Geopolitika 24: Po samite NATO

BRATISLAVA / Je severoatlantická aliancia po poslednom samite v Ankare jednotnejšia alebo sa pohľady Európy a USA ešte viac rozchádzajú? Má vôbec Európska únia alternatívu k NATO bez USA? A aká je cestovná mapa na ukončenie konfliktu na Blízkom východe? Viac si už o týchto témach povedal v relácii Geopolitika 24 moderátor Lukáš Dzivý s bývalým ministrom zahraničných vecí Českej republiky Lubomírom Zaorálkom a odborníkom na zahraničnú politiku a bývalým diplomatom Pavlom Demešom.

Samit ukázal rozdielne pohľady na budúcnosť NATO

Pavol Demeš považuje posledný samit NATO za dôležitý krok k posilneniu európskej bezpečnosti, hoci podľa neho nemožno povedať, že by bol svet po jeho skončení bezpečnejší. Pripomenul, že generálny tajomník Aliancie Mark Rutte hodnotil stretnutie pozitívne, pretože sa podarilo potvrdiť jednotu spojencov, zvýšenie obranných kapacít aj pokračovanie podpory Ukrajiny. Rovnako podľa neho odchádzal spokojný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý získal ďalšie prísľuby pomoci a absolvoval konštruktívne stretnutie s Donaldom Trumpom.

Prečítajte si tiež

Demeš: Rusko zostáva hlavnou bezpečnostnou hrozbou pre Európu

​Lubomír Zaorálek však úspech samitu spochybnil. Podľa neho nemožno hovoriť o harmonickom stretnutí len preto, že nedošlo k otvorenému konfliktu medzi lídrami. „To, že sme teraz šťastní, že Donald Trump neodišiel a neurobil ešte väčší výstup na tej Atlantickej rade... To je naozaj málo,“ konštatoval.

Zaorálek upozornil, že Európa sa podľa neho príliš sústreďuje na zvyšovanie obranných výdavkov, no zanedbáva diskusiu o spoločnej bezpečnostnej stratégii. „Vy môžete utrácať stovky miliárd eur alebo dolárov a to neznamená, že to k ničomu je, pokiaľ nemáte spoločnú politiku, ak nemáte spoločnú stratégiu, ak nemáte spoločné velenie.“ Zdôraznil, že transformácia NATO sa podľa jeho názoru ešte ani nezačala.

Demeš naopak tvrdí, že Európa už na meniace sa bezpečnostné prostredie reaguje. Pripomenul, že viaceré krajiny zvyšujú výdavky na obranu a posilňujú vlastný obranný priemysel, pretože neistota vo vzťahoch so Spojenými štátmi ich núti prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.

Európu čakajú náročné rozhodnutia

Obaja hostia sa zhodli, že samit prebiehal v čase mimoriadne napätej medzinárodnej situácie. Demeš pripomenul pokračujúcu vojnu na Ukrajine aj eskaláciu konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom. „My žijeme vo veľmi nestabilnom a ťažko predvídateľnom svete. A tie hrozby, ktorým Severoatlantická aliancia čelí, sú mnohoraké,“ pripomenul.

Podľa neho bude musieť Európa spolu s ďalšími spojencami hľadať spôsob, ako dostať za rokovací stôl Ukrajinu, Rusko, Spojené štáty aj európske krajiny. Zároveň zdôraznil, že ruská invázia zásadne zmenila bezpečnostné uvažovanie na kontinente. „Toto nie je vecou nejakého luxusu, ale nevyhnutnosti, pretože Rusko... je hlavnou strategickou výzvou. A nielen vo vzťahu k Ukrajine, ale aj k celej Európe,“ uviedol Demeš.

Zaorálek upozornil aj na vnútorné problémy Ukrajiny. Podľa neho pripravované zmeny vo vláde môžu viesť k ďalšej centralizácii moci v rukách prezidenta Volodymyra Zelenského a poukázal aj na problémy súvisiace s korupciou či fungovaním médií. Zároveň tvrdí, že bez zohľadnenia postavenia Ruska nebude možné dosiahnuť trvalé politické riešenie vojny.

V závere diskusie sa obaja venovali aj situácii na Blízkom východe. Demeš konštatoval, že konflikt zatiaľ nemá jasnú perspektívu ukončenia. „Ja si myslím, že tak ako je to teraz rozohrané, tak ešte svetlo na konci tunela nie je,“ uviedol. Zaorálek s tým súhlasil a dodal, že je pravdepodobné, že prímeria budú ešte viackrát vyhlásené aj porušené, pričom dôvera medzi Spojenými štátmi a Iránom je podľa neho momentálne minimálna.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.