Poslanci EP sa rozdelia podľa politickej príslušnosti, nie národnosti

ŠTRABURG / Prvou úlohou novozvolených europoslancov bude vytvorenie politických skupín (frakcií) a tieto rokovania môžu pokračovať až do začiatku prvej plenárnej schôdze v Štrasburgu, ktorá sa bude konať v júli (16.-19.júla). TASR na základe informácií zo stránky EP a portálu BBC vysvetľuje, ako európske frakcie fungujú a popisuje najdôležitejšie právomoci Európskeho parlamentu (EP).

Poslanci sa v EP spájajú podľa politických skupín a nie podľa národnosti, resp. krajín v ktorých kandidovali. Na vytvorenie politickej frakcie je potrebných 23 europoslancov a musí v nej byť zároveň zastúpená aspoň jedna štvrtina členských štátov (minimálne 7 krajín), uvádza stránka EP.

V EP pôsobilo v končiacom funkčnom období sedem politických frakcií - Európska ľudová strana (EPP), Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), Európski konzervatívci a reformisti (ECR), Obnovme Európu (RE), Európska zjednotená ľavica-Severská zelená ľavica (GUE/NGL), Zelení (EFA) a Identita a demokracia (ID). Niektorí europoslanci nepatria do žiadnej politickej skupiny a sú teda nezaradení. Po eurovoľbách sa zoznam frakcií a ich veľkosť môže zmeniť.

Každá politická skupina sa stará o svoju vnútornú organizáciu menovaním predsedu (alebo dvoch spolupredsedov v prípade niektorých skupín), predsedníctva a sekretariátu.

Pred každým hlasovaním v pléne frakcie skúmajú správy vypracované parlamentnými výbormi a predkladajú k nim pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prijaté stanovisko sa dosiahne diskusiou v rámci skupiny. Žiadneho poslanca však nemožno prinútiť hlasovať určitým spôsobom.
EP je od roku 1979 jediným z orgánov EÚ volený priamo občanmi Únie. Aj preto sa jeho dôležitosť postupne zvyšovala. V súčasnosti má tri základné právomoci - legislatívnu, kontrolnú a rozpočtovú. Právne predpisy EÚ navrhuje Európska komisia (EK), pričom europarlament sa zväčša zúčastňuje spolu s Radou EÚ (ministri členských krajín) na ich prijímaní. Z výlučne poradnej úlohy tak časom postúpil do úlohy spolurozhodovateľa.

EP má viacero kontrolných právomocí, tie spočívajú najmä vo vykonávaní demokratickej kontroly všetkých inštitúcií Únie, píše sa na stránke EP. Jednou z jeho kľúčových úloh po eurovoľbách je výber predsedu Európskej komisie a následne aj schválenie zloženia EK s jednotlivými eurokomisármi. Europarlament môže hlasovať aj o vyslovení nedôvery Komisie a prinútiť ju, aby rezignovala. Túto právomoc však europoslanci doteraz nevyužili.

Parlament taktiež rozhoduje o medzinárodných dohodách, napríklad o rozšírení Únie. Stanovuje a schvaľuje aj rozpočet a plány výdavkov EÚ.