Migaľ v Politike 24: Keby viem, kto príde na oslavy oslobodenia Bratislavy, tak neprídem

BRATISLAVA / Opakoval, že mu o funkciu nejde, no dnes sedí na ministerskej stoličke. Kritizoval Hlas, že sa začína podobať na Smer - teraz je nominantom Roberta Fica. Z parlamentu odišiel s víziou nezávislosti v úrade. Môže byť však naozaj nezávislým ministrom? Ako chce naštartovať čerpanie eurofondov? A aké budú jeho ďalšie politické kroky? Do Politiky 24 prijal pozvanie minister investícií Samuel Migaľ.

Začnime aktuálnou informáciou. Andrej Danko sa včera  nechal počuť, že by chcel zrušiť transakčnú daň. Chce to otvárať na koaličnej rade. Vy sa k tomuto ako staviate? Podporíte práve túto jeho iniciatívu? Čo si myslíte o tej transakčnej dani ako je nastavená? Nie je to nová téma zo strany Andreja Danka. My už sme v minulosti mali na túto tému debatu a pokiaľ s touto témou príde na koaličnú radu, tak ja si viem predstaviť, že vo mne nájde partnera na podporu zrušenia alebo nejakého nejakej transformácie tej transakčnej dane a to z jednoduchého dôvodu. Som osobne presvedčený o tom, že štát by pri konsolidácii mal v prvom rade hľadať vo svojich výdavkoch a nie rovno skočiť do toho, že bude brať ľuďom. Viem, že mnoho podnikateľov s tým má veľa problémov. V zásade ešte v tejto chvíli nevedia, ako sa bude účtovať táto transakčná daň a o koľko peňazí definitívne prídu alebo odovzdajú štátu. Preto ja si viem predstaviť, že budeme na koaličnej rade naozaj živo diskutovať o tom, akým spôsobom transformovať tú transakčné daň.

Prečítajte si tiež

Andrej Danko by vo mne mohol nájsť partnera, hovorí o potrebe zmeniť transakčnú daň minister Migaľ v relácii Politika 24

​Vy ste teraz povedali, že nie ste teda fanúšikom toho, že pokiaľ sa najskôr berie ľuďom, že by sa malo škrtať, napriek tomu ste zahlasovali za tú konsolidáciu tak, ako bola nastavená.

Ja osobne vnímam to, čo tu bolo predtým, pred touto vládou, že tu bola zaťatá veľká sekera. Ale opäť na druhej strane som veľmi otvorene hovoril, že sa máme prikrývať takou perinou, na akú máme. To znamená, že som fanúšikom 13. dôchodkov napríklad, ale nie som fanúšikom toho, že Sociálna poisťovňa má dieru v rozpočte vo výške stoviek miliónov eur. Ja osobne si myslím, že štát by mal v prvom rade zarobiť a zarobiť sám na sebe a následne na to rozdávať tým ľuďom, ktorí naozaj potrebujú tú pomoc a rozdávať tú pomoc adresne, nie všeobecne, ale naozaj adresne.

Andrej Danko bude mať vo vás spojenca v rámci tej transakčnej dane na koaličnej rade. Aký je váš aktuálny vplyv na koalíciu? Ste momentálne ministrom, ale stále si chcete nechať istú nezávislosť?

To je možno aj to, čo by som vás aj v tom vašom úvode poopravil. Ja rozumiem, že tá politická realita je taká, že ministerstvo investícií patrí v podstate pod gesciu Smeru po tej rekonštrukcii vlády, ktorá prišla. Na druhej strane, my sme s premiérom Robertom Ficom podpísali dekrét, v ktorom sa hovorí o tom, že sme nezávislí nominanti a vyžadovala to ako jedna strana, tak aj strana premiéra Roberta Fica, tak aj my sme vyžadovali vlastne to, aby sme boli nezávislými nominantmi. A preto si myslím, že dnes napriek tomu, že my nemáme poslancov v parlamente, môžeme byť tým hlasom v tej koaličnej rade, aby sme presadzovali tie naše myšlienky.

Máte teda dostatočnú váhu, keď nie ste teda podľa vašich slov defacto nominantom Roberta Fica? A zároveň ma zaujíma, prečo on tiež požadoval, aby nemal za vás zodpovednosť?

Viete, ono je to tak. Čo sa týka samotnej politickej váhy v parlamente, tým, že tam nemáme poslancov, tak reálne tam kresliť zásadné veci nemôžeme, ale od začiatku sme išli do toho s tým, že budeme tou takou konštruktívnou kritikou aj v rámci vládnej koalície a budeme nie kritizovať bez riešení, ale v prípade, že budú veci, s ktorými nebudeme súhlasiť, budeme o tom nahlas hovoriť a budeme sa snažiť hľadať tie konkrétne riešenia, ktoré by boli akceptovateľné povedzme pre tú jednu, aj pre tú druhú stranu, aby sme boli možno takým tým pomyselným mostom medzi dvomi rozhádanými stranami.

Čo všetko je práve v tom dokumente, ktorý ste podpísali? Verejnosť ho nevidela. Budete rovnako ako napríklad Andrej Danko požadovať zverejniť práve tento dokument? Alebo nechcete, aby sme videli, že čo tam idete?

Takáto bola naša interná dohoda. Na tom sme sa dohodli, ale ten dokument a tie veci, ktoré dlhodobo komunikujem, nie sú nijakým spôsobom tajné. Sú to záležitosti, ktoré sa týkajú toho, že sme práve tými nezávislými nominantmi a aj budeme vystupovať, aj vystupujeme ako nezávislí nominanti. V plnej miere preberáme na našu zodpovednosť ministerstvo investícií, pretože my sme naozaj prišli a išli na ministerstvo s tým, že vieme a vnímame tú situáciu, aj tú vlnu kritiky, ktorá sa vzniesla voči nám. Ale na druhej strane s tou pokorou, že chceme ukázať, že tá exekutíva a tá politika sa dá robiť inak, ako sme ju videli a ako sme ju kritizovali.

Chcel si Robert Fico nad vami umyť ruky, aby nezodpovedal za ten rezort, pokiaľ tam sa niečo udeje, čo by veľmi dobre nevyzeralo pre jeho stranu?

Ja si nemyslím, že si chcel umyť ruky a Roberta Fica vnímam ako skúseného politika. Koniec koncov, aj na našej politickej scéne je ako opakovaný premiér už 30 rokov a ja môžem povedať len to, že ja to vnímam aj ako istú formu dôvery z jeho strany, že napriek tomu, že som veľakrát jeho kritikom, že napriek tomu, že som sa kriticky staval a staviam sa k mnohým nastaveniam tejto vlády. Napriek tomu mi tú dôveru dal a teraz je len na mojich pleciach a na pleciach môjho kolegu Rada Šalitroša, aby sme dokázali presvedčiť o tom, že to chceme robiť inak a chceme ukázať tie výsledky, ktoré zatiaľ za ministerstvom investícií vidieť nebolo.

Do akej miery je to naozaj dôvera, keďže Robert Fico obsadenie práve ministerstiev aj športu, aj vášho ministerstva to nazval absurdnou politickou operáciou. Rudolf Huliak presne pred týždňom ju obhajoval ako nový štandard. Vy by ste to ako nazvali? Je to podľa vás nejaký nový štandard, že ľudia, ktorí boli na kandidátke jednej strany, odišli nejakým spôsobom, aby vôbec bola zachovaná koalícia sa dostanú k rezortom.

Pozrite, ono je to tak. Každá jedna politická funkcia v pozícii ministra, povedzme je výsledkom politickej dohody, ktorá vzišla z volieb a z tej reálnej situácie, ktorá sa nakreslila po parlamentných voľbách. To, čo urobil predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok, ako to označil premiér, že tomu absolútne nerozumie. Ja som to tiež nepochopil, to majstrovské dielo, ale to už je za nami. My sme vykročili dopredu. Tá realita je taká, aká je. Vládna koalícia má v tejto chvíli 79 poslancov a my sme sa rozhodli vydať touto cestou, pretože tá kritika bola naozaj vážna z našej strany. Koniec koncov voči strane Hlas. Koniec koncov, videli ste aj včera kongres strany Sloboda a Solidarita, kde vylúčili stranu Hlas zo svojej budúcej povolebnej spolupráce, a to práve preto, akým spôsobom strana Hlas vystupuje na politickej scéne, čo sme my dlhodobo kritizovali a odmietali sme taký spôsob politiky, akú robí strana Hlas. A dnes, toto je možno jeden z prvých výsledkov a mňa to veľmi mrzí, pretože naozaj aj ja som išiel pôvodne do tejto strany za ideálmi prezidenta, ktoré z môjho pohľadu sa prestali napĺňať absolútne s jeho odchodom do prezidentskej funkcie.

Ja si ešte raz pomôžem tou transakčnou daňou v prípade, ak by to bolo zablokované koaličnými partnermi v rámci koaličnej rady. Andrej Danko sa nevzdáva. Chce s tým ísť do parlamentu. Spojenca ale vo vás má len v prípade vlády. Nebolo by za takýchto okolností lepšie, keby ste si ponechali práve tie parlamentné pozície? Nemali by ste väčší výtlak a zároveň lepšie presadzovať veci v prospech ľudí?

Keď si odrátame od 79 tých dvoch poslancov, stále vládna koalícia má tú svoju väčšinu. To, že som dnes prítomný aj ako prísediaci na koaličných radách, mi dáva priestor na to, aby som mohol prísť s vlastným návrhom, ako rekonštruovať tú transakčnej daň. Ja nehovorím o tom, že ju máme úplne zrušiť.

A prídete s takým návrhom? 

Viem si to predstaviť, že na takomto návrhu zapracujeme v prípade, že to bude témou koaličnej rady.

Teraz hovoríte o tom, že máte naozaj tie dva hlasy, že by ste mali aj v parlamente. Práve to by som využila na to, aký máte dnes vzťah s pánom Ferenčákom., lebo nie tak dávno ste povedali, že dnes som veľmi vďačný za to, že jediní dvaja rovní ľudia zo strany Roman Malatinec a Ján Ferenčák stoja pri nás. Vieme, že pán Malatinec išiel práve k Rudolfovi Huliakovi a následne potom Ján Ferenčák povedal, že ste sa rozišli na hodnotových základoch.

Politika je zvláštne umenie možného aj nemožného. A naozaj, tak ako som tvrdil, ja som nemal ambíciu stať sa ministrom. A celé to vzniklo vlastne z toho, že keď prebiehali tie rôzne politické dohody, tak vlastne už, keď sme boli v nejakom finále a de facto ministrom investícií sa mal podľa našich interných dohôd stať Ján Ferenčák, tak našou požiadavkou zase s kolegom Šalitrošom bolo, aby teda keď ideme v takejto zostave sa zaručiť za naozaj jeden vážny a ťažký rezort, tak ak chceme na ňom robiť výsledky a chceme ukazovať tie výsledky, tak budeme radi, keď tým, že sa politicky nejakým spôsobom nezhodujeme s našou bývalou materskou stranou, tak sme trvali pomerne na tom, aby jednoducho odišiel z toho Hlasu, pretože výsledky vlastne tej práce by opäť potom boli na margo Hlasu a dnes nemáme dôvod, prečo by sme túto stranu svojou prácou nejako mali podporovať. A trvali sme na tom, že aj v rámci zachovania možno našej nejakej politickej budúcnosti, aby jednoducho sa vzdal spolupráce s touto stranou, to bohužiaľ on odmietol akceptovať a vybral sa svojou vlastnou cestou. Tak sme sa takto nejako rozišli a v tom období bolo to naozaj veľmi krátke obdobie. Ja som prijal to svoje také rozhodné rozhodnutie a vážne rozhodnutie vnútorne, že teda pokiaľ chceme ďalej politicky pracovať na Slovensku a pokiaľ chceme byť nielen kritici a nechceme aj, aby sa vrátila vláda Igora Matoviča, pretože pozrime sa na tie reálne čísla, ako to dnes vyzerá. Tie čísla hovoria za všetko. A tak som sa rozhodol, že pôjdem do pozície ministra, že budeme naozaj namiesto výkrikov z opozičných lavíc, že radšej si vyhrnieme tie rukávy a pustíme sa do práce, aby sme ukázali ľuďom, že chceme robiť a vieme robiť tie zmeny, o ktoré nám vlastne išlo aj počas celej našej doby tej rebélie, o ktorej ste nazývali, že rebéliu.

Ešte ste mi stále neodpovedali na tú otázku, že aký máte momentálne vzťah s Jánom Ferenčákom?

Štandardný. Stretli sme sa v parlamente tento týždeň, keď som bol predkladať zákon a ja necítim žiadnu zášť voči nikomu. Politika nie je alebo nemala by byť o osobných pocitoch, ale naozaj o hľadaní tých konštruktívnych riešení a ja naozaj nemám vôbec problém stretnúť sa aj s pánom Ferenčákom a rozprávať sa o tých témach, ktoré nás čakajú, pretože ja som zástancom toho, že naozaj treba urobiť za niektorými vecami hrubú čiaru a pozerať sa dopredu.

Čiže ale asi do svojho nového subjektu by ste ho nevolali. Už ste sa tak rozhádali čo sa týka hodnôt alebo nie?

Nie sme rozhádaní, to nie, že sme rozhádaní, ale pozrite každý, kto bude chcieť pracovať, kto bude mať čo ponúknuť a bude mať záujem, pretože nikoho nemôžete nútiť a ťahať nasilu. A že budú ľudia, ktorých presvedčíme o tom, že naozaj ten náš záujem je úprimný. A aj hlavne tie výsledky, o ktorých hovoríme, že chceme priniesť a chceme sa k nim dopracovať, tak takýto ľudia potom majú u nás samozrejme dvere otvorené.

Aj pred malou chvíľou ste spomínali, že nejakým spôsobom ste chceli zabrániť návratu možno takým tým extrémnejších hlasom, aby sa dostali k vláde. Spomínali ste tu pána Matoviča napríklad, ale aj medzi členmi vlády sa nájdu pomerne extrémne názory. Vláda dokonca posielala financie alternatívnym médiám, právne zastupuje napríklad pán Bomby. V čom je to teda iné? Ten extrémny slovník, ktorý využíva vláda verzus niekto iný?

Pozrite, máte možnosť ma v politike sledovať ako veľmi instantne, pretože som krátko v politike, ale aj môj slovník, aj moje postoje sú absolútne konzistentné od začiatku. Ja odmietam akýkoľvek druh extrému na jednej či druhej strane. Stále hovorím, že aj keď sa pozriete do parlamentu, to je vlastne vzorka národa, taký jednoducho sme. Sme na niektorej strane extrémni, sme na druhej strane zase tiež. Vidíme tu ale aj ľudí, ktorí sú umiernení a ja sa tiež považujem za umierneného politika, ktorý sa snaží hľadať konštruktívne riešenia a prichádzať s konštruktívnym návrhmi. Ako taký príklad dobrý používam vlastne to hlasovanie o tom zdravotníckom zákone spred konca roka, kde my sme s kolegom namiesto toho, aby sme len kričali a blokovali ten zákon, tak sme prišli s protinávrhom, že poďme inou cestou skúsiť vyriešiť krízu bez toho, aby sme museli hroziť väzením zdravotníkom. A toto je z môjho pohľadu cesta. Čiže ja naozaj áno, môžem povedať svoj osobný názor, že sa mi nepáči, že sú tu profanované povedzme alternatívne médiá, pretože koniec koncov som v tomto priestore pôsobil viac ako 20 rokov a ja si prácu novinárov vážim, pretože viem, čo to znamená,  pracovať ako novinár a viem, čo to znamená aj to, keď novinári schytajú možno veľakrát aj neoprávnenú kritiku. Tým nechcem povedať, že sa nenájdu novinári, ktorí možno robia nejakú nadprácu, ale to je na individuálnu inú diskusiu.

Prečítajte si tiež

Som za reguláciu alternatívnych médií, povedal minister Migaľ v relácii Politika 24

​A sú na to hlavne mediálny úrad a podobne, kde môžete sa obrátiť.

Ja sa nebránim tomu, že by sme sa prispôsobovali tejto dobe, nech máme nový mediálny zákon, nech sa tento zákon venuje aj alternatívnym médiám a nech sú nejakým spôsobom regulované, pretože doba nám to prináša. Ja si myslím, že je to téma, ktorou sa treba zaoberať, ale netreba to opäť ťahať do extrému. Ja som presvedčený o tom, že na Slovensku žije obrovské množstvo ľudí, ktorých nebaví rozdeľovať sa na proti-smerákov alebo proti-progresivcov. Proste mám pocit, ako keby sme tu žili v zákopoch a hádzali po sebe zápalné fľaše z jednej a z druhej strany. Namiesto toho, aby sme naozaj urobili to, čo ľudia reálne pocítia.

Ako sa vám darí byť mostom toho spájania? Lebo vy ste mali vlastne vtedy aj ten obed s pánom Šimečkom? Čo sa týka tej spolupráce, ste momentálne minister.

Pozrite, jedno z prvých stretnutí na našom ministerstve bolo s predsedom KDH pánom Majerským, pretože je županom Prešovského samosprávneho kraja a aj prvý výjazd, vlastne náš pracovný, smeroval do Prešovského kraja, pretože okrem tej aj mojej regionálnej príslušnosti, pretože sám pochádzam z okresu Vranov a pochádzam z Prešovského kraja, tak tento kraj, bohužiaľ v 21.storočí je v rámci hodnotenia regionálnych rozdielov úplne na chvoste.

To beriem, ale tu máme župana. Ja sa pýtam na tú politiku, na tie všetky strany ako ste mali raz taký hashtag?

A ten župan je zároveň predsedom jednej opozičnej strany. Ja nemám problém sa rozprávať s Progresívnym Slovenskom, pretože všetko sú to ľudia, ktorí prichádzajú často aj s normálnymi návrhmi, nielen s návrhmi, ktoré sú vyslovene politicky neprijateľné, pretože sme súčasťou vládnej koalície. A toto je možno tá výhoda toho, že naozaj chcem a budem vystupovať ako nezávislý nominant tejto vlády. A to je tá cesta k tomu, že možno práve tie politické barikády nás nespájajú s jednou s druhou stranou, ale že skôr môžeme hľadať cestu k jedným aj k druhým, pretože aj tie zákony alebo alebo tie myšlienky, ktoré sa preberajú na vláde, mnoho z nich je dobrých a to sú veci, ktoré súvisia s programovým vyhlásením vlády. Keď si pozriete programové vyhlásenie vlády, ja si myslím, že je na veľmi dobrej a vysokej európskej úrovni a pokiaľ ho môžeme vylepšiť a prispieť k tomu aj povedzme s opozičnými návrhmi, ktoré majú hlavu a pätu a dávajú zmysel, tak ja sa nebránim vôbec takejto spolupráci.

Zaujíma ma, či ste si už vysvetlili s Andrejom Dankom rozdielny pohľad na zákon o športe, že či už táto kapitola je nejakým spôsobom vyriešená. Mali ste nejakú špeciálnu diskusiu o tom?

Nemali sme tú tu diskusiu. Mňa mrzí, že v nedávnych dňoch som mal krátku debatu o tom s pánom ministrom Huliakom, ktorý mi prisľúbil, že na túto tému budeme ešte diskutovať a bude pracovná skupina, ktorej súčasťou by mohol byť aj človek z môjho tímu, ktorý sa naozaj venuje športovému právu, pretože ešte stále nebol tuším odhlasovaný v parlamente ten zákon o športe a ja som sa preto začal tak iniciatívne tomu venovať. Napriek tomu, koľko negatívnej kritiky bolo vyvolanej kvôli alternatívne, úplne zle uchopenej téme a vlastne nepravde, ale ten zákon o športe. Prioritou boli dve veci a položiť akýsi základ kolektívneho vyjednávania pre profesionálnych športovcov, čo si veľmi jednoducho môžeme predstaviť futbalistov, ja neviem Bardejova a Petržalky, Michaloviec, neviem koho. Nie tých veľkých hráčov, ktorí hrajú za veľkokluby, ale ktorí hrajú často za za malé peniaze. Oni v tom klube nevedia sformovať svoje kolektívne vyjednávacie orgány, teda také odbory. A tento zákon prostredníctvom môjho návrhu mal priniesť taký základ kolektívneho vyjednávania. To je jedna vec.  Druhá vec už len veľmi krátko vykreovanie sudcovských orgánov a sporových orgánov, ktoré by som si vedel predstaviť oveľa nezávislejšie, ako je to navrhnuté v tejto podobe v zákone o športe

Osvojí podľa vás Rudolf Huliak tento zákon?

Pán Huliak mi prisľúbil,  že v tejto chvíli potrebuje, aby ten zákon kvôli nejakým procesom dobehol a že  ho bude znova otvárať a bude sa pracovať na veľkej reforme toho športového zákona v krátkej dobe. Tak mne neostáva v tejto chvíli len dôverovať jeho slovám a jeho prísľubu, že teda bude tam prítomný aj môj človek, ktorý sa vyzná do tejto problematiky a že takýmto spôsobom dokážeme pomôcť aj v rámci tejto športovej legislatívy.

Keď hovoríte, že ste nemali teda možnosť si s Andrejom Dankom toto vyriešiť, Ako vyzerajú teraz koaličné rady? Máte tam Andreja Danka, s ktorým ste mali práve ten spor najmä o tom hobby horsingu. Máte tam Matúša Šutaja Eštoka, ktorého ste nazvali, že majú tam gestapácke praktiky práve v strane?

Pozrite, niektoré veci musíte hodiť za hlavu a preniesť sa cez to. Pokiaľ vidíte tú realitu, aká je a keď potrebujete spolupracovať s tými ľuďmi, tak nedá sa to robiť samozrejme nejaké spoločné kávy alebo niečo podobné to a tam tamto asi nie je úplne vhodné. Ale čo sa týka pracovných záležitostí, tak komunikujeme absolútne štandardne. Ja napríklad zase na druhej strane som rád, že z Andreja Danka sa stal najväčší asi fanúšik hobby horsingu na Slovensku a že urobil možno aj takú medvediu službu tomuto druhu športu. Som rád, keď sa deti hýbu, takže to je fajn.

Ešte ma zaujíma vzťah s Petrom Pellegrinim, pretože počas toho, keď vás vymenoval, tak vám nepriznal prakticky žiadnu pozitívnu vetu. Dokonca zhovievavejší bol aj voči Rudolfovi Huliakovi. Aké máte momentálne vzťahy? Lebo aj v minulosti ste vy povedali, že Peter Pellegrini sa snaží ovládať stranu cez Tomáša Druckera. Na druhú stranu ste ale Hlas kritizovali, lebo sa vraj odklonila táto strana od odkazu Petra Pellegriniho. Tak trošku tam je taký nepomer.

V tejto chvíli by som povedal, že asi nemáme žiaden vzťah a asi každý by si mal robiť svoju prácu najlepšie, čo vie. Ja sa budem snažiť, aby som robil prácu ministra najlepšie ako viem. To, že to bolo v paláci tak, ako to bolo. Ja osobne si funkciu prezidenta Slovenskej republiky naozaj vážim, ako si vážim aj ostatné ústavné funkcie a myslím si, že to, čo sa odohralo v paláci opäť osobne si to myslím, nebolo hodné prezidentského úradu. Na druhej strane ja zase necítim žiadnu zášť. Koniec koncov, Peter Pellegrini bol človek, ktorý mi dal príležitosť, aby som bol na kandidátke strany Hlas, aby som sa ocitol vlastne v politike a v parlamente. A teraz je naozaj len v mojich rukách, aby som ukázal tie výsledky, o ktorých hovorila strana Hlas, s ktorou som do parlamentu prišiel. Ale bohužiaľ tá strana hlas nedosahuje také výsledky, aké sme si predstavovali. A keď sme na to upozorňovali, tak sme sa dostali na čiernu listinu a boli sme vyhodení. Ale hovorím, to je to vec, ktorá je už dnes za nami a my sa musíme naozaj pozerať dopredu, pretože z toho sa na Slovensku naozaj nikto nenaje, keď sa bude Migaľ s Pellegrinim hádať pred celým Slovenskom, je to absolútne zbytočné. My sa musíme naozaj sústrediť na svoju prácu a musíme ukázať. To je naša jediná cesta, že to neboli iba prázdne reči a prázdne slová. Pozrite, na druhej strane, asi nikto nemal ešte takú príležitosť, akú máme my, že ľudí naozaj budeme presviedčať svojou prácou a až tak prídeme za tými ľuďmi a povieme im, že pozrite, toto je naša práca. Takto sme to urobili. A pokiaľ chcete, aby to na Slovensku vyzeralo inak, tak dajte nám svoj hlas a podporte nás, pretože my chceme všetko robiť tak, ako robíme to, čo robíme momentálne na ministerstve. A naozaj musím povedať, že sme nasadili veľmi vysoké tempo.

Budem sa určite na to pýtať, ale ešte ma zaujíma, lebo minulý týždeň Rudolf Huliak presne z tohto kresla povedal, že v prípade, ak by hrozilo koalícii, že by stratila v parlamente väčšinu, napríklad v ich prípade pán Radačovský, pokiaľ by nehlasoval a tak ďalej, že by sa okamžite neváhal vrátiť do parlamentu. Vy by ste urobili to isté, aby sa zachovala táto vládna väčšina, že by ste sa vrátili do parlamentu, pokiaľ by Hlasu nejaký ďalší dvaja, napríklad poslanci, sa vzbúrili?

Čokoľvek sa môže stať, pozrite, nikto nie je prilepený k tej ministerskej stoličke. Ani ja nie som. Ten môj mandát stále ostal mne aj kolegovi Šalitrošovi v prípade, že by došlo k nejakým zmenám, tak samozrejme s tou realitou by sme sa museli vysporiadať. V tejto chvíli ale naozaj hovorím, že sa sústredíme naozaj na tú prácu. A ten parlament, viete, on je super, že je. Ale dnes, keď vidím, čo všetko musíme riešiť a hasiť, tak naozaj aj ten čas v tom parlamente beží z môjho pohľadu úplne inak ako ako v exekutíve a v tom výkone tej politiky.

A teraz sa opýtam opačne, že za akých okolností by ste sa vrátili do parlamentu? Čo sú vaše červené čiary?

Tak tých červených čiar je niekoľko a a tie som verejne opäť komunikoval. Pre mňa napr. absolútnou červenou čiarou by bolo povedzme nejaké iniciatívy, čo sa týka, ja neviem, potenciálne, hypoteticky, naozaj nech ma niekto neberie, že to tak bude, lebo tak to je. Ale naše ukotvenie v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, pokiaľ by niekto chcel iniciovať nejaké kroky k nášmu ukončeniu tohto členstva, tak napríklad to je obrovskou červenou čiarou, pričom jedným dychom dodávam, že nespochybňujem to, že naozaj vidím problémy aj na strane Bruselu, obrovskej byrokracie a podobne, kde máme sa silne ozývať k tomu, aby sme reformovali aj túto veľkú byrokratickú bublinu. Alebo takisto vidíme dnes tú geopolitiku, ktorá sa mení a možno naozaj Severoatlantická aliancia časom nebude mať takú váhu. Možno aj tá sa zreformuje, keď nebude mať podporu zo Spojených štátov takú, akú mala v minulosti a budeme musieť sa viacej sústrediť na kolektívnu obranu celej Európy. Ja som absolútne otvorený myšlienkam týchto reforiem, ale moje presvedčenie a moje ako morálne, tak aj ľudské ukotvenie je naozaj na západnej strane Európy.

Keďže sú jednoznačne známe vaše postoje, čo sa týka zahraničnej politiky aj dianiu na Ukrajine, ste ochotný verejne vyzvať premiéra Fica, aby nešiel do Moskvy?

Ja zase na druhej strane nie som fanúšik teatrálnych gest. Je to každého názor, ako sa rozhodne. Ja napríklad, poviem vám veľmi otvorene a nemal by som problém s Ruskou federáciou a spolupracovať s Ruskou federáciou, pretože čo sa týka obchodu a biznisu, koniec koncov vidíme, že dnes na tých opatreniach a na tých sankciách trpí ako Rusko, trpí aj Európa. Celý ten ekonomický svet bol veľmi upätý aj na tento obchod. Ale tou červenou čiarou, čo ste sa pýtali pre mňa jednoznačne je nastavenie a celá tá situácia, ktorá vznikla, že Rusko napadlo Ukrajinu. Nie Ukrajinci napadli.

Prečítajte si tiež

Mrzí, ma že na Slavíne rečnil ruský veľvyslanec, hovorí Samuel Migaľ v relácii Politika 24

​Niektorí vaši kolegovia to nevedia, ale povedať, že Rusko je agresor.

Viete, ja to viem povedať a bol by som rád, keby ste s tým konfrontovali práve tých kolegov, ktorí to vedia povedať nevedia. Mňa veľmi mrzí napríklad, že na oslavách SNP rečnil veľvyslanec Ruskej federácie a boli tam ľudia, ktorí keby som asi vedel, že tí ľudia tam budú, tak tam ani na tie oslavy neprídem a prídem sa pokloniť padlým vojakom možno individuálne, pretože v tých hroboch ležia aj ukrajinskí vojaci, ktorí dnes kvôli ruskej agresii zomierajú na Ukrajine a každý jeden život, a to či na ukrajinskej alebo ruskej strane je absolútne nezmyselný, ktorý padne počas tejto vojny. A tá vojna je absolútne nezmyselná ako každá jedna, pretože tá nikdy nič nepriniesla. Priniesla akurát tak zlo. Ale mňa napríklad mrzí, že tam neboli zástupcovia európskych krajín.

Tak nešli tam práve pre toho veľvyslanca.

Mrzí ma to, že to takto bolo. Ja sa priznám, že počas pracovného programu som nevedel, kto bude prítomný. Nechcem sa vyhovárať, ale ešte raz hovorím, že by som sa prišiel pokloniť padlým vojakom možno v inom čase, pretože ja si vážim tých vojakov Červenej armády, ktorí oslobodili aj Slovenskú republiku a oslobodili ju práve od nadvlády fašizmu a od nadvlády diktátora, ktorý chcel ovládnuť celý svet. A dnes, možnože v iných odtieňoch, vidíme podobnú situáciu na Ukrajine a preto si myslím, že táto politika na Slovensku by sa mala robiť inak. A je to môj osobný názor, môj osobný postoj. Ja ho dlhodobo zastávam a nebudem ho meniť.

Čo sa týka zákonu o mimovládkach, vy podporujete, aby sa využil ten model, ktorý momentálne je na stole. Bude sa teda riešiť zvlášť ešte lobing nejakým spôsobom, ale napriek tomu vyšli ľudia do ulíc. Hovoria, že tento zákon je ruský zákon.

Opäť tu musíme oddeliť dve veci a samozrejme chápem aj protesty na námestiach a ja som ich podporoval. Tieto protesty veľakrát v tom duchu, že ľudia majú svoje právo na to, aby demonštrovali, aby nahlas vyjadrili svoj názor. Opäť som konzistentný od začiatku v tých názoroch svojich, aj čo sa týka mimovládnych organizácií. Koniec koncov, sám som pôsobil v rámci tretieho sektora a myslím si, že aj združenie, v ktorom som pôsobil, zanechalo po sebe naozaj veľmi peknú prácu. Tu dnes ale musíme oddeliť tie dve veci. Keď som prišiel do parlamentu, bol som asi jediný koaličný poslanec, ktorý sa stretol s ľuďmi z tretieho sektora, so Zastavme korupciu aj prostredníctvom môjho asistenta.

Boli ste kritizovaný koaličnými partnermi?

Nebol som. Nebol som, pretože naozaj my sme vtedy mali stretnutie a riešili sme to. A musím povedať veľmi otvorene aj na Úrade vlády s pánom riaditeľom Gedrom sme riešili ako nastaviť ten zákon tak, aby bol prijateľný, pretože aj samotné mimovládky, ktoré sa venujú transparentnosti, volajú po tom, aby sa tretí sektor stransparentnil. To nie je iba volanie, že my chceme teraz vidieť nejaké toky peňazí, ale musíme si uvedomiť, že je tu istá skupina mimovládnych organizácií, ktoré namiesto záslužnej činnosti slúžia ako povedzme istou časťou šedej ekonomiky. A otvorene poviem, slúžia ako práčky peňazí pre možno nejaké veľké spoločnosti.

A keď viete, tak podávate trestné oznámenia?

Nebudem hovoriť o konkrétnych prípadoch, ale toto je záležitosť a takto to proste na Slovensku funguje.

Ale tak stále, vtedy máte dať trestné oznámenie, keď viete, že niečo takto funguje.

Samozrejme, pokiaľ budem mať konkrétne indície, tak dám a pokiaľ by som nedal, tak stále orgány môžu konať. V každom prípade po tej transparentnosti financovania volá aj samotný tretí sektor a ja sa s tým absolútne stotožňujem. Na druhej strane tu máme politické mimovládky, ktoré tiež považujem za potrebné, pretože aj v západnej Európe fungujú rôzne think tanky, ktoré fungujú pri politických stranách a venujú sa tej politickej práci. Určujú možno nejaké politické témy na základe svojich prieskumov, výskumov a podobne. A tiež by som nemal problém ani s tým, aby boli financované povedzme z balíka tých politických strán. Ale mali by sme sa pozerať na to, akým spôsobom sú financované na jednej strane, aby sme videli tie toky peňazí a na druhej strane, pokiaľ tu máme iné zase politicky angažované mimovládne organizácie, tak by som bol veľmi rád, keby ukázali to svoje reálne nastavenie, že za koho kopú a nech to povedia, nemám s tým problém. Nech robia protesty, nech robia svoje aktivity, len nech sa naozaj reálne priznajú k tomu, za koho kopú, za koho hrajú ten futbalový zápas a vtedy to budem považovať naozaj za objektívne. A potom tu máme tú ďalšiu stranu a to je ten lobing, ktorý na Slovensku o ňom sa dlho hovorí o tom zákone, ale osobne si myslím, že napr. ten zákon o lobingu by mal byť nastavený tak, aby tí politici informovali o tom, kto sa ich snažil ovplyvniť.

Takže, aby to bolo skôr zaviazané tak, že politici, aby boli transparentnejší?

Ja si myslím, že tá diskusia by mala prebehnúť celospoločensky a mali by sme sa o tom naozaj so všetkými zainteresovanými stranami baviť. Ako to nastaviť, aby to bolo naozaj čo najlepší zákon, aby nikoho neobmedzoval, ale na druhej strane, aby sme vedeli a dokázali zabrániť vplyvu tretích strán na autonómnu prácu, na autonómne robenie politiky. A ja si myslím, že taký zákon je naozaj potrebný a poďme sa o tom rozprávať. Ale nedávajte dokopy hrušky s jablkami a poďme to deliť samostatne. Toto je koniec koncov jedna z vecí, o ktorej som, ako ste sa ma pýtali, aké je moje postavenie v rámci vlády alebo koaličnej rady? To je jedna z vecí, o ktorej som otvorene hovoril na koaličnej rade a otvorene som o tom hovoril aj s ministrami z Hlasu, pretože bola to téma, ktorú som otvorene kritizoval, keď som bol ešte v strane Hlas a ja som veľmi rád, že aj tento môj hlas teraz vo vláde bol vypočutý. Jednoducho, schválili sme uznesenie, že akceptujeme a súhlasíme s poslaneckou iniciatívou. Každý poslanec má nárok a má právo na svoju poslaneckú iniciatívu. Ale budeme o tom ešte ďalej rokovať a ja teda verím, že oddelia sa tieto dve záležitosti. A navyše ten zákon o lobingu je tak zásadnou vecou, že z môjho pohľadu nesmie prísť po poslaneckým návrhom ešte pozmeňovákom, ale naozaj ako samostatný zákon po odbornej diskusii.

Mňa celkom zaujal rozhovor pána Šalitroša v Denníku N. Tam vám neurobil popravde najlepšiu reklamu, keď v rozhovore povedal, že napriek tomu, že on má asi lepší profesijný background, nie je ministrom, lebo vy máte lepšie schopnosti vystupovať pred kamerou. Toto naozaj stačí na to byť ministrom?

Každý musí posúdiť sám. Ale pozrite, my sme s pánom Šalitrošom dvojka a naozaj, ja si veľmi vážim jeho skúsenosti a jeho riadiace skúsenosti, pretože nie nadarmo bol konzultantom v obrovskej nadnárodnej spoločnosti.

Tak nemal byť ministrom radšej on?

Ale ja už som to tiež niekoľkokrát vysvetľoval, že k tomu rozhodnutiu prišlo kvôli aj jeho osobným záležitostiam. V rodine sa im narodilo dieťa. Áno, ja mám tie mediálne skúsenosti, zatiaľ čo čo pán Šalitroš už dvadsať rokov fungoval v biznise a naozaj okrem iného napríklad konsolidoval zdravotníctvo v Poľsku a má veľmi dobré skúsenosti práve aj s týmito vecami, tak moje mediálne skúsenosti tiež nie sú zanedbateľné. Ja mám absolútne prehľad za 30 rokov politiky, ktorá je na Slovensku. Videl som čo funguje zle, ako funguje zle. A to je presne to, s čím som do tej politiky išiel. A tak ma líder strany Hlas predstavoval aj na podujatiach, že to je ten, ktorý 20 rokov kritizoval a chce veci meniť.

Čiže ako to idete teraz zúročiť ako minister?

Viete, poviem vám, prirovnám vám to možno k tomu, čo som zažíval tu. A to mám každý deň na ministerstve, že stane sa mimoriadna situácia, že ja neviem, zomrie pápež a máte mimoriadnu udalosť. Máte mimoriadne vysielanie a pokiaľ máte nastavený dobrý tím ľudí, tak každý vie, čo má robiť a každý má tú svoju úlohu. Niekto to prezentuje, niekto to riadi, niekto vám pripravuje zahlásenia, niekto pripravuje vstupy, niekto pripravuje reportáže. Ono je to veľmi podobné aj v tom riadení toho rezortu, že vy máte tím ľudí a vykreujete si ten tím ľudí, ktorý nemusí si rozprávať medzi sebou, čo má robiť, ale naozaj spracováva tie jednotlivé problémy, robí analýzy toho, čo treba ďalej robiť, ako treba veci meniť a potom na konci dňa vy máte z toho jedno krásne mimoriadne vysielanie, kde odovzdáte divákovi jednu perfektnú informáciu. Toto ja to považujem tak, že dobre, ja som možno ten prezentér, ktorý je minister, ale podo mnou sú absolútne skvelí a kreujú sa naozaj skvelí ľudia.

Aký je ten výsledok, ktorý si myslíte, že odovzdáte na konci volebného obdobia?

My považujeme za veľmi potrebné zreformovať v prvom rade čerpanie eurofondov, ktoré je absolútne zlé a potrebujeme naozaj urobiť veľmi zásadné reformy a už taký nejaký prvotný audit nám ukázal, že kde sú tie najväčšie chyby a trhliny, či už v čerpaní eurofondov alebo v oblasti informatizácie. A za všetko napríklad to, ako sme dostali ministerstvo za 55 minút, ministerstvo s budgetom asi 1,5 miliardy a asi tisíckou zamestnancov, interných a asi tristo dohodárov. Že všetko je super. Z toho 15 minút sme sa pofotili a zrazu sme sa ocitli na ministerstve a sadli sme si a začali sme hľadať, že kde sú tie najväčšie problémy a my sme ich našli a dokážeme ich pomenovávať. Naozaj to čerpanie eurofondov v tých regiónoch nie je vôbec ružové. Koniec koncov, ja ja vám zacitujem jednu správu, čo som našiel, jeden komentár čo som našiel na internete, kde píše nejaká pani, ktorá pracovala pre regionálne centrum MIRRI, píše, že: "Tam sa vôbec nerobilo nič. Chodili sme do roboty piť kávu. Po trištvrte roku som to už psychicky nedávala. Vedúci bral trojku mesačne za rovnaké nič. MIRRI má cez 1000 zamestnancov. Hádajte čo robia, keďže čerpanie eurofondov je také, aké je. A takto funguje celá táto paródia na štát.

Čiže ste si zobrali takéto ministerstvo, ktoré takto funguje.

A potom príde Najvyšší kontrolný úrad a na kontrole povie, že čerpanie cez regionálne centrá a podobne je absolútne zle nastavené. A potom prídu ďalšie veci, s ktorými sa reálne stretávate a dnes zisťujete, že musíte tam urobiť proste množstvo radikálnych rezov, aby sme dokázali naozaj tie peniaze zužitkovať a nie vracať ich do Bruselu.

Čiže aké radikálne rezy budú teraz najbližšie?

Takto, jeden z prvých krokov bola aj cesta do Prešovského kraja, kde sme okamžite okamžite podpísali štyri projekty, ktoré boli nachystané. Potrebujeme zrýchliť aj prácu úradníkov. Poviem vám, že z výťahu sa mi doniesla hláška, že o pol piatej popoludní, že také tempo na ministerstve ešte nebolo, ako to nastavili títo a nastavujú títo, pretože chceme okamžite vedieť, ako sú nastavené procesy, prečo sa nečerpá, prečo to tak dlho trvá? Keď vám povie starosta, že dohaduje sa osem mesiacov o to, že čo treba doplniť. My máme dnes mobilný telefón, to je výdobytok 21. storočia, že stačí ho zodvihnúť a doplniť tie informácie. A toto my chceme. Toto je absolútny základ. Tu netreba robiť žiadne čáry máry, tu len stačí proste to uchopiť tak, aby sme boli pružný. My dnes naozaj chceme dať priestor ľuďom, ktorí aj na ministerstve pracujú a majú chuť pracovať a sú odhodlaní, tak my im vytvoríme tie najlepšie podmienky na prácu, aby pracovať mohli. Chceme v krátkom čase urobiť personálny audit, ktorým dokážeme možno otvoriť ľuďom, ktorí sú vyhorení na niektorej časti, premiestniť ich na druhú časť. Rovnako tak zakrátko bude štartovať naša hirovacia kampaň zadarmo. Áno, aby som podotkol za nulu. Na to, že hľadáme skúsených ľudí z oblasti IT a podobne, aby prišli pracovať pre Slovensko. A naozaj som veľmi rád, že aj v pozícii ďalších štátnych tajomníkov po Radovi Šalitrošovi je pán Rado Štefánek ako skúsený manažér, takisto, ktorý má skúsenosti s obrovskými IT projektami so štátnou správou. Ďalších nebudem ešte konkretizovať jeho meno, ale naozaj prichádza z Českej republiky.

Bude to tiež teda ďalší štátny tajomník?

Budeme mať s najväčšou pravdepodobnosťou troch štátnych tajomníkov. Ale aby som opäť upokojil možno niekoho, že chceme tu nafukovať nejaký aparát. Opäť to pôjde len a len zo zdrojov ministerstva MIRRI a v rámci našej reštrukturalizácie ministerstva.

Takže nebude sa navyšovať rozpočet do budúcnosti kvôli tomu?

Nie, je to len kvôli rozdeleniu tej agendy, pretože to ministerstvo má jednak pod sebou čerpanie eurofondov, jednak IT sektor a jednak bude mať časť istú časť vedy a výskumu. Takže práve kvôli tomu. Rovnako máme veľmi otvorené debaty s človekom z IT sektora. Tiež nepoviem jeho meno. Je to Slovák, ktorý dlhé roky žije v Nemecku a verí tej našej.

To už nebude štátny tajomník, to už bude iná funkcia?

Ono sa to možno ešte nejako pomení, ale je to človek, ktorý chce pre nás pracovať, pretože verí našej úprimnosti, že sme prišli do toho naozaj s tou ambíciou robiť tieto veci inak. A už predvčerom som od neho dostal krátku prezentáciu, ako vidí svoju prácu a čo chce dosiahnuť, ako chceme využívať pre ľudí tú umelú inteligenciu, ktorej sa mnohí boja, ale zužitkovať to do praktických záležitostí pre ľudí, aby to reálne vedeli si ohmatať aj to IT, aby tu neboli vyhadzované peniaze von oknom len preto, že ich fúkame do IT sektora a nafukujeme tú bublinu, do ktorej nikto nevidí a na veci, ktoré možno ani vôbec nepotrebujeme. Mám taký pocit, že to, že predchádzajúce vedenie, ktoré tam bolo, sa chcelo zbaviť superpočítača, ktorý na Slovensku, o ktorý bojujú tri inštitúcie. Tiež hľadáme možnosti, ako to uchopiť, aby sme mali praktické využitie toho superpočítača. Na druhej strane, aby sme mohli čerpať eurofondy. Čiže my sme sa ocitli v situácii, kedy naozaj sme boli veľakrát a sme a ešte verím tomu, že budeme pri tom, ako sa nám to javí pred takou Sofiinou voľbou, že či vyhadzovať peniaze za nezmysly a nemať čerpanie, alebo mať čerpanie a kupovať veci, čo nepotrebujeme. Toto všetko my potrebujeme v čo najkratšej dobe a už na tom intenzívne pracujeme. Potrebujeme audity a potrebujeme mať jasné stanoviská. Nastavovať len tie procesy a ako som povedal na konci dňa urobiť to jedno mimoriadne vysielanie, ktoré ukáže ten výsledok tej práce.

Stále tu ostáva tá otázka. Čo budete považovať za dobrý výsledok čo sa týka čerpania eurofondov? Lebo na jednu stranu ste povedal, že nečerpajme eurofondy, keď to naozaj nebude mať využitie, len aby niekde tiekli tie peniaze. Teraz máme 5,43 percenta čerpania. Pán bývalý minister Balík povedal, že ste si vytiahli čierneho petra. Preto ma zaujíma, čo už budete považovať za úspech čo sa týka čerpania?

Niekedy sa aj s Čiernym Petrom dá zahrať dobrá partia a stačí len možnože trošku zauvažovať ako, ale áno, možno si povieme, že všetko čo bude nad, tak to bude úspech, lebo koniec koncov, tá latka je nastavená dosť nízko. Na druhej strane, ale nechcem tu samozrejme zľahčovať. My sa chceme priblížiť čo najviac k tomu maximálnemu čerpaniu a to sme veľmi otvorene už komunikovali. Chceme zjednodušovať celý ten proces. Chceme namiesto toho, aby sme krátili tie eurofondové dotácie, pretože je nejaká špina niekde, tak namiesto toho, aby sme to utreli, tak my tam dáme krátenie 25%. Nechceme vychádzať v ústrety starostom, primátorom práve cez ten mobilný telefón. Opravte si to, prosím vás, keď to budete mať opravené, zajtra to máte podpísané a toto je cesta. Toto je prvá vec. Druhá vec je starostovia a primátori sú priamo volení zástupcovia ľudí a okrem toho, že tiež sľubujú vo svojich kampaniach, čo chcú zmeniť v tom regióne, my by sme im v tom mali vychádzať v ústrety a dávať im priamo na najnižšie úrovne peniaze, ktoré dokážu zužitkovať na projekty, ktoré oni najlepšie vedia a od nich potrebujeme dostávať tú spätnú väzbu, aby sme to dokázali programovať tak, aby to bolo reálne, aby boli reálne zužitkovateľné tie peniaze. Čiže to sú také tie kroky v horizonte krátkych dní alebo toho nastavenia, čo chceme robiť a potom ďalšie, ktoré sa budú možno dať ohmatať výsledky už v krátkej dobe.

Nedá mi sa ešte nespýtať? Predsa len jednu otázku naozaj nakrátko. Týždeň dozadu Plus 7 upozornilo na to, že ste si zmenili trvalý pobyt do Čaklova napriek tomu, že žijete v Bratislave. Máte tu teda dom. Prečo ste túto zmenu spravili? Oni to dávali do súvislosti s tým, že ste si navýšili ešte ako poslanec o 500 euro mesačne.

Takže teraz ideme taký krátky bulvár. Dobre, v poriadku. Samozrejme, každý si musí robiť svoju prácu. Ja som si nezmenil trvalý pobyt teraz, ja som ten trvalý pobyt zmenil potom hneď ako som do tej politiky vstúpil, ako som bol v Národnej rade zvolený za poslanca.

Práve preto ste mali potom o päťsto eur viacej.

Kým som bol poslancom strany Hlas som platil mesačne svoju kanceláriu, ktorú využívala strana Hlas. Pravidelne do regiónu cestujem aj teraz som cestoval, aj cestujem a ja tie peniaze som minimálne precestoval na na tie cesty na východ Slovenska. Bol som tam veľmi prítomný a viditeľný ešte ako poslanec. Aj teraz vlastne riešim napríklad jednu z tém a to je odkanalizovanie Domaše, kde som naozaj veľmi aktívny bol už v tom čase. To, že mám trvalý pobyt na opačnom konci Slovenska je aj takým deklarovaním toho, že k tomu regiónu patrím a z toho regiónu pochádzam. A že cítim taký morálny dlh voči regiónu, z ktorého som vzišiel.

Začali ste ho cítiť teda až keď ste vstúpili do politiky?

Nie, ja som sa hrdo k tomu hlásim odkedy som z tohto regiónu odišiel a nikdy som s tým nemal najmenší problém. A keď možnože keď akože bulvár, tak vám poviem tak, že napríklad za odpad platím rovnako aj vo Viničnom, kde bývam a neodhlásil som sa, pretože keď tam využívam služby tej obce, tak ja za tie veci platím a to s tým nie je problém. A že to niekto považuje za papalášizmus, tak ten sa s tým budem musieť nejako vysporiadať. Je to naozaj len preto, že jednak som chcel byť videný v tom regióne a aj cítiteľný tým, že moja prítomnosť v regióne je koniec koncov, ako som už povedal, moja prvá pracovná cesta. Prvé pracovné stretnutie s primátorom Vranova nad Topľou v pozícii ministra.

Takže teraz už máte paušálne výdavky ministerské, iné, takže to už funguje inak.

Tam je to už iné, ale naozaj hovorím, tie peniaze som ani neprejedol ani neprehral na automatoch.

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne. Už končíme?

Už končíme. Ďakujem, že ste prijali pozvanie.

Ďakujem veľmi pekne a prajem ešte peknú nedeľu podľa možností všetkým vašim divákom, robíte svoju reláciu naozaj dobre.

Ďakujem veľmi pekne.