Jasno
28°
Bratislava
Kamila
18.7.2024
Banking: ESG je o hodnotovom ukotvení
Zdielať na

Banking: ESG je o hodnotovom ukotvení

BRATISLAVA / Pozrite si ďalšiu reláciu Banking s moderátorkou Andreou Pálffy Belányiovou. V štúdiu sa rozprávala s riaditeľom korporátneho bankovníctva Richardom Kellnerom.

Ako spoločnosť aj ako jednotlivci sme čoraz citlivejší voči bezohľadnosti vo vzťahoch, voči hrubosti na pracovisku či ľahostajnosti voči životnému prostrediu. To, čo nám prekáža v bežnom živote, sa dá preniesť aj do prostredia firiem, korporácií, bánk a investičných fondov. Aj v tomto svete, kde je väčšinou všetko riadené prísnym rámcom a vidinou zisku, sa v uplynulých rokoch veľa zmenilo. Dnes sa finančné inštitúcie hlásia k svojej zodpovednosti za budúcnosť. Aktívne manažujú svoje kroky tak, aby mohli byť označené za spoločensky zodpovedné a environmentálne uvedomelé. Pre takýto status v oveľa širšom rámci používame skratku ESG. A práve o ESG v bankovom sektore budem diskutovať s Jurajom Vilémom, manažérom udržateľnosti Slovenskej sporiteľne, ktorá je členom Slovenskej bankovej asociácie a Richardom Kellnerom, riaditeľom korporátneho bankovníctva Komerční banky, pobočky zahraničnej banky na Slovensku, ktorá je tiež členom Slovenskej bankovej asociácie. 

Rozoberiem to ja zo začiatku a potom budete pokračovať. Takže E je za environmental, teda životné prostredie. S je social, teda spoločnosť a na záver to G je governance, teda riadenie. Ale povedzte nám, že prečo sa to vlastne začalo zohľadňovať pri firmách?

Tak ja si myslím, že táto téma vôbec nie je nová. Začalo sa diskutovať už niekedy v 70. rokoch minulého storočia. Postupne to naberá na intenzite a na dôraze. Na začiatku to bolo spájané, do akej miery investície a zodpovedné investovanie môže znížiť výnosy daných investícií. Potom sa tá téma postupne rozrastala a rozširovala. V podstate vedecké témy a práce prišli na to, že to tak nie je. Tie výnosy vôbec nepadajú, naopak. Od zvýšených výnosov, cez reputáciu, zhodnotenie firmy až po to, že tá firma, ktorá sa správa zodpovedne, nie je teda iba v oblasti investovania, ale celkovo aj k svojim zamestnancom. Je ľahko prilákať talenty a má potom väčšiu hodnotu.

Ako je to u vás v Slovenskej sporiteľni? Kedy toto začalo byť vnímané?

Téma udržateľnosti alebo nejakej nejakej budúcnosti je v podstate hlavnou témou u nás v banke. Čiže venujeme sa tomu dlhodobo. Ale ako keby príchod tých kritérií jasne definovaných kritérií, kedy sa môžeme baviť o tej udržateľnosti? Tak to je otázka možno posledných rokov, ale naozaj otázku tej budúcnosti sa pozeráme už dlhodobo.

Možno na prvý pohľad naozaj je to zvláštne pre ľudí, ktorí do tohto sveta bankovníctva nevidia, že vlastne čakajú, že sa zaoberáte svetom peňazí, svetom zisku, ochrany tých peňazí, ktorí klienti u vás majú? A predsa len je tu nová kategória Životné prostredie, sociálne aspekty, vízia budúcnosti. Ako vlastne začalo to ESG meniť svet bankovníctva?

Tak v prvom rade treba povedať, že na jednej strane máme banky. Sú to podnikateľské subjekty, ktoré si musia na seba zarobiť a priniesť výnosy svojim investorom. Na druhej strane má to element aj riziká, aj nejakého zodpovedného správania, lebo banky nepôsobia v tom podnikateľskom prostredí samo o sebe izolovane, ale majú tam interakciu so svojimi zamestnancami, so svojimi dodávateľmi, odberateľmi, klientmi.

Kto vlastne rozhoduje o tom, či banka spĺňa kritériá ESG?

Kritériá sú rôzne a rôzne zainteresované strany majú rôzny rozsah kritérií, ktoré ich primárne zaujímajú. To znamená iné kritériá v rámci ESG zaujímajú investorov, iné kritériá zaujímajú klientov, iné zase zaujímajú možno nejak verejnosť a tak ďalej. Čiže ako keby tých kritérií je naozaj obrovské množstvo a treba si povedať, ktoré sú naozaj dôležité z pohľadu jednotlivých zainteresovaných strán. Ja iba doplním, že veľakrát tie snahy tej banky sú veľmi očividné a spájajú sa s nejakou históriou, ktorú robí napríklad komerčná banka. Na Slovensku je už piatykrát partnerom Via Bona Zelená firma roka každoročného oceňovania firiem, ktoré robia niečo v oblasti zelenej. Takisto sme dlhé roky signatárom Charty diverzity, takže ako my dávame aj najavo našimi krokmi to, že si stojíme za tým, čo hovoríme, a teda aj pre voči našim zamestnancom a partnerom sa snažíme podporovať tie myšlienky, ktoré sú v súlade s ESG.

Je rozdiel vo svete a na Slovensku? Ako vlastne postupujú či už banky alebo iné subjekty k tomuto?

Ten trend je celosvetový, čiže nie je to ani Európska únia nie je nejakým spôsobom izolovaná. Zároveň v Európe je to špecifické, pokiaľ sa bavíme o tom, že potrebujeme nasmerovať obrovské množstvo peňazí do udržateľných aktivít, aktivít, ktoré doteraz udržateľné neboli,tak k Európe naozaj sú to primárne banky, ktoré financujú tieto aktivity. Čiže je logické, že banky idú ako keby v prvej línii. A naozaj na banky je obrovský tlak, aby začali zohľadňovať tieto kritériá v tom, čo financujú. Začali sa pýtať firiem na dáta, ktoré možno tie firmy teraz nemajú. Budú ich musieť zbierať. Čiže je to naozaj téma, ktorá je dôležitá, ktorá je stabilná a v podstate do budúcna bude len a len napredovať jej dôležitosť. Ja si myslím, že ešte tam treba dodať, že banky sa viaceré banky sa zaviazali, že pôjdu týmto smerom.

Poďme teraz k tým kritériám. Rozoberme si každé to písmenko tak, že éčko, čo je environmental životné prostredie, čo sa tam ako posudzuje?

Environmentálne kritériá sú rozdelené na viacero častí. V podstate súvisia aj s cieľmi Európskej únie z pohľadu environmentálnej udržateľnosti, čiže je to klimatická zmena, to znamená adaptácia na klimatickú zmenu, zmierňovanie klimatickej zmeny. Je to ochrana biodiverzity, je to zmierňovanie znečisťovania, ochrana vôd. Čiže toto sú tie základné témy aj transformácia na cirkulárnej ekonomiku a teda aj na obehové hospodárstvo. Čiže toto sú tie základné ciele, ktoré sa snaží Európska únia dosiahnuť.

To S-ko, ako sme už hovorili, je social, teda spoločnosť alebo sociálne aspekty. Aké sú tam kritériá? Načo sa tam pozerá?

Tam tam je do veľkej miery tam je diverzita, podporovanie diverzity, správanie sa naozaj spoločensky zodpovedne. Tých projektov napríklad v tejto oblasti je menej, ale dajú sa tam nájsť veci, ktoré sú, kde banky vedia byť naozaj prínosom a podporiť takéto projekty, ktoré sa zameriavajú v tejto oblasti tiež.

Ostáva nám ešte G, to je to riadenie. Prečo je vlastne dôležité pre vás, pre banku alebo pre iné firmy, aby ste sa niekam zaradili v tej forme riadenia? Čo to hovorí o firme?

To, že naozaj tá firma má dobre zvládnutú svoju organizačnú štruktúru a má dobre stanovené pravidlá a vie reagovať na rôzne podnety smerom zvonka. Je to podstate aj napríklad to, ako dokáže reagovať na súčasne prebiehajúcu nejakú transformáciu, akou vie pochopiť, kde sa musí zmeniť, čo musí nové aplikovať do svojej stratégie a ako sa nejakým spôsobom adaptovať, ako sledujete riadenie firiem.

Vnímate tam veľké rozdiely či už medzi bankami alebo pri vašich klientoch?

Tie banky v podstate všetky idú rovnakým smerom. Otázka je možno iba tej rýchlosti, lebo jednoducho sa nedajú zatvárať oči, ani to ako banky nechceme. Ani preto, že vlastne tí rôzni regulátori to od nás požadujú. Takže jednoducho tam tie kritériá sú jasne stanovené a idú od toho, že vlastne tie kritériá hovoria, ktoré aktivity financovať nemôžme, až po to, že ktoré aktivity by sme veľmi radi financovali. Môžem povedať, že banky čoraz viac upúšťajú od financovania tých klientov a aktivít, ktoré napríklad prispievajú ku globálnemu otepľovaniu a snažia sa naopak podporovať a narastať rásť portfólio klientov, kde vlastne tie firmy pomáhajú k tej redukcii CO2.

Jediná nevýhoda je zrejme tie kritériá, že ešte nie sú úplne jasné, čo sa týka hodnotenia, ale predpokladám, že sa na tom pracuje. Ako to tam vyzerá?

Ten vývoj prebieha, ale kritériá sú dané. To znamená, máme tu smernicu Európskej únie, ktorá hovorí, čo musia firmy reportovať, to znamená, čo musia vykazovať, aké informácie o svojej udržateľnosti. To znamená, že je jasne povedané, v akom stave sa tá spoločnosť nachádza, čo je dôležitá pridaná hodnota. Nie je to naozaj iba o dátach. To znamená, takéto mám emisie, toľkoto mám percent žien vo vedení a tak ďalej. Ale ako keby tam aj ďalšia stratégia tej spoločnosti, ktorú musí definovať, To znamená, akú má ďalej stratégiu v tejto oblasti. Čo chce dosiahnuť? Takisto sú dôležité aj potom riziká a príležitosti, ktoré musí tá firma vlastne deklarovať.

Ukazuje sa, že rating ESG sa stane tým hlavným kritériom pri posudzovaní imidžu ratingu a dôveryhodnosti spoločnosti. Bude otvárať alebo zatvárať dvere pri nových investičných príležitostiach. Podľa jedného z prieskumov sa ukazuje, že investovanie do ESG fondov exponenciálne rastie. Napríklad v roku 2012 to bolo až 100 %. Na Slovensku je tento trend naozaj podobný. A práve o tom budem hovoriť s Petrom Margetinym, vedúcim oddelenia stratégie a rozvoja podnikania Eurizon Asset Slovakia. Podľa akých kritérií teda investujú európske fondy firmy, ktoré sú súčasťou ESG fondov?

Musia spĺňať niekoľko pravidiel. Sledujeme napríklad to, akým spôsobom spoločnosť, do ktorej investujeme, vplýva na životné prostredie, ako znižuje uhlíkovú stopu alebo ako sa podieľa na úspore spotreby vody. Rovnako dôležité je, aký dopad má podnikanie firmy na celú spoločnosť. Ako firma riadi svoje vzťahy so zákazníkmi, dodávateľmi alebo ako sa správa k svojim zamestnancom? Z pohľadu riadenia podniku je kľúčové. Ako bojuje napríklad proti korupcii alebo či jeho obchodná etika dosahuje uspokojivú úroveň? Akým spôsobom môžeme investovať do fondov, keď sme klient? Napríklad investovanie do týchto fondov je veľmi jednoduché. Ideálne v tomto prípade obrátiť sa na vybraných zamestnancov pobočiek bánk, ktoré vám všetko jasne a zrozumiteľne vysvetlia. Stačí na úvod povedať, že máte záujem o tento typ investície a poradca v banke vám navrhne vyhovujúce riešenie.

Aké výnosy môže investor očakávať pri investovaní do fondov? A ak by sme to porovnali s inými fondami, aký je tam rozdiel?

Výkonnosť fondov je porovnateľná s fondami, ktoré takéto označenie nemajú. Platí to pre akciové, ako aj pre dlhopisové investície. Treba však poznamenať, že na to, aby sme otázku výkonnosti mohli skúmať podrobnejšie, potrebujeme dlhší čas existencie takýchto spoločensky zodpovedných fondov. V budúcnosti budú obdobia, kedy sa fondom bude dariť lepšie ako zvyšku svojich konkurentov.

 Ukazuje sa, že rating ESG sa stane časom nevyhnutným pre kredit, imidž či dôveryhodnosť spoločností. Bude otvárať alebo zatvárať dvere pre nové investičné príležitosti. Tak ako si všímame pri potravinách? Či ide o produkt ekologického pôdohospodárstva? Pri kozmetike, či nebola testovaná na zvieratách. A pri oblečení sme čoraz citlivejší na tzv. green wing výrobcov, tak pri finančných inštitúciách bude zrejme čoraz dôležitejšie ich hodnotenie. SB Aj finančné inštitúcie totiž majú ambíciu byť hodnotovo ukotvené a chcú sa aktívne podieľať na férovej a za lepšej budúcnosti.

Súvisiace články

Najčítanejšie