Privyrobiť si má byť jednoduchšie: Opatrenia prinášajú úľavu drobným živnostníkom

BRATISLAVA / Vláda predstavila prvý balík 38 prorastových opatrení, ktoré majú pomôcť slovenskej ekonomike. Podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera ide síce o kroky správnym smerom, no ich dosah bude skôr obmedzený. Medzi najprínosnejšie návrhy zaradil úľavu pre drobných živnostníkov a podporu inovatívnych firiem. O opatreniach hovoril Šuster v relácii Štúdio 24 s moderátorkou Hanou Zavřelovou Gallovou. Počas rozhovoru poslanci parlamentu schválili aj novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá má znížiť záťaž nízkopríjmových SZČO, pretože nebudú musieť odvádzať mikroodvod.

Opatrenia môžu pomôcť, zásadný obrat však neprinesú

Ministerstvo hospodárstva predstavilo súbor 38 prorastových opatrení, ktoré majú znížiť náklady podnikateľov, podporiť investície, inovácie či obmedziť byrokraciu. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster v relácii Štúdio 24 ocenil, že väčšine návrhov sa nedá veľa vyčítať, upozornil však, že prichádzajú pomerne neskoro.

„Sú to drobné krôčiky správnym smerom, ale stále ide o drobné krôčiky. Takže pomôžu len pomerne málo,“ zhodnotil Šuster. Podľa neho vláda prichádza s opatreniami až v treťom roku svojho pôsobenia a chýbajú reformy, ktoré by ekonomiku posunuli výraznejšie dopredu.

Prečítajte si tiež

Podnikanie od 16 rokov a menej byrokracie. Vláda odhalila 38 nových opatrení

Úľava pre najmenších živnostníkov

Za jedno z najlepších opatrení označil zmenu v systéme minimálnych odvodov pre živnostníkov. Tá by sa mala týkať najmä ľudí s veľmi nízkymi príjmami. „K tým veľmi drobným živnostníkom, ktorí zarobia za rok asi len do 3100 eur, sa táto povinnosť zruší a budú môcť pokračovať v tom, že si privyrobia povedzme k dôchodku alebo mamičky k materskej a podobne,“ vysvetlil Šuster.

Zdôraznil, že nejde o klasických živnostníkov, pre ktorých je podnikanie hlavným zdrojom príjmu. Opatrenie má pomôcť najmä ľuďom, ktorí si privyrábajú popri dôchodku, rodičovskej dovolenke alebo inom zamestnaní. Podobná úprava sa nachádza aj medzi opatreniami predstavenými ministerstvom hospodárstva.

Prečítajte si tiež

Prorastové opatrenia vyvolávajú otázniky: Zamestnávatelia ani odborári návrhy nevideli

Podpora inovácií aj spolupráce s univerzitami

Druhým opatrením, ktoré Šuster vyzdvihol, je vznik nového fondu na podporu vysoko inovatívnych firiem a prepojenie podnikateľského sektora s akademickou sférou. „Naozaj chceme podporiť nové inovácie, ktoré by mali výrazne pomôcť a tiež podporiť spoluprácu akademickej sféry s výrobnou sférou,“ uviedol. Podľa neho práve silnejšie prepojenie výskumu a podnikania patrí medzi oblasti, v ktorých má Slovensko dlhodobé rezervy. Medzi predstavenými opatreniami sa nachádza aj vznik Inovačného fondu pre slovenské regióny či grantová podpora vysoko inovatívnych projektov.

Prečítajte si tiež

Ficov prorastový balík vyvolal spor: Danko s ním spokojný nie je, kritizuje aj opozícia

Veľké reformy podľa neho stále chýbajú

Hoci Šuster síce ocenil návrhy, no upozornil, že Slovensko stále čaká na zásadnejšie ekonomické reformy. 

„Nevidíme zásadnú zmenu daňového systému, nevidíme zásadnejšie úsporné opatrenia na strane štátu, nevidíme žiadnu snahu bojovať proti korupcii a zvyšovať transparentnosť,“ povedal. Podľa neho súčasný balík pôsobí skôr ako snaha ukázať, že vláde záleží na ekonomickom raste, než ako súbor opatrení, ktoré by dokázali výrazne zvýšiť výkonnosť slovenskej ekonomiky.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.

Prečítajte si tiež

Ekonomika 24: Laxné prorastové opatrenia

Úľava pre časť živnostníkov

Medzitým parlament schválil aj konkrétnu zmenu, ktorá sa dotkne živnostníkov s nízkymi príjmami. Národná rada definitívne odobrila novelu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej nebudú musieť platiť takzvaný mikroodvod tí samostatne zárobkovo činní, ktorí nepodávajú daňové priznanie. Nová úprava zavádza takzvaný príjmový test. Povinnosť platiť sociálne odvody vznikne len tým živnostníkom, ktorých ročný príjem z podnikania presiahne 10,5-násobok životného minima.

Pre zdaňovacie obdobie roku 2025 to predstavuje hranicu 2876,90 eura. Mikroodvod bol zavedený od začiatku roka 2026 v rámci konsolidačných opatrení a v súčasnosti predstavuje 131,34 eura. Podľa predkladateľov však spôsoboval, že odvody museli platiť aj ľudia s minimálnymi alebo dokonca nulovými príjmami zo živnosti. „Takto koncipovaná právna úprava má za dôsledok vznik povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie aj u tých SZČO, ktoré síce sú oprávnené na podnikanie a vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale nedosahujú z nej žiadny alebo dosahujú tak nízky príjem, že po zaplatení poistného na sociálne poistenie je výkon tejto činnosti neefektívny,“ uvádza dôvodová správa k novele.

Schválená zmena nadobudne účinnosť od 1. júla 2026. Zachované pritom zostávajú aj ďalšie pravidlá zavedené od začiatku roka, vrátane päťmesačných „odvodových prázdnin“ pre nové SZČO.

Čo konkrétne sa má zmeniť?

Balík opatrení sa zameriava najmä na znižovanie nákladov podnikov, podporu investícií a obmedzovanie byrokracie. Ministerstvo hospodárstva navrhuje napríklad znížiť regulované poplatky za elektrinu pre firmy, zvýšiť podporu energeticky náročným podnikom či vytvoriť nové fondy na podporu regionálneho rozvoja a inovácií. Súčasťou návrhov je aj jednoduchšie uznávanie zahraničných diplomov, miernejšie jazykové požiadavky pre kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia a viacero opatrení na zníženie administratívnej záťaže podnikateľov.

Medzi konkrétne zmeny patrí aj možnosť podnikať už od 16 rokov, vyššia odvodová úľava pri dohodách, jednoduchšie zakladanie spoločností s ručením obmedzeným či úprava minimálnych odvodov pre živnostníkov podľa výšky ich príjmov. Rezort zároveň navrhuje znížiť niektoré pokuty, zjednodušiť pravidlá v odpadovom hospodárstve a pokračovať v digitalizácii komunikácie medzi štátom a firmami.

Celý zoznam 38 prorastových opatrení nájdete TU.