Deficit klesol, problémy ostávajú. Slovensko trápi slabý ekonomický rast

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Slovensko skončilo minulý rok s nižším deficitom, než sa očakávalo. Ako však upozorňujú analytici, nejde o dôvod na uspokojenie. V relácii Ekonomika 24 s moderátorom Richardom Jurišom to vysvetlil makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Lepší výsledok, no len na prvý pohľad

Deficit verejných financií dosiahol v roku 2025 úroveň 4,45 percenta HDP, čo je menej, než predpokladal rozpočet. Podľa analytika ide síce o pozitívnu správu, no treba ju vnímať opatrne. „Deficit skončil lepšie, ako boli pôvodné očakávania, takže z tohto pohľadu ide o pozitívnu správu,“ uviedol Kočiš.

Zároveň však upozornil, že za lepším výsledkom stoja aj jednorazové faktory, ktoré sa v budúcnosti prejavia. Časť výdavkov sa napríklad len presunula do ďalších rokov alebo sa zatiaľ nerealizovali plánované investície.

Pozitívny efekt mali aj nižšie sociálne výdavky či úspory vo verejnej správe. Na druhej strane však rozpočet brzdil slabý ekonomický rast. Slovenská ekonomika vlani rástla len o 0,8 percenta, čo sa prejavilo aj na nižších príjmoch z daní. „Ak to spočítame, skončili sme zhruba o pol miliardy eur lepšie, ako sa očakávalo,“ doplnil analytik.

Konsolidácia pomohla, no brzdí ekonomiku

Na zlepšení výsledku sa podieľali aj konsolidačné opatrenia. Tie podľa Kočiša splnili svoj cieľ a pomohli znížiť deficit. Problémom však je, že vláda konsolidovala najmä cez zvyšovanie daní a odvodov.

„Štát zvyšoval príjmy, čo prirodzene zaťažilo ekonomiku a spomalilo jej rast,“ vysvetlil.
To podľa neho vytvára začarovaný kruh- slabší rast znamená nižšie daňové príjmy a tlak na rozpočet.

Analytik preto upozorňuje, že ďalšie kroky by sa mali viac sústrediť na efektivitu štátu a podporu ekonomiky. „Konsolidácia by mala ísť ruka v ruke s prorastovými opatreniami,“ zdôraznil.

Dlh rastie a výhľad je neistý

Napriek lepšiemu deficitu sa zhoršila iná dôležitá veličina- dlh. Čistý dlh Slovenska dosiahol historicky najvyššiu úroveň 54,4 percenta HDP.

Podľa Kočiša to znamená, že štát si naďalej požičiava a míňa viac, než zarobí. „Sú to peniaze, ktoré sme si požičali a budeme ich musieť v budúcnosti splatiť,“ vysvetlil.

Výhľad na ďalšie roky pritom nie je optimistický. Analytici očakávajú, že deficit sa bude pohybovať okolo 4,5 percenta HDP aj v tomto roku. Dôvodom je slabý ekonomický rast, ale aj politické faktory. „Pred voľbami majú vlády tendenciu viac míňať,“ upozornil Kočiš.

Investori strácajú dôveru

Nálada medzi zahraničnými investormi na Slovensku sa výrazne zhoršuje. Prieskum nemecko-slovenskej obchodnej komory ukázal, že 40 % oslovených firiem by sa dnes už pre Slovensko ako investičnú destináciu nerozhodlo. Podľa Kočiša to súvisí aj s tým, že dlhodobý ekonomický model krajiny prestáva fungovať.

„Náš biznis model bol dlho postavený na lacnej pracovnej sile a nízkych nákladoch. Zdá sa, že tento model narazil na svoje limity,“ uviedol. K zhoršeniu situácie podľa neho prispievajú aj takzvané vnútorné protivetry vrátane konsolidácie, ktoré „sťažili podnikateľské prostredie a znížili našu konkurencieschopnosť“.

Zároveň upozornil aj na externé faktory, ako sú vyššie ceny energií či obchodné vojny, ktoré malej otvorenej ekonomike neprospievajú. Investori preto podľa jeho slov „hľadajú bezpečný prístav“ a prostredie, ktoré je stabilné a podporuje podnikanie.

Analytik zároveň zdôraznil, že nejde len o zahraničný kapitál, ale aj o domácich podnikateľov a ľudí, ktorí zo Slovenska odchádzajú. Riešením je podľa neho budovanie prostredia, „kde ľudia chcú žiť, pracovať a tvoriť hodnoty“. Práve podpora ekonomiky a podnikateľského prostredia by mala byť podľa neho nevyhnutnou súčasťou konsolidácie, keďže ide o základ budúcej prosperity krajiny aj rastu životnej úrovne.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.