Jasno
29°
Bratislava
Kamila
18.7.2024
Banking: Ako rozumieť svojim peniazom?
Zdielať na
Ekonomika

Banking: Ako rozumieť svojim peniazom?

BRATISLAVA / Ako efektívne spravovať svoje finančné zdroje tak, aby sa nimi neplýtvalo? Aj o tom bola ďalšia relácia Banking, v ktorej moderátorka Andrea Pálffy-Belányiová privítala svojich hostí, ktorými boli v prvej časti makroekonomický analytik ČSOB Marek Gábriš a riaditeľ odboru produktov 365.bank Tomáš Barbarič. V druhej časti privítala vedúcu odboru značky a reklamy Prvej stavebnej sporiteľne Alexandru Kamenickú.

S pojmom finančná gramotnosť sa určite stretol už každý, ale ak budete hľadať jeho jednoznačnú definíciu, nájdete rôzne výklady. Je charakterizovaná ako schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti, prípadne ako využívanie znalostí a skúseností s cieľom robiť dobré finančné rozhodnutia. Podľa ďalšej definície finančná gramotnosť umožňuje človeku porozumieť financiám a správne s nimi zaobchádzať v rôznych životných situáciách. V tejto súvislosti je zásadné konštatovanie Národnej banky Slovenska, že nízka finančná gramotnosť obyvateľov Slovenska je častou príčinou ich ekonomických a sociálnych problémov. Prečo to tak je a ako to môžeme zmeniť? O tom budeme hovoriť s našimi hosťami, ktorými sú. Tomáš Barbarič, riaditeľ odboru produktov z 365 banky a Marek Gábriš, makroekonomický analytik ČSOB. Obe inštitúcie sú členmi Slovenskej bankovej asociácie. Tak poďme rovno na ten prvý výrok, že za mnohými sociálnymi a ekonomickými problémami ľudí je práve nízka finančná gramotnosť.

Áno, ak hovoríme všeobecne o ekonomickej gramotnosti, vzdelanosti a finančnej gramotnosti obyvateľstva, tak v tomto kontexte, či už hovoríme o sociálnom aspekte alebo ekonomickom aspekte, tak existujú výskumy, ktoré potvrdzujú, že čím je vyššia finančná gramotnosť obyvateľstva, tak tým je spravidla aj bohatšia krajina, takže je to veľmi dôležitý aspekt, snažiť sa zvyšovať finančnú gramotnosť obyvateľstva. Na túto tému sa môžeme pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. Za posledné roky sa výrazne sprísnila legislatíva, ktorá umožňuje, respektíve neumožňuje nadmerné zadlžovanie obyvateľstva. V tomto ohľade sú banky veľmi, veľmi korektné a len ten prístup zadlžovania sa skupín obyvateľstva, pre ktoré je menej vhodné, sa výrazne obmedzil. Napriek tomu v systéme zostávajú miesta pre subjekty, ktoré vlastne vytvárajú problémy pre pre niektoré sociálne, krehké a zraniteľné skupiny a môžu sa dostávať do dlhových špirál.

Ďalšie aspekty, ktoré môžeme spomenúť, je napríklad to, či si ľudia vytvárajú, respektíve nevytvárajú finančné rezervy, čo je takisto dôležitý aspekt, ktorý treba často spomínať. Treba ho opakovať. Alebo to, ako sa vyhnúť tomu, aby sa ľudia nestávali terčom, terčom podvodníkov, napríklad v tej finančnej sfére alebo v oblasti kybernetických útokov a kybernetickej bezpečnosti.

Tú finančnú gramotnosť u mladých ľudí skúmajú rôzne medzinárodné agentúry. Najznámejšia je PISA. Tam bohužiaľ naši žiaci dosiahli podpriemerné výsledky. To nie je dobrá reklama. Ale ako sú na tom dospelí podľa vás, pán Barbarič?

Čo sa týka dospelej aktívnej populácie, máme výsledky z posledného Eurobarometra, kde sme porovnávali úroveň finančnej gramotnosti v rámci všetkých členských krajín EÚ a môžeme povedať, že sme priemerne zdatní vo finančnej gramotnosti, čo sa týka Európanov. Čo sa týka Slovákov v rámci Európy, tak sme niekde okolo toho priemeru. To je v podstate niečo, čo je pozitívne. V tých posledných rokoch sme vždy boli na konci takýchto prieskumov. Takže toto je niečo pozitívne, čím sa, ako vieme možno pochváliť. Ja by som to až tak pozitívne nevidel, pretože ešte pred nami veľká cesta. Práve tie najlepšie krajiny, ako sú napríklad Holandsko alebo severské krajiny Fínsko, Estónsko alebo Dánsko, tak tie sú ďaleko ďaleko pred nami. Takým pozitívom ešte v tom, čo vidím ja, je, že aj tie vyspelejšie ekonomiky západnej Európy ako Francúzsko, Španielsko alebo Portugalsko sú za nami. To znamená, že ak sa aj pozrieme na to, že v minulosti sme pripisovali tú nízku finančnú gramotnosť práve tomu historickému vývoju našej ekonomiky, dnes už môžeme povedať, že sú tam aj iné faktory. To znamená, že nejaká integrácia vzdelávania, finančnej gramotnosti do školského systému alebo napríklad zapojenie privátneho sektora či finančného sektora. A my sme si takisto urobili aj taký vlastný prieskum. My si ho pravidelne robíme na našich klientoch, na Slovákoch. Ak by sme to mali ohodnotiť dnes a dať im nejakú školskú známku, dali by sme im niekde trojku.

Národná banka Slovenska hovorí, že súčasný stav finančného vzdelávania na Slovensku je nie homogénny, pričom prebieha paralelne veľa minimálne zosúladení aktivít. Súhlasíte, pán Gábriš s týmto tvrdením Národnej banky?

Áno, dovolím si tvrdiť, že asi máloktoré spojenie v kontexte vzdelávania sa tak často skloňuje aj v súvislosti so vzdelávaním alebo nedostatkami. To, čo chýba, je práve tá tá finančná gramotnosť tejto v tejto súvislosti a na trhu v spoločnosti. Už v súčasnosti existuje veľmi veľa dobrých projektov z rôznych strán od rôznych subjektov, či už sú to banky, centrálna banka alebo alebo tretí sektor, ktorý sa snažia vzdelávať a podávať pomocnú ruku verejnosti. 

Poďme k nejakej konkrétnej odpovedi, akú finančnú rezervu by si mali ľudia vytvoriť?

Pokiaľ ide o finančnú rezervu, to je veľmi dobrá otázka. Častokrát ľudia na to zabúdajú, je dobré ju často krát opakovať. Obvykle sa hovorí, že dobré je, aby, aby ľudia, aby domácnosť držala zhruba 3 až 6 mesačných platov, teda 3 až 6 násobok čistého mesačného príjmu. Samozrejme je to veľmi individuálne, podľa toho, aký typ rodiny, aký typ domácnosti ide, či to je jednotlivec, mladý človek, ktorý môže mať vzhľadom na svoje postavenie, ak ešte nie je zadlžený, môže mať relatívne slušné príjmy relatívne k svojim výdavkom. Ten môže mať vyššiu mieru, vyšší objem tej finančnej rezervy. Naopak, mladá rodina s deťmi, kde je jeden ten človek hlavným príjemcom, ktorý zarába tam prechodne určitý čas, môže byť tá rezerva pod tlakom, respektíve môže jej byť menej. No a osobitná skupina je samozrejme samozrejme opäť sú seniori, ale ten vo všeobecnosti je to asi 3 až 6 platov. No a pokiaľ sa na to pozrieme z pohľadu toho percentuálneho, tak ľudia by sa mali snažiť odložiť z tej mesačnej výplaty aspoň zhruba tých 10 desať percent na pravidelnej báze, aby sa k tejto rezerve postupnými krokmi dopracovali.

Je to pravda, že ak napríklad má niekto kamarátov, ktorí veľa míňajú, dávajú si záležať na tom, čo kto vidí, že majú, že ich to stiahne, čo s tým robiť a či je to naozaj tak?

Ja si myslím, že je to pravda, že naozaj kopírujeme to správanie. Koniec koncov, môžeme začať aj v tej rodine. Hej, tam to celé začína. To znamená, že tak isto deti vidia vzor vo svojich rodičoch a je veľká pravdepodobnosť, že ak tie finančné návyky odmala vidia u svojich rodičov, že sú negatívne, je veľká pravdepodobnosť, že takisto aj oni budú tie návyky potom preberať, keď budú spravovať svoje financie vo svojej domácnosti. Naopak, ak sú pozitívnejšie, tak je pravdepodobnosť, že budú zodpovednejší takisto aj oni. 

Národný štandard finančnej gramotnosti je účinný už niekoľko rokov. Implementuje sa do vzdelávania a najmladšia generácia má šancu zvyšovať si finančnú gramotnosť odmalička a neopakovať chyby dospelých. Jej veľkým benefitom je aj to, že ovláda moderné technológie, s ktorými doslova vyrastá. Na Slovensku historicky veľká časť populácie nemala možnosť cielene absolvovať finančne vzdelávanie na školách a práve táto skupina obyvateľov túži po vlastnom bývaní. Berie si úvery a využíva stavebné sporenie. O potrebe finančnej gramotnosti vo svete rizikových javov, ktoré môžu znamenať škody pre spotrebiteľov, budeme hovoriť v ďalšom rozhovore s Alexandrou Kamenickou, ktorá je vedúcou značky a reklamy Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá je členom Slovenskej bankovej asociácie. Poďme rovno na stránku Vašej inštitúcie. Nájdeme tam bankový slovník alebo slovník bankových pojmov. Sú isté prieskumy, ktoré hovoria, že ľudia naozaj neovládajú ani tie základné bankové skratky. Je to naozaj tak?

Áno, stotožňujeme sa s týmto vyjadrením a niektoré pojmy a skratky môžu byť naozaj také, že ťažšie uchopiteľné alebo aj vysvetliteľné pre toho klienta, respektíve potenciálneho klienta. Jednou z takýchto skratiek alebo pojmov je aj pojem doména. Čo vlastne znamená ročná percentuálna miera nákladov úverov? Táto skratka môže byť náročná na pochopenie a my sa preto snažíme vysvetľovať nielen tieto skratky cez spomenutý pojmový slovník, ale prinášať aj formáty, cez ktoré vysvetľujeme charakter našich produktov. Povedzme pri tomto pojme, keby sme sa mali zastaviť a vysvetliť ho, tak ide o taký inštitút alebo taký pojem, cez ktorý si ten klient, keď ho správne pochopí a načíta, porovná a vie si porovnať tie náklady tých úverov alebo úveru a vie si porovnať aj tieto náklady kros alebo skrz jednotlivé ponuky finančných inštitúcií. Keď sme pri tej finančnej gramotnosti, sledujete, ako sa to vyvíja a mení na Slovensku. Určite áno. My sledujeme aktuálne trendy a povedali by sme, že moderné technológie dosť uľahčujú ľuďom prístup k tým informáciám, čo vlastne umožňuje aj vzdelávať sa alebo informovať sa o finančnej gramotnosti a možno aj o tých podmienkach a jednotlivých produktoch zo strany finančných inštitúcií.

Ale pozrime sa na tých najmladších, ktorí možno budú jedného dňa vašimi klientmi. Ako sa im venujete deťom a mladým?

S finančným vzdelávaním a s finančnou gramotnosťou je potrebné a kľúčové začať už od najmenších, a preto sme aj my pristúpili v rámci neziskového projektu Mapa školského know how k tomu, aby sme priniesli finančné vzdelávanie aj priamo do škôl cez učiteľov, pretože si myslíme, že finančná gramotnosť je kľúčová aj v orientácii v rámci tých produktov a zdravého rozhodovania sa a hlavne vytvárania si návyku, sporiť si, ale zároveň vytvárať si aj vzťah a zdravý vzťah k peniazom či k hodnote peňazí. A to, na čo vlastne slúžia? Takže to stavebné sporenie nie je niečo, k čomu vediete už deti.

Finančná gramotnosť je zručnosťou, bez ktorej sa nezaobíde nikto. Je to proces celoživotného vzdelávania, aby sme sa nestratili vo svete nových technológií a nových foriem finančných služieb. Osvojiť si ich a porozumieť im musíme aj preto, aby sme sa vyhli rizikám, ktoré so sebou prinášajú. Je to kľúč k finančnej slobode. Cesta k úsporám na dôchodok a aj vlastnému bývaniu. Lebo ako hovorí titul jedného z filmov Juraja Jakubiska je lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý.

Zdielať na

Súvisiace články

Najčítanejšie