plán.

Na to je príliš skoro. Nevieme, kedy budú voľby. Tie prieskumy verejnej mienky sa budú ešte x krát meniť. Voličské hlasy sa budú preskupovať. To, čo vám dnes viem povedať, je moja predstava o vláde, ktorá by bola funkčná a ktorá by priniesla všetky tie zmeny, ktoré Slovensko potrebuje, ktorá by konsolidovala spôsobom, ktorý nedusí ekonomický rast, ktorý je sociálne citlivý, ktorá by vrátila vieru v spravodlivosť a právny štát, ktorá by znovu vrátila Slovensko do Európy. Takú vládu potrebujeme a tá musí byť stabilná. Ak nebude stabilná, ak sa rozpadne, tak ako tá minulá vláda 2023. Alebo ešte aj tá vláda predtým pravicových strán, tak už neviem, čo so Slovenskom bude. Čiže môj záujem je vytvoriť niečo stabilné. Ja vám otvorene hovorím, aká je moja predstava a k tomu bude smerovať naša politika. O to sa budeme snažiť.