Geopolitika 24: Konflikt na Blízkom východe

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / O konflikte na Blízkom východe, bezpečnosti v Hormuzskom prielive a protiruských sankciách sa v relácii Geopolitika 24 rozprával moderátor Lukáš Dzivý s poslancami NR SR Jánom Mažgútom (SMER-SD) a Jurajom Krúpom (SAS).

Konflikt na Blízkom východe, bezpečnosť Hormuzského prielivu či dodávky ropy do Európy patrili medzi hlavné témy diskusie v relácii Geopolitika 24. Poslanci Ján Mažgút (Smer-SD) a Juraj Krúpa (SaS) sa zhodli, že vývoj v regióne môže mať významné dôsledky aj pre Európu, líšili sa však v hodnotení príčin konfliktu aj v tom, ako by mala reagovať Európska únia.

Ako dlho bude trvať konflikt?

Diskusiu otvorila otázka, ako dlho môže konflikt na Blízkom východe trvať. Juraj Krúpa upozornil, že ide o situáciu s mnohými nepredvídateľnými premennými a podľa neho nie je reálne očakávať rýchle ukončenie bojov.

„Obávam sa, že toto bude ďalšia vojna, ktorá prinesie globálne otrasy a nebude vyriešená v priebehu niekoľkých týždňov,“ povedal. Podľa neho sa počas konfliktu menili aj deklarované strategické ciele Spojených štátov a Izraela, čo podľa neho sťažuje odhad ďalšieho vývoja.

Hormuzský prieliv ako strategický bod

Obaja poslanci upozornili, že jedným z kľúčových faktorov konfliktu je bezpečnosť Hormuzského prielivu. Práve cez tento úzky morský koridor prechádza významná časť svetového obchodu s ropou a zemným plynom.

Mažgút pripomenul, že napätie v oblasti už ovplyvňuje aj ceny komodít. Podľa jeho slov sa cena ropy vyšplhala nad hranicu 100 dolárov za barel, čo môže mať následne dopad na energetické trhy aj v Európe. Poslanec Smeru-SD zároveň upozornil, že cez prieliv neprechádza len ropa a plyn, ale aj ďalšie suroviny dôležité napríklad pre poľnohospodársku výrobu.
Krúpa naopak zdôraznil širší geopolitický kontext konfliktu a upozornil na možné dopady na globálny obchod či migráciu. Podľa neho sa napríklad Turecko už pripravuje na možný príchod utečencov z regiónu.

Diskusia aj o úlohe Európy

V debate zaznela aj otázka, či by sa Európska únia mala aktívnejšie zapojiť do zabezpečenia bezpečnosti obchodných trás v regióne. Mažgút tvrdí, že ide o strategický záujem celej Európy a Únia by sa mala podieľať na riešení situácie.

„Je v záujme Európy, aby bol Hormuzský prieliv otvorený a aby strategické suroviny prúdili aj do európskeho priestoru,“ uviedol. Krúpa zdôraznil, že súčasná situácia podľa neho zároveň ukazuje, že ani Spojené štáty nedokážu riešiť globálne krízy bez podpory spojencov.

Podľa neho by Európa mala posilňovať vlastné obranné kapacity a byť pripravená reagovať na podobné krízy samostatnejšie.

Celý rozhovor nájdete vo videu.