Mikloš: Pri súčasnom tempe rastu by Slovensko čakalo na zdvojnásobenie HDP 72 rokov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Koalícia hľadá spôsob, ako dostať verejný dlh pod kontrolu a naštartovať ekonomický rast. Na svete sú prvé opatrenia, ktorým však odbory a zamestnávatelia neveria a podľa nich neprinesú ekonomike dostatočný impulz. Je možné naštartovať rast bez vplyvu na štátny rozpočet, je náš sociálny systém udržateľný a aké reformy potrebujeme, aby nám konkurencia neutiekla? O stave slovenskej ekonomiky diskutovali v relácii Analýzy 24 bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová a bývalý minister financií Ivan Mikloš. Obaja sa zhodli, že Slovensko čelí vážnym problémom, no líšili sa v pohľade na ich príčiny aj riešenia.
Česko nám podľa Mikloša uniká
Ivan Mikloš upozornil, že Slovensko dlhodobo zaostáva za krajinami regiónu. Podľa neho má najnižší prílev priamych zahraničných investícií spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky, najnižší ekonomický rast a zároveň najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie.
„Ešte do roku 2012 sme dobiehali Českú republiku. Od toho roku 2012, čiže to už je 14 rokov, sa znovu nožnice roztvárajú. Česká republika nám uniká v ekonomickej úrovni,“ povedal Mikloš. Podľa jeho slov by slovenská ekonomika mala v najbližších troch rokoch rásť v priemere len o 0,8 až 0,9 percenta ročne, zatiaľ čo česká ekonomika približne o 2,5 percenta.
Odmietol pritom argument, že za slabší výkon Slovenska môže najmä stagnujúce Nemecko.
„Česká ekonomika závisí od nemeckej viac ako slovenská a napriek tomu rastie výrazne rýchlejšie,“ zdôraznil.
Schmögnerová však upozornila, že porovnávanie nie je také jednoduché. Pripomenula rozdiely medzi krajinami eurozóny a štátmi mimo nej, ako aj historické faktory, ktoré podľa nej ovplyvňujú podnikavosť a hospodársku štruktúru Slovenska.
Prorastové opatrenia alebo len kozmetické zmeny?
Diskusia sa dotkla aj vládou predstaveného balíka stabilizačných opatrení. Mikloš ich označil za nedostatočné. „Nejde o žiadne prorastové opatrenia, ide skôr o kozmetické úpravy,“ vyhlásil. Podľa neho ide prevažne o odstraňovanie byrokratických prekážok, ktoré mali byť odstránené už dávno.
Bývalý minister financií pripomenul, že kriticky sa k opatreniam postavili nielen zamestnávatelia, ale aj odbory, čo označil za pomerne nezvyčajnú zhodu. Samotné zníženie administratívnej záťaže síce podľa neho môže pomôcť, no zásadný impulz pre konkurencieschopnosť a rast ekonomiky neprinesie. Schmögnerová súhlasila, že problém je omnoho hlbší. Slovensko podľa nej stráca konkurencieschopnosť už dlhšie obdobie a nie je možné vyriešiť ho jedným či dvoma balíčkami opatrení.
Slovensko rastie príliš pomaly
Najvýraznejšie varovanie zaznelo pri téme dlhodobého hospodárskeho rastu. Mikloš vysvetlil jednoduchý prepočet, ktorý podľa neho ukazuje závažnosť situácie. „Pri 1 % raste a my máme, zdôrazňujem, menej ako 1 %, to trvá 72 rokov,“ povedal na margo času potrebného na zdvojnásobenie hrubého domáceho produktu.
Podľa neho je problémom aj to, že populácia starne a výdavky na zdravotníctvo či sociálny systém rastú rýchlejšie než ekonomika. Štát si tak z ekonomického „koláča“ ukrajuje čoraz väčší podiel.
„Koláč nám rastie pomaly, pomalšie ako v iných krajinách. A štát si ukrajuje čoraz viac,“ skonštatoval.
Schmögnerová s touto interpretáciou úplne nesúhlasila. Pripomenula, že veľká časť verejných výdavkov smeruje do školstva, zdravotníctva či sociálnych služieb a nie všetky dane majú negatívny dopad na hospodársky rast. Za príklad uviedla majetkové dane, ktoré označila za relatívne neutrálne z pohľadu ekonomického rozvoja.
Reformy sa podľa expertov nedajú odkladať
Obaja hostia sa napokon zhodli, že Slovensko potrebuje systémové zmeny. Mikloš hovoril o ozdravení verejných financií, efektívnejšom štáte, lepšom podnikateľskom prostredí či investíciách do vzdelávania, vedy a inovácií. Upozornil aj na odchod talentovaných mladých ľudí do zahraničia.
Schmögnerová zase zdôraznila potrebu energetickej transformácie, dostupnejšieho bývania a riešenia vysokých cien energií. Podľa nej mladí ľudia často odchádzajú zo Slovenska aj preto, že si nedokážu zabezpečiť vlastné bývanie. „Nemôžu si založiť rodiny, dúfajú, že pôjdu do zahraničia, zarobia si a možno budú mať peniaze na hypotekárny úver,“ upozornila.
Podľa oboch ekonómov bude musieť budúca vláda riešiť nielen rastúci deficit a dlh, ale najmä dlhodobo nízku konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Bez hlbších reforiem totiž Slovensko podľa nich riskuje ďalšie zaostávanie za okolitými krajinami.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.