Politika 24: Michal Šimečka

Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.

Nedeľná politika sa začína na JOJ 24. Môžeme teda ísť na to. Začneme naozaj zahraničnou politikou, pretože tá tento týždeň asi najviac rezonovala aj v súvislosti s daným summitom. Ja som v úvode povedala, že premiér Robert Fico nakoniec nevyužil právo veta, využilo ho len Maďarsko, neblokoval závery. Európska únia mu tak na pol cesty vyšla v ústrety, keď do tých záverov dala aj zmienku o plyne. Ja budem teraz citovať. Európska rada vyzýva Komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie realizovateľné riešenie otázky tranzitu plynu, pričom zohľadnia obavy Slovenska. Je to podľa vás teda výhra pre Slovensko? Je to nejaká politická výhra pre pána premiéra?

Je to politická prehra pána premiéra. Skoro by som povedal, že je to jeho osobné fiasko. Tá veta za prvé, je úplne prázdna, bezobsažná a neobsahuje žiadne záväzky, žiadne konkrétne opatrenia ani kroky. Ale to, o čom tá veta hovorí, je, že premiér Fico spolu s ukrajinskou stranou majú zintenzívniť rokovania, aby sa vyriešila otázka plynu. Čiže v podstate Európska rada dáva predsedovi vlády úlohu, ktorú on už niekoľko mesiacov nie je schopný splniť, že má teraz čierne na bielom ešte navyše od dvadsiatich piatich ďalších premiérov, aby teda konečne robil to, čo to, čo má robiť. Mimochodom, to je presne to, čo sme vraveli aj my ako opozícia už od decembra minulého roku. Vyzývame predsedu slovenskej vlády, aby rokoval s ukrajinskou stranou o vyriešení otázky tranzitu plynu. A keďže on to nebol schopný urobiť, tak teraz to má aj od Európskej rady, že to má robiť. Lenže on namiesto toho vyvolal diplomatický konflikt s ukrajinským prezidentom a preto sa to nikam neposunulo. V podstate potvrdenie toho, že v tom, čo sa snažil dosiahnuť, doteraz zlyhal.

Ja tu na vás nadviažem, pretože aj k tým slovám opozície o tom, že zlyhal, reagoval ešte premiér, teda koncom týždňa na tlačovej konferencii. Po návrate tam hovoril, že na jednu stranu ste kritizovali, keď riešil ten plyn, že išiel napríklad za Putinom. A na druhú stranu teraz hovoríte, že málo čo vyriešil? Že ste nejakým spôsobom nekonzistentný. Tak ako to teda je?

Od začiatku konzistentne jasne hovoríme, že to mal riešiť s ukrajinskou stranou, lebo to riešenie otázky tranzitu plynu, prípadného pokračovania tranzitu, to riešenie nie je v Moskve, kam premiér Fico išiel, to riešenie je medzi Ukrajinou a Slovenskom. A je jediné, čo mal urobiť, to najdôležitejšie, čo mal urobiť, je rokovať s ukrajinským prezidentom. Namiesto neho tam bolo Progresívne Slovensko v Kyjeve, pretože pán premiér nechcel, bál sa. Ja som bol s prezidentom Zelenskym, kde samotný prezident hovoril, že je otvorený týmto debatám o tom, ako by mohol pokračovať tranzit plynu. Prezident to potom povedal aj verejne, že nerozumiem, nerozumiem, prečo sa to doteraz nestalo. A teraz mu to hovorí aj celá Európska únia v záveroch Európskej rady, že rokujte s Ukrajinou. A premiér namiesto toho, aby, aby to robil, tak vyvolal konflikt s Ukrajinou a išiel do Moskvy, čo nedáva zmysel v kontexte tranzitu plynu, pretože to naozaj potrebuje dialóg medzi dvoma susednými štátmi Ukrajinou a Slovenskom. Čiže z toho, z týchto záverov nevyplýva nič nové. V podstate má byť potvrdenie, že Robert Fico to, čo mal robiť, zatiaľ nerobí.

Vy hovoríte, že sa teda nepodarilo vyrokovať nič konkrétne. Spomenuli ste tu aj vašu návštevu práve Kyjeva a pána Zelenského. Vy ste teda niečo konkrétne vyrokovali, alebo preto, že ste nemali mandát, sa to ani nijakým spôsobom nedalo, lebo či to potom nie je takým spôsobom považované za PR, ako napríklad aj cesta práve koaličných predstaviteľov, napríklad do Moskvy.

Myslím, že je veľký rozdiel. Veľký rozdiel medzi tým, či niekto cestuje do Moskvy ako pán Blaha alebo pán Danko, pán Gašpar za pánom Putinom, pánom prezidentom Putinom, ktorý je vojnovým zločincom, ktorého režim považuje Slovensko za nepriateľskú krajinu a ktorý dnes a denne dáva bombardovať ukrajinské mestá a napadol Ukrajinu. A medzitým, keď predstavitelia slovenskej opozičnej strany idú na návštevu do Kyjeva, čo je hlavné mesto nášho suseda, ktorý je napadnutý a ktorý nám je partnerom. Samozrejme, že z opozície nemáme mandát vyjednávať konkrétne dohody o tranzite plynu konkrétnych technických riešeniach. To je logické a to ani nebolo našou ambíciou. Našou ambíciou, keď sme išli do Kyjeva, bolo za prvé ukázať, že Slovensko nie je len Robert Fico, že na Slovensku je nesmierne veľa ľudí aj politikov, ktorí podporujú ukrajinský boj za nezávislosť, za ich vlastnú suverenitu. A za druhé vyslať signál, že Slovensko je pripravené, alebo pokiaľ ide minimálne o túto časť Slovenska, viesť konštruktívne debaty s Ukrajinou aj o energetike. To samotné už potom musí dotiahnuť premiér, o tom, ako by to riešenie malo vyzerať. A pre nás bolo veľmi podstatné, že prezident Zelensky nielen na tom stretnutí, ale potom aj verejne niekoľko dní neskôr povedal, že on je otvorený debatám o tom, aby pokračoval tranzit neruského plynu.

To hovoril ale ešte pred koncom roku celá ukrajinská vláda. Takže čo sa nám podarilo naozaj vyrokovať, keďže toto sú staré informácie?

Veď nám sa my sme nemali za cieľ vyrokovať, keďže sme opozícia a nemáme, nemáme mandát rokovať za Slovensko. Ten cieľ bol pootvoriť tie dvere, ktoré vtedy, keď si pamätáte vylepšiť vzťahy, hlavne pootvoriť tie dvere, ktoré vtedy Robert Fico zabuchol, pretože namiesto toho, aby rokoval s Ukrajinou o tranzite plynu, tak išiel do Moskvy za vojnovým zločincom Vladimirom Putinom.

Uvidíme teda, či sa podarí obnoviť tie rokovania na úrovni vlád slovensko-ukrajinské. Mali by takú ambíciu, aby sa to obnovilo niekedy v apríli.

Verím, že sa to obnoví a verím, že sa, pokiaľ ide o slovensko-ukrajinské vzťahy, vrátime k normálnemu dialógu, pretože to bude náš sused vždy a teraz je v situácii, keď potrebuje pomoc.

Ja ešte doplňujúcu predsalen otázku dám k tomu plynu premiér Robert Fico, on hovoril, že on tam potrebuje mať nejakú tú zmienku práve o plyne. Aj z toho dôvodu argumentoval, že Ukrajina naďalej nakupuje plyn od spojencov, ktorý je z 90 % pôvodom ruský. Ak je to pravda, tak aký má vôbec zmysel blokovať priamy tranzit ruského plynu cez Ukrajinu? Keďže tak či onak, ruský plyn na konci dňa končí, v Európe, končí spätným chodom aj na Ukrajine.

A my to kritizujeme. A to nie je dobré, že Európa nakupuje LNG skvapalnený ruský plyn. Ani zďaleka ho nie je také množstvo a také objemy, ako keď sme nakupovali ruský plyn cez potrubia. To je fakt. Ale je tam nejaká časť a podľa mňa to nie je dobré a postupne, a to je aj záväzok Slovenska a záväzok celej EÚ 27-čky by sme sa mali zbaviť závislosti na ruskom plyne, čiže tam by to malo smerovať.

Nákup LNG omnoho vzrástol dokonca o 2 miliardy kubíkov.

Už je to na nejakých 10 %, ak sa nemýlim objemu európskeho plynu. Ale nie je to dobrá situácia, to ja s tým súhlasím, ale pokiaľ ide o ukrajinské rozhodnutie, myslím, že je to aj rozhodnutie parlamentu, ak sa nemýlim, tak nebudú prepravovať ruský plyn cez svoje územie a financovať vojnu. A to bolo niečo, čo my sme vedeli roky, minimálne rok a pol. To bolo jasné, že ten kontrakt vyprší a Slovensko namiesto toho, aby sa na tú situáciu pripravilo dlhodobo ako všetky iné európske krajiny.

Zase vám budem argumentovať. Ministerka Saková hovorí o tom, že zabezpečovala a mali sme dostatok práve aj toho plynu aj našich zásobníkov. Práve preto zároveň máme prípojky na rôzne smery. Len tým, že sme mali plné zásobníky, sme nemuseli napríklad využiť českú cestu.

Ja by som sa spýtal pani ministerky, že čo teda konkrétne vyjednala, aké nové dodávky, aké prepravné kapacity, v akých plynovodoch, pretože iné členské štáty Európskej únie vediac, že tento dátum sa blíži a že Ukrajina neobnoví ten kontrakt, tak sa dokázali zásobiť aj na nie len na túto zimu, ale aj podpísať dlhodobé kontrakty, aby mali stabilitu dodávok plynu. A to je niečo, kde slovenská vláda zlyhala. Namiesto toho vyvolala konflikt s Vladimírom Zelenským a teraz, po dvoch mesiacoch je aj Európska rada povedala, že dohodnite sa s Ukrajinou. Tak ja už neviem, na čo Robert Fico čaká.

Poďme sa pozrieť ešte na tie závery summitu. Píše sa tam aj o aktivácii národnej únikovej doložky v rámci Paktu stability a rastu, teda že budeme môcť navýšiť naše výdavky bez toho, aby sme čelili sankciám. Je to z vášho pohľadu dobrý krok aj v súvislosti s tým, že Európa potrebuje mať nejakú vlastnú obranu? Nemôžeme sa už teraz spoliehať v plnej miere na Ameriku, možno ako v minulosti.

Myslím si, že je to správny a logický krok. Tá situácia je vážna zmena v medzinárodnom prostredí po nástupe Donalda Trumpa aj v európskej bezpečnosti je natoľko významná, že je to potrebné. Že je to potrebné, pretože potrebujeme investovať do našej vlastnej obrany. Vidíme, že sa to deje už aj bez toho, aby bolo nejaké rozhodnutie Európskej únie. Vidíme Nemecko, ktoré zrejme v najbližších dňoch poupraví tú svoju dlhovú brzdu tak, aby mohlo minúť obrovské peniaze na na investície do obrany a do infraštruktúry. A to sa udeje zrejme ešte pred nástupom nového kancelára Mertza, to je dramatická, dramatická zmena v politike Nemecka. Všetky európske štáty, možno s výnimkou Slovenska a Maďarska, si uvedomujú túto novú ťažkú situáciu a uvedomujú si, že bez aktívneho prispenia Spojených štátov, ktoré je teraz otázne, sa Európa musí postarať sama o seba. A súčasťou toho áno, sú aj nové výdaje na obranu nielen na Slovensku, ale ale aj všade v Európe. A preto podľa mňa je správny krok uvoľnenie tých pravidiel Paktu rastu a stability.

Máme tu ale na stole momentálne situáciu, že táto vláda by chcela tie výdavky na obranu navyšovať len cez primárne, teda cez projekty duálneho určenia, nielen teda nákupy priamo nejakej techniky. Pôjde to podľa vás obhájiť pred Európskou úniou, pred NATO? Predsa len sú tam nejaké pravidlá, čo sa dá započítať, čo sa nedá. Je tam možnosť, že nám to uznajú, pretože aj váš člen strany Tomáš Valášek hovorí o tom, že teraz iba formálne papierovo vykazujeme tie 2%, ale vraj ich nenapĺňame práve preto, že sa snažíme uplatniť tam tie duálne projekty.

Je to pravda, keď sa pozrieme na výdaje, investície, ktoré idú do obranyschopnosti Slovenska, teda našich vojakov, techniky, tak tie čísla sú dokonca pod dvoma percentami. Ja neviem teraz presne to podľa mňa nikto v tejto chvíli nevie, kým sa to nezačne účtovať, že čo z toho môže byť započítané a čo nie. Niečo z toho asi áno, aj z tých istých investícií, ktoré sú do infraštruktúry duálneho určenia alebo aj niektorých systémov. Pre mňa je podstatné, aby sme míňali tie peniaze, ktoré majú ísť na obranu skutočne do obranyschopnosti Slovenskej republiky. Do toho, aby naši vojaci mohli pracovať s tou najlepšou možnou technikou, aby boli dobre zaplatení, aby mali dobré podmienky. To si uvedomujú všetci v Európe, že to je dnes podstatné.

Čiže cesty, mosty.

To ja nehovorím, že do toho by nemali ísť peniaze. Samozrejme, že mali, veď máme obrovský modernizačný investičný dlh v našej infraštruktúre, nehovoriac o nemocniciach. Ale nesmie to znamenať, že budeme zanedbávať obranyschopnosť Slovenskej republiky. Celá tá diskusia o zbrojných výdajoch a investíciách je v niečom absolútne surreálna, pretože minister Kaliňák ohlásil nákupy, za posledný rok a pol ohlásil nákupy v hodnote tuším 8 miliárd eur od dopravných lietadiel, tankov, pušiek, všetkého možného. No a už iba keby sme nakúpili všetko to, čo pán minister ohlásil, tak sa nám zdvojnásobia výdavky na obranu. Takže naozaj nerozumiem, že o čom sa tu rozprávame. To, čo my chceme vidieť predtým, než budeme súhlasiť s akýmkoľvek navýšením, je jasný plán od ministra obrany, ako si predstavuje rozvoj Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Aký plán modernizácie má? Čo by mali byť tie kroky, keď taký plán bude na stole? Tak potom si vieme predstaviť, že sa o tom budeme rozprávať. A ja pevne verím, že u prezidenta, ktorý má zvolať okrúhly stôl práve k tejto téme, minister obrany takýto plán predloží.

Čiže potrebujete vedieť presný plán? Potom ste schopní aj zahlasovať za to, keby náhodou niečo bolo potrebné schváliť ešte v parlamente, alebo len tie nákupy čisto pôjdu cez ministerstvo obrany?

Predovšetkým chcem vedieť, ako si táto vláda predstavuje našu obranu do budúcna. A načo teda chcete tie peniaze minúť? Lebo keď sa pozriete na to, ako funguje pán minister Kaliňák, tak to je naprostý chaos. On je ako nákupný maniak, ktorý berie všetko, čo vidí v tých výkladoch.

Zároveň je dôležité otvoriť viaceré projekty, aby sa niečo dotiahlo?

Samozrejme, že áno, lebo tu sa bavíme nie o horizonte desiatich rokov, ale tie potreby pre bezpečnosť Európy aj Slovenska musíme naplniť v horizonte dvoch troch rokov. A viete, že tie cykly, pokiaľ ide o modernizáciu armády a investícií, sú relatívne dlhé, takže očakávam, že v tejto situácii pán minister príde s nejakým plánom. To, čo počujem a čo ma nesmierne mrzí, je ministra obrany, ktorý hovorí o tom, že keby bolo Slovensko nebodaj napadnuté alebo by niečo hrozilo, tak on by kapituloval.

My sa ho na to určite budeme pýtať, keď ho pozveme do tejto relácie, ako to konkrétne myslel. Ja pripomeniem ešte, že pri návšteve Marka Rutteho na Slovensku odznelo aj, že na obranu nebude stačiť vykladať ani 2 %, respektíve ani 3 percentá HDP ročne. Dokážeme si niečo takéhoto dovoliť my v našich podmienkach? Vy keby ste boli vo vláde, vy by ste podporovali navýšenie až na 3 percentá, možno 4 percentá? Alebo kde by bol ten strop, aby ste to dokázali obhájiť? Možno pred verejnosťou, ktorá má problém sa dostať do nemocníc. Je tu problém so školstvom a podobne.

Sú tu všetky tieto problémy, ktoré sú tu predovšetkým kvôli štrnástim rokom vlád Roberta Fica. Sme dnes, pokiaľ ide o deficit, pokiaľ ide o dlhy, pokiaľ ide o stav našej infraštruktúry, nehovoriac o zdravotníctve, je dedičstvom štrnástich rokoch vlád Roberta Fica. To by malo zaznieť, lebo to je fakt. Pokiaľ ide o výdavky na zbrojenie. Ja chcem vidieť, s čím vláda príde. Vláda má zodpovednosť. Vláda má predstaviť jasný konkrétny plán, ako chceme posilniť obranyschopnosť Európskej únie a Slovenska. A v tej chvíli, v tej chvíli si viem predstaviť, že sú to rozumne minuté peniaze. Ale tam naozaj treba sa pozerať na každé euro. Ja si myslím a to hovorím za Progresívne Slovensko, že je doba, ktorá je naozaj nebezpečnejšia. Svetová politika je rozbúrená. Tá hrozba zo strany Ruska je reálna. A preto nielen Slovensko, ale všetky európske štáty by mali investovať do svojej obrany. Nebudem v tejto chvíli hovoriť, že koľko percent, lebo to nie je ani úplne ten najdôležitejší údaj. Iba vravím, že keby sme mali dnes kúpiť všetko to, čo navrhuje minister Kaliňák, tak už teraz zdvojnásobujeme rozpočet na obranu. Čiže ja chcem počuť od tejto vlády čo presne, čo presne chce kúpiť, do čoho chce zainvestovať a potom sa o tom môžeme rozprávať, lebo je pravda, že to sú dlhodobé záväzky a dlhodobé investície, kde by mala byť nejaká zhoda naprieč politickým spektrom. S tým súhlasím.

Ja sa teraz budem pýtať na otázky k aliancii ochotných. Sú to predsa len krajiny, ktoré chcú nejakým spôsobom nad rámec pomáhať Ukrajine. Už tu boli stretnutia. Slovensko zatiaľ nemalo ambíciu byť ich súčasťou. Dokonca predseda vlády Robert Fico hovorí, že on ani do budúcnosti nijakým spôsobom neplánuje. Často tieto stretnutia nazýva nejakým kabinetom vojny a zároveň, že to sú ľudia, ktorí chcú len predlžovať konflikt na Ukrajine a má voči tomu výhrady. Otvorila sa teda ďalšia otázka, bude tu na budúci týždeň aj stretnutie v Paríži, čo sa týka toho veľkého jadrového dáždnika, ktorý môže poskytnúť Francúzsko, mali by sme byť súčasťou týchto rokovaní?

Mali by sme byť súčasťou tých pohybov, ktoré sa dnes dejú. A to je asi najväčšie zlyhanie Roberta Fica, že v dobe, ktorá je turbulentná, kde sa dejú bezprecedentné zmeny v horizonte týždňov, je Slovensko úplne mimo, úplne stratené a izolované od tých najdôležitejších rokovaní o tých najdôležitejších rozhodnutí a tých najdôležitejších debát. A to je fatálne pre slovenskú zahraničnú politiku. Lebo zas, povedzme si pravdu, Slovensko je relatívne malý štát v globálnom merítku, ktorý na svoju obranu, na ochranu svojej bezpečnosti, suverenity potrebuje silných spojencov. Potrebuje byť súčasťou niečoho, čo je veľké, silné a sebavedomé. A to je Európa. No ale toto, čo robí táto politika, ktorú robí Robert Fico, nás izoluje v Európe a chcem sa spýtať aj takto nech povie na koho sa teda Slovensko pod jeho vedením spolieha, kto sú naši spojenci? Je to Vladimír Putin, ktorý napadol nášho suseda, ktorý otvorene hovorí, že chce vrátiť európsky kontinent pred rok 97, keď sme nemali žiadne bezpečnostné záruky ako Slovensko? To je náš spojenec? Alebo Donald Trump, ktorý ukazuje, že mu je Európa ľahostajná?

Nevieme, ako to bude. Bolo to tak od druhej svetovej vojny, že bola spojencom Európy. Ale my v tejto chvíli nevieme. A práve tá neistota znamená, že európske štáty, že Európa, nie iba Európska únia, aj Veľká Británia napríklad musia čoraz viac spoločne investovať jednak do našej vlastnej obrany a jednak byť pripravení brániť európsky kontinent. A rozvíjať samostatnú zahraničnú politiku. A Robert Fico hovorí, že on sa toho nechce zúčastniť, že on tam nejde. To je kabinet vojny a to je pre mňa nepochopiteľné, akú má stratégiu pre Slovensko.

Ja vám tu budem argumentovať, lebo opäť odznelo, že spoločne by sme mali nejakým spôsobom postupovať. Lenže aliancia ochotných ide proti tomu spoločnému. Nie toto teda nebezpečný precedens, že ak dnes z krajiny Európskej únie odídu niektoré členské krajiny, ktoré majú iný názor v rámci Európskej únie, nemôže sa zajtra stať, že odídu potom aj pri nejakých iných zásadných témach, nielen pri Ukrajine? Aký zmysel potom bude mať Európska únia, keď nebudú tie členské krajiny jednotné, ako k tomu budeme musieť pristupovať?

Členské krajiny sú, povedal by som, jednotné okrem jednej krajiny alebo dvoch, ak rátame aj Slovensko. Spomínate si, keď bol ten ten slávny a naozaj nechutný výstup, kde bol urazený pán prezident Zelenský v Bielom dome? V priebehu niekoľkých hodín skoro všetky európske štáty sa vyjadrili na podporu Ukrajiny. Okrem Slovenska a Maďarska. My tu vidíme naozaj veľkú jednotu, pokiaľ ide o európsky postoj a dokonca aj so štátmi, ktoré nepatria do Európskej únie, ako je Veľká Británia alebo ako je Nórsko. A vidíme Maďarsko a Slovensko, ktoré sú mimo.

Robert Fico to odsúhlasil všetko, hoci hovoril úplný opak.

Tak na európskom už povedal, že bude súhlasiť. 

Ale jedna vec je byť pasívny a iba povedať, že ja vám teda zvyšku Európy nebudem brániť napríklad v posilňovaní silnej zahraničnej politiky EÚ. A druhá vec je, či sa na tom chceme aktívne zúčastniť. Na tom, aby Európa bola silná, sebavedomá, nezávislá a vedela sa sama brániť. Ja nerozumiem, prečo Robert Fico nás od toho dáva preč. Nechce sa tých rokovaní ani zúčastniť. Veď toho rokovania v Londýne, kde vraví, že on by tam ani nechcel ísť, lebo to je vojnový kabinet. Veď tam bolo aj Turecko zastúpené, ktoré dokonca ani nie je členským štátom EÚ. Tak ako si, ako si pán Fico predstavuje slovenských spojencov. Kde teda máme patriť, keď nie do Európy? On celé roky vyzýval Európsku úniu, aby mala zahraničnú politiku, ktorá je nezávislá od Spojených štátov. A teraz, keď sa to konečne deje, tak Robert Fico hovorí, že ja tam nechcem byť. Viete, ako sa vraví, keď keď nie ste pri stole, tak ste, tak ste na jedálnom lístku. A ja sa obávam, že Slovensko pod vedením tejto vlády už nebude sedieť pri tých najdôležitejších stoloch. A je to vina toho, že Robert Fico tam nechce byť.

Moja otázka ďalšia je, či ste za povinnú vojenskú službu na Slovensku, keď sa bavíme o tej obrane.

V tejto chvíli to naozaj nie je téma ani pre nás.

Čiže nebudete nič takéhoto. Momentálne, keby ste boli pri moci, neriešili by ste túto otázku?

A zároveň ešte ďalšia otázka. Keďže pravidelne je vám podsúvané Progresívnemu Slovensku, že aj na tom stretnutí s Volodymyrom Zelenským, že ste sa dohodli na tom, že budete posielať vojakov na Ukrajinu, ako to je?

Presne tak, ako mnoho iných vecí, ktoré vychádzajú z úst politikov Smeru, je to čistá lož. Je to čistá, bohapustá lož. Na stretnutí s Volodymyrom Zelenským, bavili sme sa o tom, aj v tejto relácii sme drvivú väčšinu toho času hovorili o plyne a o tom, ako zlepšiť slovensko-ukrajinské vzťahy. Čiže tak, ako si Robert Fico vymyslel prevrat, ako si vymyslel vplyv Georgea Sorosa. Tak si vymyslel aj toto.

Čiže súhlasili by ste alebo nesúhlasili by ste s vysielaním vojakov na Ukrajinu?

My sme jasne povedali ale už rok aj viac to hovoríme, že sme proti tomu, aby slovenskí vojaci išli bojovať na Ukrajinu. Ale Smeru je to úplne jedno, lebo oni si to vymyslia aj tak, si to vymysleli proti Ivanovi Korčokovi v prezidentskej kampani, pričom on nič také nepovedal. Naopak, povedal, že on s tým nesúhlasí. Tak to sa potom môžeme čokoľvek rozprávať, keď príde Smer, pán Fico a vymyslí si akúkoľvek lož a my sa potom musíme brániť, hoci nikdy sme nič ani nepovedali, ani súkromne, ani verejne.

Poďme na domácu politickú scénu. V súvislosti so zvolaním mimoriadnej schôdze sa na vašu hlavu zniesla vlna kritiky, že týmto krokom pomôžete vláde získať väčšinu v parlamente. Lebo momentálne tým, že si vlastne pán Huliak uplatnil ministerský mandát, zanikol jeho. Pán Radačovský musí zložiť sľub. Časť opozície vás preto vyzýva na stiahnutie návrhu. Urobíte to?

Pozrite sa v tejto chvíli pre veľkú časť občanov Slovenska a najmä podnikateľov, živnostníkov, ale aj obyčajných ľudí, na ktorých dopadne tá transakčná daň, pre nich je dôležité, aby niekto bojoval za zrušenie transakčnej dane, ktorá je škodlivá, nebezpečná, zadusí náš ekonomický rast, spôsobí obrovský chaos a aj v koalícii vedia, že tá daň je hlúpa. Mimochodom, hovorí to Andrej Danko, čiže my budeme robiť všetko pre to, aby sme zrušili tú transakčnú daň, či už teraz, ideálne pred tým, než začne reálne platiť, alebo potom po voľbách. Ak dostaneme tú možnosť zostaviť vládnu väčšinu, lebo táto daň je likvidačná.

Nedávate mi ale jednoznačnú odpoveď.

Dostávam sa k tomu, ale samozrejme, že neurobíme nič, čím by sme pomohli vládnej koalícii. Počkáme si na to, ako sa k tejto schôdzi postaví vedenie Národnej rady. To znamená pán zastupujúci predseda Žiga a potom sa aj my rozhodneme, ako ďalej postupovať. Môžem všetkých ubezpečiť, že neurobíme nič, čo by pomohlo vládnej koalícii, či už získať väčšinu alebo akúkoľvek tú schôdzu uniesť. Veď sme opozičná strana. Najsilnejšia opozičná strana, ktorá konzistentne volá po predčasných voľbách. Myslím, že každému, kto iba trochu pozná Progresívne Slovensko, musí byť jasné, že naším cieľom je vymeniť túto vládu a nie je pomáhať. Zároveň ale transakčná daň je skutočne likvidačná a ja pevne verím, že sa podarí o nej hlasovať ešte pred tým, než 1. apríla nadobudne účinnosť. 

V prípade, keď čo urobí poverený predseda, zrušíte túto schôdzu?

Uvidíme, čo urobí. My sa potom podľa toho zariadime.

Čo to znamená konkrétne?

Môže to znamenať, aj keď budeme vidieť, že to chcú využiť iba na to, aby si doplnili väčšinu, čo je mimochodom podľa nášho právneho výkladu ani nie je správne.

To bolo v minulosti zase.

Samozrejme, že tá schôdza nemusí byť, však to máme v rukách my. Ale ja chcem vidieť, čo urobí predseda Žiga.

Nebude to neskoro, keď už bude tá schôdza nejakým spôsobom otvorená?

To je sedem dní, aby sa tá schôdza schovala. Na to je dostatočne veľa času, veľký priestor, aby sme uvideli, ako sa k tomu postaví koalícia a potom podľa toho urobili nejaké rozhodnutie. Ale trvám na tom, že by malo byť v záujme všetkých, aby sa hlasovalo o možnej, o možnom zrušení transakčnej dane. Bude to veľký chaos a ja som si istý, že aj koaliční politici vedia, že toto bude obrovský problém. A keby bolo reálne hlasovanie, možno by aj koaliční poslanci alebo aspoň časť z nich nakoniec pod tlakom urobili tú správnu vec a tú daň zrušili.

Uvidíme, či k tomu nakoniec pristúpia alebo nepristúpia, alebo zároveň ešte tam jeden zákon, ktorý už takto bol. Uvidíme, či to bude rovnaké alebo nebude rovnaký. Ak by to bolo teda tých šesťmesačná lehota, ja pokračujem ďalej. V súvislosti s touto mimoriadnou schôdzou ma zaujal postoj vašej strany voči hnutiu Slovensku. Citujem, že sme presvedčení, že ak chcú opozičné strany koordinovať svoje aktivity, má sa tak diať vo vzájomnej komunikácii a nie odkazmi cez tlačovej konferencie. Zároveň odznelo, že naozaj ťažká spolupráca s Igorom Matovičom. Sú vaše vzťahy nenapraviteľne narušené? Predsa len, Igor Matovič začal bojkotovať práve dianie v opozícii na základe toho, že je vyčlenený na druhú koľaj.

My nikoho nevyčleňujeme na druhú koľaj, ani nemáme s nikým zlé vzťahy a už vôbec nerobíme veci pre to, aby sme mali s niekým zlé vzťahy. Naopak, máme veľmi dobré vzťahy v rámci opozície. Primárne s SaS, KDH, lebo ja som presvedčený o tom, že aj v rámci opozície, aj medzi stranami, ktoré sú diametrálne odlišné, ako je to napríklad medzi PS a KDH, môžu fungovať dobré vzťahy, dobrá komunikácia a koordinácia. Ak k sebe navzájom pristupujeme s rešpektom, ak sa počúvame, ak si vieme uznať, že hoci na mnohé veci máme iné názory, tak na nejaké základné veci máme podobný postoj. Napríklad zahraničná politika, spravodlivosť, sloboda médií. A tak fungujeme veľmi dobre z KDH.

Hodnoty ale rozdielne máte.

Áno, veď to sa nedá nijako spochybniť.

KDH vás vyzýva k tomu, aby ste mali spolupracovať, tak sa musíte vzdať svojej agendy.

KDH je konzervatívne hnutie. Progresívne Slovensko je liberálna strana. Je úplne logické, že máme na mnohé veci odlišný názor. To, čo je podstatné, v tom je práve ten rešpekt, že vieme komunikovať slušne, normálne.

A práve to je ten problém, že tam tá slušná komunikácia absentuje. Veď vidíme, ako predstavitelia hnutia Slovensko a najmä teda pán Matovič neustále útočia na Progresívne Slovensko alebo na iné strany, tak vidíme, že to je proste ťažké, tá spolupráca. Ale ja by som bol hrozne rád, aby tá spolupráca mohla fungovať aj na vládnej úrovni, ale vidíme, že to nejde. Veď máme všetci celé Slovensko skúsenosti s tými vládami Igora Matoviča a vidíme, že to nejde, že tá spolupráca by bola veľmi krátkodobá, nestabilná a to si proste nemôže naša krajina dovoliť. Ppre mňa to nie je osobné. Ja necítim ani žiadnu zášť, ani nemám žiadne pokazené vzťahy s hnutím OĽaNO. Ja som v tomto pragmatický a chcem, aby vedeli nielen prečísliť tú vládnu koalíciu vo voľbách, ale potom aj zostaviť stabilnú vládu. No a ľudia si to pamätajú, že to nejde.

71 v tejto chvíli. 

Mali sme spoločnú tlačovú konferenciu. Ak si spomínate, celá opozičná scéna jednak k zahraničnej politike, aby sme sa jasne prihlásili za proeurópsku zahraničnú politiku a jednak k zvolaniu mimoriadnej schôdze na odvolanie premiéra, resp. vyslovenie nedôvery vláde, najdôležitejšia vec, akú opozícia môže v parlamente urobiť, je vyslovovať nedôveru vláde. Všetky opozičné strany tam boli.

Tam vás kritizovala napríklad SaS, že ste k tomu nepristúpili skôr, že ste najskôr zvolávali nejaké výbory, potom mimoriadnu, inú. Až na konci dňa ste potom pristúpili k odvolávaniu vlády.

Pristúpili sme k tomu vtedy, keď bolo jasné, že sa vieme zjednotiť ako všetky opozičné strany, lebo o to nám išlo. A boli tam naozaj strany, ktoré sú od nás veľmi ďaleko. Ideovo ako napríklad Kresťanská únia, aj strany väčšie aj menšie, aj tie, čo sú mimo parlamentu. No a čo sa stalo v zápätí? Pán Igor Matovič niekoľko hodín po tom, ako bola táto spoločná tlačová konferencia, sa veľmi nevyberaným slovníkom pustil do PS a útočil aj na mňa. No a to je presne to, o čom hovorím, že my sme tomu veľmi radi dali šancu. Ale zas a znova sme presviedčaní o tom, že to nefunguje, že to nejde, že tá spolupráca tam nebude možná...

Ja nechcem iným politickým stranám hovoriť, koho majú mať za predsedu, za lídra. To nie je moja starosť. Moja starosť je, aby ak sa nám podarí prečísliť vládnu koalíciu vo voľbách, aby sme vedeli vytvoriť vládu, ktorá je stabilná, ktorá vydrží dlhšie než dva týždne a celé Slovensko videlo v tom minulom období, že proste to nebude fungovať. S pánom Matovičom a mňa to mrzí, ale bohužiaľ taká je realita a preto sa podľa toho aj my musíme zariadiť a preto my musíme urobiť všetko pre to v tej kampani, v tých voľbách, aby sme vedeli vytvoriť stabilnú vládu. To znamená s partnermi, s SaS, s KDH, prípadne so stranami, ktoré dnes nedosahujú päť percent, ale môžu sa dostať do Národnej rady ako strana Demokrati.

Čiže tie slová, ktoré povedali vaši kolegovia v iných diskusných reláciách, že s hnutím Slovensko nebudete vedieť fungovať po voľbách, pokiaľ tam bude Igor Matovič, platí? Tak to povedali vaši kolegovia, že neviete si predstaviť vytvoriť koalíciu s hnutím Slovensko, kde je líder Igor Matovič?

Je fakt pravda, že si to dnes vieme veľmi ťažko predstaviť vzhľadom na to, že máme skúsenosť. Nie ja osobne. Preto ja nemám ani nejaké zlé vzťahy osobné, ale máme skúsenosť ako krajina s tým, ako to vládnutie vyzeralo 20 až 23.

Branislav Gröhling z SaS kritizovala Progresívne Slovensko a doslova nazval, že trpíte detskou chorobou politiky a že ste nepochopili realitu, keď vylučujete už hnutie Slovensko. Áno, samozrejme, ešte do volieb ďaleko. Napriek tomu máme tu teraz nejaké počty. Keby boli voľby tento víkend a podobne, museli by ste rátať aj s hnutím Slovensko. Je to teda detská choroba, že vylučujeme nejakú opozičnú stranu?

Nebudem komentovať to, čo hovorí pán predseda Gröhling.

Čiže ste už dostatočne vyzretý na to, aby ste vylúčili, nevylúčili, môže to pretočiť inak?

Rozprávali sme sa o tom posledných pár minút. Myslím, že moje stanovisko je jasné. Môj cieľ je vytvoriť stabilnú vládu, ktorá bude konečne pracovať pre ľudí na Slovensku a začne jednak vracať Slovensko tam, kam patrí v medzinárodnej politike, jednak zvráti tie nezmysly ako transakčná daň. Jednak bude konsolidovať spôsobom, ktorý bude sociálne citlivý, ktorý nebude znamenať tak masívne zdražovanie pre najzraniteľnejšie domácnosti. Jednoducho vládu, ktorá bude konečne pracovať pre ľudí a nie sama pre seba. A preto budem pestovať spojenectvá so stranami SaS, KDH, ale napríklad aj so stranou Demokrati, lebo to si viem predstaviť, že by boli stabilní partneri v budúcej vláde.

Ak by to vyzeralo, že pomaly stabilnejšiu vládu by ste mali ešte aj so stranou Hlas sociálna demokracia, lebo predsa len sa to ukazuje, že by ste mali potom väčšie počty.

Tam ide aj o program, o hodnoty, o charakter, morálku. To nie je len o počtoch. Viete, my sme skúsili pred tými minulými voľbami a tesne po nich vytvoriť alternatívnu vládu voči tej, ktorú má dnes Robert Fico a dali sme tú ponuku aj strane Hlas. Bola veľmi veľkorysá. Dokonca ja ako predseda najsilnejšej strany v potenciálnej koalícii som sa vzdal postu predsedu vlády v prospech strany Hlas.

Dokonca aj ministerstvo vnútra tam bolo v hre. Nebolo to nakoniec, lebo hovorili vaši kolegovia, že ste ponúkali?

Bolo to v hre, ale nebola to ponuka pre stranu Hlas, pretože ak by mali premiéra a ministra vnútra, tak to sa mi zdalo, že by nebola dobrá kombinácia pre Slovensko, ale tá ponuka bola napriek tomu veľmi veľkorysá. Strana Hlas si vybrala Roberta Fica. Vybrala si Smer a vidíme, že v tejto koalícii sa stáva kópiou Smeru. Čiže pre nás je táto kapitola uzavretá.

Čiže čo sa týka koalície, s hlasom by ste nevytvorili jednoznačne.

Keď sa pozeráte spätne na tie rokovania, práve tie ponuky veľkorysé, ktoré hovoríte, bola to chyba, že ste takýmto spôsobom niečo ponúkli alebo nie?

Nebola to chyba a keby sme mohli vrátiť čas, tak by som to urobil znovu. Našim záväzkom voči voličom bolo ich pol milióna, ale aj voči všetkým ľuďom, ktorí si prajú vidieť Slovensko v Európe a vidieť Slovensko, ktoré je úspešné. Náš záväzok bol, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby nevznikla vláda Roberta Fica a to, čo sme urobili v tom prvom týždni po voľbách, smerovalo k tomuto cieľu. Nepodarilo sa to, lebo hlas si vybral Smer, ale myslím si, že ten pokus bolo dôležité urobiť.

Ja sa predsa len ešte spýtam na ten Hlas. Existuje nejaká možnosť hypotetická? Kedy by ste s nimi rokovali? Lebo bavíme sa tu napríklad o tom, že by sa hnutie Republika dostala do koalície, do vlády, mohla by mať nejaké možno aj silové rezorty. Za takých okolností, keď by boli takto rozdávané karty, by ste možno zvážili rokovanie s touto stranou?

Nie, tá strana je kópiou Smeru pod vedením Matúša Šutaja Eštoka. Tam nie je o čom rozprávať. A mimochodom, je dôležité si uvedomiť, kam smerujú tie trendy, aj pokiaľ ide o prieskumy verejnej mienky a možné výsledky volieb. Ani Smer, Hlas a Republika by nemali väčšinu. A ten trend je naopak posilňovanie tých opozičných strán a pokles dohromady spoločne. Pokles tých koaličných.

Práveže naopak sa na vás doťahuje posledných prieskumoch strana Smer a rastiete pomalšie. Napríklad konkrétne vy, vaša strana.

To si myslím, že nie. Keď si pozrieme posledné mesiace všetky možné prieskumy verejnej mienky, tak vidíme, že Smer, Hlas a Republika by nezložili vládu a dokopy ich percentá klesajú.

A máte istotu, že KDH bude radšej s vami?

Veď predseda Majerský už povedal jednoznačne, že so Smerom nie. A ja nemám dôvod mu neveriť. Nemusí to byť predseda Majerský. Opäť ja nebudem komentovať politiku, vnútrostranícku politiku iných strán. Tie si zvolia predsedov, akých si chcú zvoliť. Môj partner je predseda Majerský ako predseda KDH a počujem jeho slová, že Smer nie. Nemám dôvod neveriť.

Ja sa spýtam ešte predsa na tých Demokratov, ktorých ste spomínali z mimoparlamentných strán, s ktorými by ste si vedeli predstaviť fungovať. V minulosti ste mali také napäté chvíľky, práve čo sa týkalo aj možných vyťahovaní esemesiek. Spomínal to aj pán Naď na margo tých rôznych spoločných postupov. Ja som napísal správu, ktorú mám uloženú, čiže môžem ju kedykoľvek ukázať. Povedal som, že Mišo neútočte na nás. My tiež vieme na vašich ľudí kopec vecí, ale nezverejňujeme to, lebo nepriateľ je inde. Toto je vyhrážka? Toto bola vyslovene vec, ktorú povedal Jaroslav Naď v súvislosti s vašou komunikáciou. Máte už vyriešené tie vzťahy, keďže sa tu hovorilo o nejakom vyhrážaní sa?

Ja si nepamätám, že by sa niekto niekomu vyhrážal. Progresívne Slovensko sa určite nikomu nevyhráža. Tak ako doteraz sme usilovali a usilujeme o dobrú spoluprácu so všetkými opozičnými stranami, s ktorými si vieme predstaviť vytvorenie stabilnej vlády. To platí aj o strane demokrati. A ja si viem predstaviť, že budeme spolu aj s našimi ďalšími opozičnými partnermi naďalej robiť aj spoločné iniciatívy. A teraz nehovorím nutne iba o verejných zhromaždeniach, ale aj na pôde parlamentu. Demokrati majú jedného poslanca. Čiže tam si viem predstaviť dobrú spoluprácu. Ale samozrejme, je dôležité, pokiaľ ide o Demokratov a budúcu spoluprácu na vládnej úrovni, aby sa dostali cez tých päť percent.

My sme sa už bavili o tých hodnotách, keď sa bavíme o tých hodnotových otázkach. Ako sa k vám začlenil, v zásade, dalo by sa povedať, že aj konzervatívny Ivan Korčok v niektorých veciach na rozdiel od Progresívneho Slovenska, nemali možno dlhoročné tváre problém s tým, že opäť prišiel do vašej strany nejaký externista a rovno sa dostal do predsedníctva. Zároveň, či v minulosti nebol problém práve s vašou kandidátkou do eurovolieb? Predsa len sa tam primárne stavala reklama, marketing na nových tvárach.

Ja som nezachytil, že by niekto v rámci našej strany mal s tým akýkoľvek problém. Úplne naopak. Ivan Korčok veľmi dobre zapadol do tímu Progresívneho Slovenska, rovnako ako Ľudo Ódor a ďalší europoslanci a europoslankyne odvádzajú skvelú prácu za PS v Európskom parlamente, ja som veľmi rád, že Progresívne Slovensko sa neustále posilňuje, že rastie nielen v prieskumoch verejnej mienky, ale aj personálne, lebo to je dôležité pre politickú stranu, aby neustrnula a aby sa aj vyvíjala neustále posilňovala najmä zoči voči tomu, čomu čelíme. To je dnes medzinárodná izolácia, to je úpadok, to je drahota. A proti tomu treba postaviť silnú alternatívu Robertovi Ficovi v podobe silného PS. To je niečo, k čomu Ivan Korčok dopomohol nielen vďaka svojej expertíze, skúsenostiam v oblasti zahraničnej politiky, ale aj vďaka svojmu politickému výtlaku, svojej politickej skúsenosti a ja som tomu veľmi rád. Ja som tomu veľmi rád a nemám pocit, že by to vytvorilo akýkoľvek problém, práve naopak.

Aký má teda naozaj výtlak? Neočakávali ste, že vám tie percentá porastú výraznejšie po vstupe pána Korčoka a zároveň ešte dám druhú otázku. Nestane sa nakoniec vaším vyzývateľom o predsednícke kreslo?

Pokiaľ ide o tie percentá, tak Progresívne Slovensko je dnes najsilnejšie v prieskumoch verejnej mienky, ako kedy bolo. Vyhrali sme európske voľby a už sme aj silnejší ako Smer. Takže v tomto zmysle samozrejme každá strana má ambície byť čo najsilnejšia a mať čo najviac percent. Ale je to aj nejaký proces a ešte máme nejaký čas do volieb. Ja dúfam, že čo najkratší. Ivan Korčok už na začiatku, keď vstupoval do PS, dokonca ak sa nemýlim, na prvej tlačovej konferencii povedal, že on nemá záujem a nebude kandidovať na predsedu strany. Takže ja si myslím, že tým je to vybavené.

Čo sa týka fungovania vašej strany, tak sa čo-to popísalo. Napríklad aj rozhovory pre Postoj, David Staruch, váš odídenec povedal, že v Progresívnom Slovensku prevláda ideológia nad pragmatizmom. Prekrýva riešenia vágne formulovanými frázami. Ste teda naozaj strana, ktorá skutočne rieši problémy ľudí alebo prekrývate vágne formulovanými frázami?

Asi nemá úplne zmysel priamo komentovať kritiku ľudí, ktorí odišli z našej strany, či už preto, lebo nemali čas, alebo mali nenaplnené ambície, alebo sme ich museli vylúčiť kvôli incidentom a podobne. To je normálne v každej politickej strane. Ja som veľmi rád tomu, že k Progresívnemu Slovensku sa čoraz viac ľudí pridáva. Ale áno, je zopár takých, čo odišli ale môže sa stať, že kritizujú PS ale na to naozaj nechcem priamo reagovať. To, čo môžem povedať je, že Progresívne Slovensko je už dnes strana, ktorá je silná nielen v Bratislave, vo veľkých mestách, ako tomu bolo dlho, ale už aj v menších okresných mestách organizujeme raz za mesiac, ak nie viac, výjazdové rokovanie nášho poslaneckého klubu vždy do iného regiónu, čiže Progresívne Slovensko nielenže je vnútorne demokratické, ale zároveň už dnes zapúšťa korene po celom Slovensku, aj čo sa týka členstva, aj čo sa týka prítomnosti našich voličov. Je veľmi blízko tomu, aké problémy ľudí trápia a je to predovšetkým drahota. Je to zvýšenie DPH, je to zlyhávajúce zdravotníctvo, je to aj blížiaca sa transakčná daň. Čiže dnes ľudí trápi najviac otázka, ako vyžiť z mesiaca na mesiac. A tomu aj my venujeme najväčšiu pozornosť. A okrem toho samozrejme pomenúvame tie riziká v oblasti zahraničnej politiky izolácie Slovenska. Alebo keďže sme liberálna strana, tak poukazujeme aj na hodnotu rovnosti ľudských práv. To je úplne normálne a aj na hodnotu boja za zdravé životné prostredie. To ale neznamená, že Progresívne Slovensko alebo vlastne ktorákoľvek strana môže mať iba jednu alebo dve témy. Naopak, musí sa venovať všetkým.

Ja tomu rozumiem, ja len vychádzam z práve z tých vyjadrení tých odídencov, ktoré sú dosť pomerne podobné ako tých odídencov z Hlasu. Hovoria o tom, že práve nemáte tam nejaké demokratické rozprávanie, potláča sa tam diskusia. Je tam ideologická rigídnosť, dokonca centralizácia. Toto sú všetko ich výroky. V čom ste potom možnože iní ako napríklad Hlas? Keďže tam ste uverili týmto rečiam, ktoré hovorili tí odídenci? A tu hovoríte, že sa tým nebudete zaoberať, lebo to sú nejakí nespokojní ľudia.

Pozrite sa, tu je potrebné asi povedať, podstatný rozdiel je, že jednak Progresívne Slovensko patrí k tým najdemokratickejším politickým stranám na Slovensku, no minimálne nemáme iba zopár členov. Máme stovky, stovky, niečo do 1000 členov. Máme riadny snem, máme miestne organizácie, máme predsedníctvo. Sú politické strany, ktoré sa riadia ako eseročka na Slovensku. A to naozaj PS nie je. A druhá vec, pokiaľ sa bavíme o tom, kto odkiaľ odišiel, z akej strany a potom niečo komentuje, je podstatný rozdiel, či od vás odídu kľúčoví politickí lídri, prípadne poslanci Národnej rady, členovia predsedníctva strany a iné je, keď od vás odíde zopár radových členov, lebo to sa deje v každej strane, v každej firme, v každej organizácii. A áno, z Progresívneho Slovenska ja to nemám presne, ale asi odchádza ročne zopár radových členov, nie členov predsedníctva, nie poslancov, nie podpredsedov. Naopak, pokiaľ ide o vrcholových politikov PS, za 7 rokov, ak sa nemýlim, čo existuje PS, neodišiel jediný, s výnimkou Zuzany Čaputovej, ktorá sa stala prezidentkou. Čiže napriek tomu, že sme mali štyri zmeny na poste predsedu našej strany, čiže mali sme aj súboj o predsednícku pozíciu. Nestáva sa to, čo sa stáva v iných stranách, že sa odštiepia nejaká nejaká frakcia, založia konkurenčnú stranu. Veď tak vznikol Hlas, že sa odštiepili ľudia vrátane Petra Pellegriniho, od Smeru.

Predsa len ma ešte zaujíma jedna vec, či ste rokovali s tými odídenci napriamo, aby podporovali opozíciu? 

Pozrite sa, v politike sú rokovania, ktoré sú verejné. Potom sú rokovania, kde je lepšie, aby zostali neverejné. A my ako opozičná strana, najsilnejšia opozičná strana aj ja ako predseda, náš predseda poslaneckého klubu, logicky máme množstvo rokovaní, ktoré nie sú verejné, lebo by to neprospelo veci.

Čiže teoretická šanca tam je, že ste rokovali, len neviedlo to k ničomu, keďže stále s nimi rokuje napríklad Smer.

Môžem zopakovať, že niektoré konverzácie a rokovania sú lepšie, aby zostali neverejné.

Ja teraz nebudem vyjednávať žiadnu povolebnú koalíciu, keď ešte ani nevieme, kedy budú voľby. To, čo môžem povedať, je, že Progresívne Slovensko chce vytvoriť stabilnú funkčnú vládu, byť jej základom, byť lídrom. A zároveň pri tom zostávame stranou, pre ktorú je hodnota rovnosti ľudských bytostí a hodnota slobody absolútne kľúčová a na tom sa nič nemení. Všetko ostatné bude vecou našich debát s našimi partnermi. Ale keďže nevieme ani, kedy budú voľby, tak tieto debaty sú predčasné.

Na druhú stranu ste ochotní urobiť kompromis.

Každá strana musí byť pripravená, ochotná urobiť kompromis. To sme boli aj v roku 2023 a to sme aj teraz. To je úplne logické.

Ďakujem vám, že ste prijali pozvanie do relácie Politika 24.

Ďakujem veľmi pekne.