Facebook neplatí férové dane, tvrdí Hojsík. EÚ hľadá cestu k väčšej nezávislosti

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA/ŠTRASBURG / Európska únia chce byť technologicky samostatnejšia a menej závislá od Spojených štátov. V relácii Európa od A po Z sa europoslanci venovali návrhom na digitálnu daň pre veľké technologické spoločnosti, vlastnému európskemu platobnému systému aj tomu, prečo Európa podľa nich zaostáva v oblasti umelej inteligencie a inovácií.

Digitálna daň má prinútiť technologických gigantov platiť viac

Martin Hojsík (PS) podporil myšlienku digitálnej dane. Podľa neho dnes veľké technologické spoločnosti podnikajú v Európe, no neodvádzajú primeraný podiel daní. „Facebook a všetci ďalší efektívne v Európe neplatia dane. My potrebujeme zachytiť to, aby platili férový podiel dane,“ povedal. Dodal, že spoločný európsky postup by bol účinnejší ako individuálne kroky jednotlivých štátov a Slovensko by z takéhoto systému mohlo získať viac financií, než keby postupovalo samostatne.

Judita Laššáková (Smer-SD) sa naopak k novým vlastným zdrojom Európskej únie postavila skepticky. Podľa nej ide v podstate o nové dane. „Je to len nová forma dane, len je to inak nazvané,“ vyhlásila. Ako príklad uviedla návrh, aby časť výnosov zo spotrebnej dane z tabakových výrobkov smerovala priamo do rozpočtu Európskej únie.

Európa chce vlastný platobný systém

Diskusia sa dotkla aj digitálneho eura a vlastnej európskej platobnej infraštruktúry. Podľa Hojsíka by Európa nemala byť odkázaná výlučne na americké spoločnosti. „To je digitálne euro. To je o tom, aby sme konečne popri veľkých amerických firmách mali celoeurópsku platobnú spoločnosť, ktorá zabezpečí to, že naše údaje nebudú zneužité,“ vysvetlil. Poukázal pritom na závislosť od spoločností Visa a Mastercard či na riziká spojené s uchovávaním údajov mimo Európy.

Laššáková súhlasila, že Európa potrebuje väčšiu technologickú samostatnosť. Pripomenula však, že Únia podľa nej zaostáva vo vývoji vlastných digitálnych riešení. „Čo sa týka tých IT, zaostávame. My strašne zaostávame,“ povedala. Podľa nej preto nie je isté, či sa Európe podarí odpútať od amerických technológií tak rýchlo, ako si predstavuje.

Spor o AI a regulácie

Europoslanci sa nezhodli ani v tom, čo brzdí európsku konkurencieschopnosť. Laššáková tvrdí, že Európska únia sa príliš zaoberá reguláciou a administratívou namiesto podpory výskumu a inovácií.

„My sa dostávame tou reguláciou a tou preregulovanosťou v tej Európskej únii strašne do úzadia,“ uviedla. Ako príklad spomenula českého vedca, ktorý sa podľa nej po návrate z USA opäť rozhodol pokračovať vo výskume za Atlantikom, pretože v Európe nenašiel vhodné podmienky. Hojsík tento pohľad odmietol. Podľa neho problém nespočíva v pravidlách pre umelú inteligenciu, ale v nedostatku investícií a rozdrobenom európskom trhu.

„Ja si nemyslím, že naše európske zákony o umelej inteligencii sú niečo, čo nás brzdí. Čo nás brzdí, je práve to, že nemáme kapitálovo-investičnú úniu,“ povedal. Tvrdí, že práve jednoduchšie podnikanie a lepší prístup ku kapitálu by pomohli európskym startupom viac než uvoľňovanie regulácií.

Závislosť sa netýka len technológií

Diskusia sa napokon rozšírila aj na energetiku. Hojsík argumentoval, že Európa sa musí zbaviť závislosti od dovážaných fosílnych palív a viac investovať do domácich obnoviteľných zdrojov energie. Laššáková oponovala, že ani zelené technológie nezaručujú úplnú nezávislosť. Pripomenula, že Európa je odkázaná na dovoz surovín aj solárnych panelov z Číny.

„My sme závislí aj v tých obnoviteľných zdrojoch od Číny. A toto je veľký problém, ktorý Európska únia má,“ povedala.

Podľa diskutujúcich tak bude jednou z najväčších výziev Európskej únie v najbližších rokoch nájsť rovnováhu medzi technologickou konkurencieschopnosťou, bezpečnosťou a väčšou strategickou nezávislosťou od veľkých svetových hráčov.

Celý záznam z relácie Európa od A po Z si môžete pozrieť vo videu.