Štúdio 24: Ako vznikol fašizmus?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Pripomíname si Deň víťazstva nad fašizmom – dátum, ktorý symbolizuje koniec najkrvavejšieho konfliktu v dejinách a porážku nacistického Nemecka. Fašizmus sa však nezrodil v Nemecku. Aká je jeho história? A ako sa myšlienkou inšpiroval Adolf Hitler? Nielen na to sa pýtal moderátor JOJ 24 Adam Zavřel historika docenta Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Pred 75. rokmi sa v Európe skončila 2. svetová vojna

+3 fotky

Koniec 2. svetovej vojny

Ako vznikol fašizmus?

Za vznik fašizmu sa považuje rok 1919 a jeho zakladateľom bol Benito Mussolini. Podľa Szabóa vyrástlo fašistické hnutie z povojnovej frustrácie a chaosu po prvej svetovej vojne. "Po roku 1918, teda po porážke v prvej svetovej vojne, dochádza k formovaniu takých jednotiek," povedal. "Vojnoví veteráni sa nevedia zaradiť do normálneho civilného života a pokúšajú sa nejak v tej mierovej spoločnosti udržať tú vojnu," dodal.

Historik vyvsetlil, že bývalí vojaci prenášali skúsenosť z vojny aj do mierových čias. Násilie sa podľa neho stalo prirodzenou súčasťou ich pôsobenia. "To násilie, ktoré v tej vojne zažívali, prenášajú do mierového života a na uliciach robia v úvodzovkách poriadok a bojujú proti politickým protivníkom,“ popísal.

Fašistické skupiny boli silne nacionalistické, protisocialistické a odmietali liberálnu demokraciu. Namiesto nej presadzovali hierarchické usporiadanie spoločnosti podobné armáde: "Pokúšajú sa ten národ nastaviť inak, nie demokraticky, ale viac-menej hierarchicky, ako to je v armáde, že je tam nejaký vodca, dáva nejaké rozkazy.“

Kto je fašista?

Podľa Szabóa bol pôvodný taliansky fašizmus historickým "originálom“, z ktorého neskôr vychádzali ďalšie radikálne hnutia v Európe. "Fašista je niekto, kto sa hlási k tomuto hnutiu radikálnemu, to také militantné, vojenské, protidemokratické, antiliberálne,“ popísal.

"Snažia sa ten národ v tých bojových podmienkach, hoci vojna skončila, ešte stále nejak ukovať nanovo a zbaviť ho nejakých príznakov nejakej dekadencie a slabosti s čím oni teda spájajú demokraciu,“ uviedol.

Dnešný fašizmus má hybridné podoby

Historik upozorňuje, že dnešný svet už neumožňuje existenciu úplne rovnakých režimov, aké fungovali v 20. storočí. Preto sa objavujú nové formy radikálnych ideológií. "Žijeme v dobe, ktorá už takéto hnutie ako ten originál taliansky nepripúšťa. Sú to také hybridné formy,“ skonštatoval.

Szabó spomína pojmy ako neofašizmus či neonacizmus, ktoré označujú moderné hnutia nadväzujúce na historický fašizmus. "Neofašizmus a neonacizmus znamenajú, že niekto sa hlási k tomu historickému fašizmu," vysvetlil.