Európa od A po Z: slovenskí europoslanci bilancujú rok 2025 v Európskom parlamente

ŠTRASBURG / Moderátor relácie Európa od A po Z Adam Zavřel si na diskusiu o najdôležitejších udalostiach v Európskom parlamente prizval na diskusiu slovenské europoslankyne a europoslancov Miriam Lexmann (KDH), Moniku Beňovú (Smer-SD), Ľudovíta Ódora (Progresívne Slovensko) a Branislava Ondruša (Hlas-SD).

Pani Lexmann, čo z vášho pohľadu bol ten najväčší oriešok v roku 2025, ktorý sme zažili?

Ja si myslím, že tým, že toto je začiatok novej legislatívy a nového parlamentu a najťažší oriešok bol presvedčiť kolegov o tom, aby sme používali zdravý rozum, aby sme prehodnotili tie chyby, ktoré sa mnohé urobili v minulosti a kde sme presadzovali možno niektoré ideológie, ale nie to, čo by malo slúžiť občanom, kde Európska únia zasahovala do kompetencií členských štátov, ale neriešila to, čo by mala riešiť - čo sú ekonomické hospodárske témy, témy, ktoré chránia našu bezpečnosť a mier. A možnože poviem aj konkrétne snažím sa a teda aj v EP presadzujeme, aby sme nejakým spôsobom zvrátili ten zákaz spaľovacích motorov, čo má veľmi dramatický dopad aj na naše automobilky na Slovensku.

Aby sme uchytili ten Green deal tak, aby sme na jednej strane chránili životné prostredie, ale na druhej strane aby sme neuškodili našim nášmu priemyslu, našej ekonomike, lebo, žiaľ, mnohé tie rozhodnutia sa urobili zle a to znamená napríklad aj prehodnotiť ETS 2, ktoré by mohlo postihnúť naše domácnosti.
Čiže celkovo by som povedala, že zdravý rozum, nie ideológie, ale záujmy občanov. To bola taká moja línia.

A keď sa pýtate, čo sa podarilo, tak podarilo sa nejaké kroky urobiť. Čakám ďalšie kroky, ale niekedy ten proces prehodnocovania zlých rozhodnutí je naozaj veľmi náročný a očakávala som možnože rýchlejší proces a ide to pomaly.

Pani Beňová, opýtam sa vás za stranu Smer-SD, keď porovnáme možno aj tie predchádzajúce roky, pretože tých volebných období ste tu zažili už niekoľko.
V čom možno bol práve tento rok 2025 iný?

Viete čo, podľa mňa to najdôležitejšie, čo sa udialo v tomto roku pre európsku politiku bolo, že 20. januára mal inauguráciu Donald Trump. Pretože jeho inauguráciou sa celá európska politika zmenila. A treba to povedať veľmi otvorene, že zrazu sa otvorili témy, ktoré spomínala tuto pani kolegyňa Lexmann.
Zrazu sme otvorení tomu, že ideme meniť niektoré rozhodnutia, ktoré sa spravili v minulosti a zrazu prišli témy, ako je nastolenie mieru a ako je riešenie vojnových konfliktov, napríklad aj diplomatickou cestou a tak ďalej. Takže to najzásadnejšie v európskej politike paradoxne spôsobili zmeny na poste amerického prezidenta.

A čo sa týka samotnej činnosti parlamentu, tu treba povedať, že väčšina času sa venovala vlastne témam ako je Ukrajina a rusko-ukrajinský konflikt.
Mali sme nejaké náznaky zo strany Európskej komisie, kedy pani Von der Leyen nám predniesla informáciu o tom, že do konca roka pripraví vlastne ten európsky nástroj na zlepšenie konkurencieschopnosti Európskej únie. Ale z toho myslím, že sa vlastne nič nezrealizovali, možno jedno opatrenie. Takže tam sme v očakávaní budúceho roka a to môže byť aj a dúfam, že bude aj najsilnejšou témou budúceho roka.

Máme teraz na záver roka vlastne na stole už rozhodnutie o tom, že ideme teda meniť legislatívu, ktorá bola prijatá v minulosti ohľadne spaľovacích motorov a tak ďalej. A je to ale všetko iba rozrobené. Čakajú nás veľmi veľké rokovania o viacročnom finančnom rámci. Čakajú nás ťažké rokovania o tom, ako bude vyzerať povojnové usporiadanie v rámci východnej časti Európy, teda po ukončení konfliktu medzi medzi Ruskom a Ukrajinou.

To budú všetko veľké témy, budú to náročné témy a čaká nás vlastne to, že kde vezmeme tú kúzelnú paličku alebo niečo, čo nám zabezpečí, že budeme mať dostatok zdrojov na všetky tie veľké plány, ktoré sme si tu zatiaľ zo strany komisie vypočuli. Ja sama som zvedavá, kde chceme všetky tie peniaze zobrať.  Ale teda tento rok, keď to môžeme nazvať, tak to snáď bol iba taký štartovací tematický rok, aj to iba veľmi v obmedzenej šírke.

Pán Odor, keby ste vy mali zhodnotiť rok 2025, čo sa podľa vás v Európskej únii naozaj nepodarilo? 

Ja by som povedal, že to, čo tak najviac rezonuje a nie je to veľmi príjemné pre Európsku úniu je tá dohoda so Spojenými štátmi, lebo vlastne pomerne jednostranne nám uvalili clá a my sme sa nedokázali ubrániť trošku účinnejšie napriek tomu, že Európska únia má pomerne veľký trh spotrebiteľov. Ani v tej oblasti, napríklad služieb, kde oproti tomu, ako to vyzerá pri tovaroch, kde Európska únia exportuje viac do Spojených štátov, než importuje, tak v službách, je to naopak a zatiaľ sme s tým nevedeli nič urobiť.

A druhá vec, ktorú by som povedal, že sa nepodarilo je, že chvalabohu už rezonuje viacej téma konkurencieschopnosti odvtedy, ako pán Draghi napísal svoju správu ešte v minulom roku, ale zatiaľ sme vedeli čiastočne spraviť iba jednu časť toho veľkého balíka a to je o tom zjednodušovaní. Čo je pekné, ale stále sme nehovorili o tom, ako investovať viac do výskumu, ako napríklad urobiť oveľa viac v oblasti technológií, lebo Európa zaostáva aj za Čínou, aj za Spojenými štátmi v oblasti digitálnych technológií. 

Takže zatiaľ ja to tiež tak hodnotím, že bol taký rozbehový rok, prvý rok tej novej komisie, takže aspoň plány sme videli aj v oblasti ekonomiky, že sú, že minimálne je snaha urobiť niečo. Ale v praxi to uvidíme možno až tento rok v roku 2026, s čím príde komisia. Takže zatiaľ je to v tých oblastiach, ktoré by som ja povedal, že sa nepodarili, tieto dve veci konkurencieschopnosť a obchod.

Pán Ondruš, rovnako otázka je pre vás, pre stranu hlas, čo sa v Európskom parlamente naozaj nepodarilo a možno aj čo sa podarilo? Na čo by sme možno mali zabudnúť? Čo by sme mali vylepšiť?

Musím sa priznať, že tie pozitíva sa mi nehľadajú ľahko, ale ak mám povedať aspoň jedno, tak pre mňa osobne je to úspech ľavicových, stredo-ľavicových aj radikálne ľavicových síl v Európskom parlamente pri rozšírení právomocí takzvaných európskych zamestnaneckých rád. To sú tie rady, ktoré zastupujú zamestnancov z jednotlivých krajín, v ktorých pôsobia v rámci EÚ nadnárodné korporácie. Pretože nám sa podarilo proti vôli veľkej časti pravice v tomto parlamente, či už tej konzervatívnej alebo tej nacionalistickej, presadiť, aby aj slovenskí zamestnanci v nadnárodných korporáciách mali silnejší hlas pri presadzovaní svojich potrieb a svojich záujmov a aby mali väčšiu šancu byť skutočne rovnocennými zamestnancami vo vzťahu k zamestnancom v západnej Európe, keď sú zamestnancami tej istej korporácie, tej istej firmy, ktorá pôsobí aj na východe, aj na západe.

Pokiaľ ide o tie negatíva, tak za najväčšie považujem to, čo naznačil už pán poslanec Ódor. A to je prehlbovanie katastrofálne prehlbovanie závislosti Európy na Spojených štátoch. Tá takzvaná obchodná dohoda, ktorú uzavrela Ursula von der Leyenová s Donaldom Trumpom pre Európu, znamená, že budeme závislí na USA spôsobom, akým sme nikdy v histórii neboli, dokonca ani pokiaľ išlo napríklad o implementáciu Marshallovho plánu po druhej svetovej vojne. Tá závislosť Európy na Spojených štátoch nebola taká dramatická, akou sa stane, akou sa stane po tom, čo Ursula von der Leyenová dohodla.

A keď mám hovoriť o Európskom parlamente, tak nadviažem práve na toto. Ja za veľmi negatívne považujem, že v Európskom parlamente sa nepodarilo povedzme ukázať výrazne zdvihnutý prst a jednoducho aj odvolať Ursula von der Leyenovú z pozície šéfky Európskeho parlamentu, pretože sme nielen, že sme dali jasný signál, že korupcia, korupcia alebo nebotyčná korupcia pri dohadovaní multi miliardových zákaziek na európskej úrovni zostáva nepotrestaná.
Dokonca tie politické skupiny, ktoré podporujú túto komisiu alebo tvoria väčšinu koordinovanú väčšinu v tomto parlamente, ani len nenabrali toľko odvahy, aby aby navrhli nejaké alternatívne riešenia, ako doriešiť a ako donútiť Ursula von der Leyenovú, aby sa zodpovedala z tej takzvanej Pfizer Gate. Ale zároveň sme ju povzbudili týmto spôsobom, aby páchala ďalšie negatívne činy a tou je napríklad tá zmluva, ktorú som pred chvíľou spomenul.

No a vo všeobecnosti, pokiaľ ide o Európsky parlament, považujem za negatívum, že Európsky parlament z môjho pohľadu prispel k znižovaniu Dôveryhodnosti Európskej únie vo svete. Joseph Borel nedávno napísal v týždenníku Politika, že Európska únia už nedokáže ovplyvniť žiadnu žiadny význam, žiadnu významnú medzinárodnú politickú udalosť, najmä nie vyriešiť nejaké medzinárodné spory, pretože úplne stratila kredibilitu, stratila dôveryhodnosť a Európsky parlament tým, že namiesto toho, aby sa vo väčšej miere zaoberal našimi vnútornými problémami, sa často zaoberá nezmyselnými takzvanými rezolúciami, ktorými kárame celý zvyšok sveta, ako má postupovať, ako má uplatňovať takzvané ľudské práva a neviem čo všetko a nikto, už nikto vo svete si z našich rezolúcii nerobí ťažkú hlavu a neberie ich vážne.

Takisto týmto spôsobom, ako sme sa postavili ako Európsky parlament k riešeniu vojny na Ukrajine, sme jednoducho prispeli významne k tomu, že dnes Európska únia vo svete má strašne malý výtlak, takmer v podstate žiadny. A potom sme obeťami takých neférových predátorov, ako je Donald Trump.

Pani Lexmann, skúsme ešte možno z vášho pohľadu povedať, ako sa teda konflikt na Ukrajine bude vyvíjať v roku 2026?

No ja veľmi dúfam a verím a veľmi si prajem a modlím sa o to, aby ľudia na Ukrajine mohli žiť čím skôr v spravodlivom mieri. A hovorím to slovo spravodlivom preto, lebo viete aj to zloženie zbraní síce je veľmi ťažko dosiahnuteľné, hlavne keď vidíme, že keď sa to dohodlo zopárkrát, tak Ruská federácia to okamžite porušila alebo ani nebola ochotná sa dohodnúť, že na čas sa zložia zbrane, aby sa vytvoril lepší priestor pre mierové rokovania. Čiže preto hovorím spravodlivý mier: taký, ktorý zaručí, aby sa ten konflikt nevrátil, neopakoval a neohrozovala Ruská federácia znovu buď Ukrajinu, alebo nejakú inú krajinu a ľudí žijúcich v inej krajine.

To je moje prianie do tohoto roku a prajem si aj to, aby Európska únia nebola divákom v celom tomto, ale bola silným jednotným aktérom, ktorý urobí všetko preto, aby jednak ten mier na Ukrajine bol chránený, ale aj mier u nás a aby aj to, čo sme hovorili aj predtým, tá geopolitická sila Európskej únie bola bola taká, že budeme vedieť ovplyvňovať chod dejín v prospech občanov jednak Európskej únie, ale v prospech ľudí vo svete. Hlavne tých ľudí, ktorí trpia a ktorí sú prenasledovaní, kde sú totalitné režimy, ktoré utláčajú ľudí a žiaľ teda mnohokrát vidíme, že naša vláda si pred týmto zakrýva oči a ja dúfam, že aj Európska únia, ale aj vláda Slovenskej republiky prispeje k tomu, aby Únia bola jednotná, aby sa viac postavila vždy na stranu človeka, či sú to občania alebo nie, občania.

Pani Beňová, ako teda vidíte ďalší vývoj aj z pohľadu Európskeho parlamentu a z tých neustálych finančných tokov, ktorými sa snaží Európska únia podporovať?

Vzhľadom na to, že túto reláciu predstavujeme, tak ja dúfam, že v čase, keď bude vysielaná, tak už bude podpísaná mierová dohoda. Mňa osobne veľmi mrzí, že sme naozaj rok čakali na to, kým sa tej iniciatívy chopili nakoniec Spojené štáty americké. Je to najväčšia chyba, ktorú sme urobili. Je to historická chyba, ktorú Európska únia urobila, že neprichádzala so žiadnymi plánmi, prichádzali sme len s návrhmi: bojujte Ukrajinci ďalej do posledného muža, sme s vami, dáme vám na to zbrane, takže dúfam, že tomuto je koniec. Je škoda, že sme neboli v tomto my aktívni a že teraz sa pravdepodobne ak ten mier bude dosiahnutý, budeme pozerať na to, ako vplyv na Ukrajine získajú opäť Spojené štáty americké a nebude to Európska únia, ktorá tam bude zohrávať svoju úlohu. To vidím ako naše najfatálnejšie zlyhanie.

A čo bude v budúcom roku tak? Čaká nás predsa to, že vstúpi do platnosti migračný azylový pakt. To bude ešte veľmi zaujímavé, pretože to môže doniesť ďalšiu vlnu problémov do Európskej únie a medzi členské štáty. Čakajú nás vlastne rozhovory v rámci viacročného finančného rámca, to považujem za najcitlivejšiu tému z ekonomického, ale aj hospodárskeho hľadiska a všetko to ostatné už pôjde viac menej v tieni týchto veľkých tém.

Pán Ódor, skúsme teda aj z Vášho pohľadu v roku 2026 Ukrajina, ako to bude vyzerať?

Pre mňa je naozaj dôležité to, čo povedala aj pani poslankyňa Lexmann, že konečne by mohol byť podľa mňa, nechcem povedať, že mier, lebo to neviem, ale minimálne už pokoj zbraniam na istú chvíľu a to sa dá aj z môjho hľadiska dosiahnuť len tak, ak my vieme spoločne zatlačiť aj so Spojenými štátmi aj Európska únia na Rusko. Lebo veď sa pozrieme, kto nechce mier, je vyslovene Putin, lebo v jeho záujme je, že čím viac tých teritórií vie dobyť vojenskými silami, tak tým tá prvotná pozícia na rokovania bude preňho silnejšia. 

Konieckoncov, viackrát aj bola snaha urobiť nejaký mier, ale na konci vždy odskočili od toho, lebo stále sa cítia byť silnejší na vojenskom poli. Takže jediné, čo funguje v týchto veciach je, sú garancie. A tie garancie môžu dať iba krajiny, ktoré sú naozaj ekonomicky a vojensky silné, to znamená Európska únia a Spojené štáty spolu tak, ako to bolo, keď sa podpísalo aj Budapeštianske memorandum v roku 94, keď sa zaviazalo vtedy Rusko, že bude rešpektovať teritoriálnu integritu Ukrajiny za to, že Ukrajina sa vzdá svojich jadrových zbraní.

Ukrajina to urobila, samozrejme, Rusko to nerešpektovalo, takže hocičo podpíšeme, nie je žiadna garancia, že to bude Putin rešpektovať. Bude to rešpektovať vtedy, keď sa bude cítiť ekonomicky a vojensky slabší oproti tomu, čo stojí na druhej strane. Takže podľa mňa ten prístup, ktorý sa podporoval aj na konci minulého roka, teda v roku 2025, že skúsme urobiť nejaký spoločný tlak, Európska únia a Spojené štáty aj vojensky, tak podľa mňa toto môže zafungovať. Iné alternatívy nevidím veľmi realisticky.

Pán Ondruš, na záver aj slovo pre vás. Čo sa týka Ukrajiny z pohľadu Európskeho parlamentu na rok 2026, ako to vyzerá?

No ja teda takisto pevne dúfam, že konečne na Ukrajine zavládne mier. Mier je absolútne všetko. Je absolútne základnou podmienkou, aby sme mohli hovoriť o čomkoľvek inom. Ako som povedal, ja si jednoducho nemyslím, že Európsky parlament má dôveryhodnosť a má silu, aby dokázal pomôcť tomuto mierovému úsiliu. Ale nepochybne by sme, alebo teda ak to máme, ale v tomto smere niečomu pomôcť, tak musíme sa začať správať tak, aby sme vzali do úvahy realitu.
A realitou je, že nevieme vojensky tento konflikt ukončiť. Nevieme poraziť agresora, jednoducho musíme hľadať diplomatické riešenie.

Bolestivé? Nepochybne. A dokonca ja si dovolím povedať, že obávam sa, že aj nespravodlivé. Ale mier je absolútnym základom. Hoc aj mier v inej podobe, v akej si mier predstavujeme. A bol by som veľmi rád, keby Európsky parlament konečne zobral do ruky nielen rozum, ale predovšetkým prestal sa správať cynicky v zmysle: veď Ukrajina bojuje za nás. Ja nechcem, aby za mňa Ukrajinci zomierali.