Čo bude s 13. dôchodkami v budúcnosti? Odborník: Budeme fungovať v obmedzenom režime
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Slovensko si podľa odborníka z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Martina Hudcovského nebude môcť dlhodobo dovoliť súčasnú úroveň sociálnych výdavkov. V relácii Ekonomické analýzy 24 s moderátorom Lukášom Dzivým upozornil najmä na financovanie trinástych dôchodkov a starnutie populácie, ktoré bude v nasledujúcich desaťročiach vytvárať čoraz väčší tlak na verejné financie. Varoval, že približne v roku 2040 už môže sociálny systém fungovať vo výrazne obmedzenejšom režime. Za jedno z možných riešení považuje adresnejšie poskytovanie štátnej pomoci.
Trináste dôchodky podľa odborníka predstavujú dlhodobú záťaž
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2027 zachováva viaceré sociálne opatrenia vrátane trinástych dôchodkov. Podľa Martina Hudcovského však pri hodnotení sociálnej politiky nestačí sledovať iba to, aké výhody dokáže štát zabezpečiť v najbližšom období. Dôležité je aj to, či bude mať dostatok financií na ich vyplácanie v nasledujúcich desaťročiach.
Odborník upozornil, že súčasné nastavenie dôchodkového systému vytvára tlak na verejné financie. Podľa jeho vyjadrenia Sociálna poisťovňa dokáže z vybraných dôchodkových odvodov financovať približne deväť až desať mesačných starobných dôchodkov, zatiaľ čo vyplácať musí aj trinásty dôchodok. „Logicky to dlhodobo naozaj nebude fungovať,“ skonštatoval Hudcovský.
Problém sa podľa neho bude ďalej prehlbovať v dôsledku demografického vývoja. Počet starobných dôchodcov má narastať, zatiaľ čo pomer ekonomicky aktívnych obyvateľov k ľuďom odkázaným na podporu štátu sa bude postupne zhoršovať. Hudcovský pripomenul, že približne o päť rokov začnú do starobného dôchodku postupne odchádzať početné populačné ročníky označované ako Husákove deti. Práve tento vývoj podľa neho zásadne ovplyvní schopnosť štátu financovať súčasnú podobu dôchodkového systému.
„Myslím, že také jedno príslovie, že čokoľvek, čo nedokáže bežať donekonečna, raz prestane. A to bude aj príbeh trinástich dôchodkov alebo celkovo štedrosti dôchodkov na Slovensku. A teraz otázka iba, že kedy to prestane,“ uviedol.
V roku 2040 môže byť sociálny systém výrazne obmedzený
Odborník predpokladá, že dôsledky starnutia populácie budú čoraz výraznejšie a približne v roku 2040 bude situácia podstatne odlišná od súčasnosti. Rastúci počet dôchodcov podľa neho obmedzí priestor na zachovanie dnešnej úrovne sociálnych výdavkov. „No a už v roku 2040 tie čísla budú voči tomu, ako je to dnes, relatívne na nepoznanie. Tam už o nejakej takejto solidarite so štedro nastaveným sociálnym systémom asi nebudeme fungovať a budeme fungovať v takom veľmi obmedzenom režime,“ upozornil Hudcovský.
V súvislosti s financovaním sociálneho systému otvoril aj otázku medzigeneračnej solidarity. Poukázal na to, že zatiaľ čo trináste dôchodky boli zavedené v plnej podobe, daňový bonus na deti sa obmedzil. Podľa neho ide o príklad prerozdeľovania finančných prostriedkov medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Zároveň pripustil, že výška dôchodkov nemusí všetkým seniorom umožňovať životnú úroveň, ktorú očakávali. To však podľa jeho hodnotenia nemení potrebu zaoberať sa dlhodobým financovaním systému.
Pomoc by mala smerovať najmä k tým, ktorí ju potrebujú
Hudcovský sa venoval aj ďalším sociálnym opatreniam, ako sú bezplatné cestovanie vlakmi či školské obedy. Upozornil, že zavedenie plošných výhod je z politického hľadiska jednoduchšie než ich následné obmedzenie alebo zrušenie.
Za možné riešenie považuje väčšiu adresnosť sociálnej pomoci. Podľa neho by štát mal prednostne podporovať domácnosti, ktoré si základné potreby nedokážu zabezpečiť z vlastných príjmov. „Keď chceme niečo robiť adresne, tak to robím adresne pre spodnú tretinu, možno spodných 20 %,“ uviedol.
Ako príklad spomenul bezplatné cestovanie vlakmi, ktoré by podľa neho mohlo mať opodstatnenie najmä pri podpore nízkopríjmových domácností. Podobne vníma aj školské obedy, ktoré môžu byť pre niektoré deti jediným teplým jedlom počas dňa. V takýchto prípadoch podľa neho pomoc prináša úžitok nielen jednotlivcom, ale aj spoločnosti.
Odborník zároveň poukázal na skúsenosti Česka, kde sa podľa jeho slov pri časti sociálnych dávok uplatňuje posudzovanie príjmov domácností. Takýto prístup by podľa neho mohol byť inšpiráciou aj pre Slovensko. Za problém považuje snahu zachovávať plošné opatrenia aj v situácii, keď verejné financie čelia rastúcemu tlaku. Univerzálne poskytovanie výhod podľa neho nie je z dlhodobého hľadiska udržateľné.
Ďalšie výdavky sa môžu premietnuť do novej konsolidácie
Hudcovský upozornil, že každé ďalšie sociálne opatrenie predstavuje náklad, na ktorý musí štát nájsť finančné zdroje. Ak sa výdavky zvýšia bez zodpovedajúceho financovania, dôsledkom môže byť potreba ďalšieho ozdravovania verejných financií. „Neexistuje nič také ako obed zadarmo,“ pripomenul známe ekonomické príslovie.
Podľa odborníka sa Slovensko už dnes nachádza v situácii, keď opakované konsolidačné opatrenia vyvolávajú únavu obyvateľov aj podnikateľského prostredia. Ďalšie zvyšovanie výdavkov by preto mohlo prehĺbiť tlak na budúce rozpočty. Hudcovský zdôraznil, že rozhodnutia o sociálnej politike by nemali vychádzať iba z krátkodobých politických priorít. Štát podľa neho musí zohľadňovať aj to, aké finančné možnosti bude mať o desať či dvadsať rokov. Práve starnutie populácie a rastúce náklady na dôchodkový systém považuje za dôvody, pre ktoré bude potrebné prehodnotiť súčasnú mieru sociálnej štedrosti.
Celú reláciu nájdete vo videu.