Analýzy 24 o prezidentských právomociach a o histórii československých prezidentov

BRATISLAVA / Moderátor JOJ 24 Peter Petrus privítal v štúdiu relácie Analýzy 24 najprv ústavného právnika Petra Kresáka, s ktorým sa rozprával o prezidentských právomociach. Následne sa zhováral s protokolistkou Máriou Holubovou o histórii našich prezidentov od roku 1918.

Po rozhovore s ústavným právnikom Petrom Kresákom sa moderátor JOJ 24 Peter Petrus spojil s protokolistkou Máriou Holubovou v Banskej Bystrici.

Mária Holubová poskytla viaceré zaujímavé informácie o československých a slovenských prezidentoch od roku 1918 až dodnes.

Tomáš Garrigue Masaryk, to je prvá osobnosť, prvý náš prezident, tak to musíme povedať, československý. Avšak buďte taká dobrá, kde sa vlastne vzal tuto v týchto našich končinách československých ten status prezidenta, pretože predtým po stáročia sme boli navyknutí, resp. naši predkovia, na úplne iné hlavy štátov: na panovníkov.

No, musím povedať, že republika je európsky fenomén, ale tú podobu a vzťah republika, prezident, inaugurácia, tak za to vďačíme Spojeným štátom americkým, pretože tam bol zvolený prvý prezident v histórii, dá sa povedať na celom svete, v roku 1789 a takisto prebehla aj prvá inaugurácia, zhodou okolností vo Washingtone. Bol to George Washington, ktorý povedal, že sa cítil, ako keby išiel na popravu. Tá inaugurácia bola vo Filadelfii a on zaviedol, že každý prezident po nástupe do funkcie urobil nejaký štátnický akt. Konkrétne pri druhom volebnom období George Washington položil základný kameň nového hlavného mesta, Washingtonu D.C. Napríklad ďalší otec, zakladateľ a v poradí tretí prezidentom Jefferson, daroval Kongresu svoju knižnicu, kde sa nachádzala aj Biblia údajne z Gutenbergovej tlačiarne, teda zo 16. storočia, na ktorú americkí prezidenti prisahali. No a potom takou zvláštnosťou inaugurácie amerických prezidentov je, že skladajú prísahu pod holým nebom. Základ tohto položil ďalší americký prezident, Monroe.

No vrátim sa naspäť do Európy. Keď sa začalo hovoriť o možnosti, že by vznikla Československá republika v tom období prvej svetovej vojny, tak v Európe fungovali len dve republiky s prezidentom a to bolo Francúzsko a Portugalsko. V inej podobe ešte to bolo aj Švajčiarsko a republika San Marino. Ako ste povedali, v Európe boli samé monarchie. Takisto aj myšlienka Československej republiky vznikla na americkom kontinente. Prvá dohoda bola podpísaná v Clevelande, druhá v Pittsburgu a dokonca Tomáš Garrigue Masaryk sa dozvedel o tom, že sa stal prezidentom, práve v Spojených štátoch, pri veľmi dobrom obede.

Presne tak, lebo Tomáša Garrigue Masaryka vtedajšie zhromaždenie zvolilo, ak mám dobré podklady, 14. novembra 1918, avšak sľub zložil až 21. decembra, keď sa dostal do republiky v roku 1919, takže bol tam určitý časový odstup. Čo sa dá povedať k tomuto veľmi významnému mužovi našich novodobých dejín?

Má titul otec zakladateľ. Bol to filozof. Musím povedať to, čím prezident musí disponovať, bol veľmi atraktívny. Jednoducho, bol to veľmi pekný, urastený pán muž, už zrelý, v rokoch, športovo založený až do vysokého veku jazdil na koni. Mal takú noblesu a eleganciu, taký honor, aj keď pochádzal z jednoduchých pomerov, ako keby v ňom pokračovala taká vízia toho cisára pána. Až na to, že Tomáš Garrigue Masaryk, na rozdiel od cisára pána, navštevoval tie dediny, čo pre tých obyčajných ľudí v malých mestách a dedinách bol obrovský zážitok. Musím povedať, že Tomáš Garrigue Masaryk vtlačil tejto funkcii veľmi silnú pečať, z ktorej potom ťažil aj jeho nástupca, už diplomat Eduard Beneš.

A musím povedať, že funkcia prezidenta v Československej republike, ešte raz opakujem, mala takú silnú pečať vďaka Masarykovi, že dokonca my sme boli aj jediný štát východného socialistického bloku, ktorý si kontinuálne túto funkciu udržal, teda od toho roku 1918 až do dnešných dní, pretože štáty socialistického bloku postupne v priebehu tých štyridsiatich rokov funkciu prezidenta rušili.

K socialistickému obdobiu sa ešte dostaneme. Edvard Beneš, ktorého ste už spomenuli, on to mal naozaj veľmi, veľmi ťažké, pretože za jeho čias sa rozpadla tá naša spoločná prvá republika. Potom prežil vojnu v exile v Londýne a potom zase veľmi ťažké obdobie nastúpilo, keď ho dotlačili komunisti, aby odišiel z funkcie v tom 1948 roku. Aký bol on a jeho prezidentovanie?

Eduard Beneš bol veľmi blízky človek Tomášovi Garrigue Masarykovi. A teraz budem citovať Jana Masaryka, teda syna nášho prvého prezidenta, ktorý povedal, že Tomáš Garrigue Masaryk mal takú ohromnú schopnosť všetko také nedobré a negatívne zhodiť na na toho Eduarda Beneša, ktorý mu slúžil  niekedy ako taký "fackovací panák". Eduard Beneš bol diplomat a musím povedať, že prešiel tými osudovými osmičkami: rok 1918, kedy bez akýchkoľvek politických skúseností, ale aj diplomatických, sa ocitol medzi veľmocami vo Versailles, aj na parížskom kongrese, kde sa formoval versaillský mierový systém a počínal si tam veľmi dobre. Potom ďalšia tá osudová osmička: rok 1938, kedy by som povedala kataklizmatické obdobie v našich dejinách, kedy sa musel skloniť pred vôľou veľmocí a ustúpiť a vlastne vydať tie Čechy a Moravu, Nemecku. A potom vznikol Slovenský štát. No a potom už tá tretia osudová osmička: rok 1948, kedy vlastne, ako ste povedali, možno aj svojím spôsobom bol donútený, ale oficiálne, tak ako Tomáš Garrigue Masaryk, aj Eduard Beneš abdikoval zo zdravotných dôvodov.

Spomenuli sme už to rozdelenie Československa. Prvého bola vojna, samostatný slovenský štát, ktorý mal jediného prezidenta, ktorý skončil tak, že ho odsúdili na trest smrti za to všetko, čo sa dialo počas toho obdobia. Jozef Tiso, katolícky kňaz. Čo sa k nemu dá povedať? Pretože toto obdobie dejín je veľmi, veľmi bolestné, sprevádzané s násilným vyvraždením našich spoluobčanov, s kradnutím, s arizáciou, prosto naozaj veľmi smutné obdobie.

Ťažko sa historikom hodnotí toto obdobie. Samozrejme, hodnotíme s odstupom času a teraz, ale v tom danom momente bol aj on postavený pred nejaké rozhodnutie a on to rozhodnutie urobil a niesol za to zodpovednosť. Ja by som akcentovala ten fakt, že to bol katolícky kňaz a ako som skúmala v priebehu tých dejín Európy v tomto období, tak vlastne bol to prvý prezident katolícky kňaz. Iný štát takýmto niečím nedisponoval. Tento fakt si považoval aj Vatikán a teraz, keď sa otvorili vatikánske archívy, tak najväčší záujem samozrejme bolo pápeža Pia XII., ktorý bol vo výkone funkcie práve počas druhej svetovej vojny a z kadečoho ho podozrievali a on ponúkol Tisovi po vypuknutí Slovenského národného povstania, že mu poskytne azyl.

Odpoveď na to neviem, či dostal, aká bola, či on, doktor Jozef Tiso ako štátnik správne vyhodnotil tú situáciu, ktorá na Slovensku bola, alebo aká bola možnosť, keďže už vlastne spojenci sa vylodili v Normandii štyridsiatom štvrtom a už sa blížili k Nemecku cez Sicíliu, Taliansko, sa tiež približovali tam k severu a vlastne v októbri, keď bolo povstanie potlačené, už sovietska armáda bola v Karpatoch. Či už vtedy bolo možné, aby on Slovensko opustil. Faktom zostáva, že v tom októbri 1944 vyznamenával tých nemeckých vojakoch vojakov tu na námestí v Banskej Bystrici. A to bol vlastne aj jeden bod obžaloby, kde bol obvinený z velezrady.

Ako sme už opäť povedali, po ňom bol opäť náš spoločný československý prezident Edvard Beneš, ktorého sme už spomínali a po tých veľmi smutných udalostiach z februára 48 nastúpila komunistická éra, ktorá trvala vyše štyridsať rokov a tá mala piatich komunistických prezidentov: Klement Gottwald, ktorý vo funkcii zomrel, Antonín Zápotocký, ktorý takisto vo funkcii zomrel. Potom Antonín Novotný, Ludvík Svoboda a napokon Gustáv Husák. Čo sa dá k tejto červenej ére povedať? Z hľadiska ich fungovania, ich protokolu, ich úrovne?

Tak je to éra červených prezidentov. Klement Gottwald ešte bol v tom tieni Eduarda Beneša a svojím spôsobom ho aj obdivoval, aj keď na jeho osobnosť bol samozrejme veľký tlak zo Sovietskeho zväzu, zo strany Stalina. Ale napríklad on ešte dodržiaval tie zásady inaugurácie prezidenta, aj keď bol komunista, tak sa zúčastnil slávnostného Te deum v Chráme svätého Víta. A napríklad jeho manželka Marta Gottwaldová, ju nesmeli oslovovať súdružka, ale museli jej všetci hovoriť madam. A jej vzorom bola tá Hana Benešová, taká naozaj exkluzívna dáma prvorepubliková, ktorej sa chcela podobať a aj v najväčších horúčavách, nosila kožušinu, aby ukázala ten status, ten honor, ktorým sa odlišuje. Samozrejme, že trpeli tým svojim pôvodom om a strašne sa chceli podobať tým prvorepublikovým prezidentom, ale veľmi sa im to nepodarilo.

Ich výkon funkcie tak Klementa Gottwalda, ako aj Antonína Zápotockého sa nesie v znaku tých 50 rokov veľmi ťažkých, tragických, zase kataklizmatických,  ťažkých perzekúcií, kde boli perzekvovaní aj ľudia, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne, pripravovali aj Slovenské národné povstanie a všetci vlastne skončili vo väzení, alebo teda boli popravení, ako napríklad Vladimír Clementis. Povedali ste, že obidvaja vo výkone funkcie zomreli. Potom nastupuje Antonín Novotný, ktorý mal veľmi blízko ku Chruščovovi. Bol to obľúbenec Nikitu Chruščova. No a o ňom sa hovorí taký príbeh, že sa zúčastnil zasadnutia OSN, kde boli všetci štátnici Európy, sveta, prezidenti a údajne manželky týchto popredných štátnikov západnej Európy ho zvolili za najkrajšieho prezidenta na svete a dokonca potom sa nieslo s ním aj také, že mu už ináč nehovorili ako fešák Tony.

On mal aj také obdobie, keď bol na Slovensku, že mal nejakým nevhodným správaním uraziť Maticu slovenskú a teda aj Slovákov. Jeho zomlela tá Pražská jar, ktorá sa blížila. V šesťdesiatom ôsmom abdikoval a uvoľnil túto pozíciu pre vojaka bývalého Ludvíka Svobodu, ktorý bol do roku 1975,  ktorý už zo zdravotných dôvodov odstúpil. No a potom nastúpila dlhá éra Gustáva Husáka. Čo k tomuto sa dá povedať?

No ja by som ešte predsa len akcentovala ten moment veľmi dôležitý, že vďaka tej osobnosti Tomáša Garrigue Masaryka, to je také obrovské renomé našej Československej republiky, že sme si jediní udržali tú funkciu prezidenta, kde postupne ostatné socialistické štáty buď rušili túto funkciu, alebo Bulharsko a Albánsko vôbec funkciu prezidenta nemalo. U nás sa stalo to, že prezident a tajomník ÚV KSČ bola jedna osoba, len v dvoch prípadoch sa to rozdelilo. Práve keď ste spomenuli generála Ludvíka Svobodu, tak tajomník bol Alexander Dubček. Ale potom v osobnosti Gustáva Husáka sa zase tieto tieto dve funkcie spojili a rozdelili sa až potom ku koncu, kedy sa tajomníkom stal Jakeš.

Gustáv Husák, no, bol to Slovák. Aj keď Tomáš Garrigue Masaryk bol polovičný Slovák, Moravák. Tak bol to Slovák, ktorý nikdy nevieme prečo sa snažil hovoriť česky. A ja si pamätám, že keď boli dožinkové slávnosti v Nitre, tak hovoril po česky a mesto Nitra hovril "Nitřa". Takže je tá osobnosť trošku taká dychotomická, pretože on v mladosti mal úplne inú pozíciu, ako mladý právnik, nad ktorým držal ochrannú ruku Vlado Clementis. Potom vlastne príprava Slovenského národného povstania, odboj, perzekúcia potom, ako bol predsedom Zboru povereníkov v 50 tych rokoch vo väzení. No a zase na príkaz Nikitu Chruščova, keď sa pripravovali oslavy Slovenského národného povstania, dvadsiate výročie, teda v roku 1964, tak Nikita Chruščov povedal, že chce mať vedľa seba na tribúne tých, ktorí sa podieľali na odboji a povstaní.

No ale teraz čo? Novotný bol v takých rozpakoch. Všetci boli vo väzení alebo popravení. Tak potom ich museli po prepúšťať, aby na tých tribúnach boli. Takže to je tá jedna časť jeho života. A potom prichádza tá druhá etapa po roku 68. roku a hlavne v čase normalizácie, kedy už plnil takú funkciu, akú plnil - nie veľmi pozitívnu a takú, ktorú by historici mohli aj oceniť.

Ja si pamätám presne ako dieťa som si jeho ako prvého prezidenta uvedomoval a doteraz vidím tú legendárnu fotografiu, ktorá bola v školách a v iných úradoch. Rok 1989: Husák abdikoval pod vplyvom revolučných udalostí a dostal sa do úradu posledný československý prezident, Václav Havel.

Václav Havel: ikona a symbol revolúcie. Zbožňovaný, obdivovaný a musím povedať nie len nami, ale aj celým svetom za jeho výkonu funkcie ako československého prezidenta. Bolo najviac zahraničných návštev veľmi atraktívnych, ako bol napríklad aj americký prezident aj potom neskôr. To súviselo aj s veľmi blízkym vzťahom Václava Havla, s prvou dámou svetovej politiky a svetovej diplomacie Madeline Albrightovou, mal obrovskú zásluhu, že Československo bolo brané na takej inej úrovni, ako ostatné ostatné štáty.

No a potom sa už pristúpilo k tomu rozdeleniu, kde samozrejme, my ako federalisti niektorí, sme neboli radi. No ale musím povedať, že to, ako prebehlo to rozdelenie ako kultivovane, na úrovni by sa dalo povedať, o čom svedčí, že sme kultúra, entita strednej Európy, ktorá inklinuje k západnej Európe. Čo sa týka medzinárodných vzťahov, keby sme išli aj ďaleko do histórie, na rozdiel od tých ostatných štátov, napríklad na Balkáne alebo na východe, takže sme to naozaj zvládli bravúrne. A došlo k tomu rozdeleniu. A potom sa Václav Havel stal českým prezidentom a Michal Kováč slovenským prezidentom.

Áno, Michal Kováč bol ešte zvolený v Slovenskej národnej rade v parlamente a po ňom už tí ďalší prezidenti boli zvolení priamo občanmi: Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič, Andrej Kiska, Zuzana Čaputová a teraz v najbližšom období si zvolíme ďalšiu novú hlavu štátu. Michal Kováč už nežije, tí ďalší sa ešte stretávajú. Zuzana Čaputová ich pozýva na také spoločné stretnutia. Čo sa dá povedať niekoľkými slovami k tomuto období už samostatnej republiky a našich slovenských prezidentov?

Dá sa povedať, že Michal Kováč mal asi tú pozíciu takú najťažšiu, lebo aj keď bol nominant HZDS a Vladimíra Mečiara, tak vieme, že potom došlo k rozporom, ale vlastne on sa snažil svojou osobnosťou, pozíciou, ten kredit a prezentáciu smerom do sveta vylepšiť. Michal Kováč, Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič boli prezidenti, zrelí, s politickými skúsenosťami, s odrastených deťmi. No a ich manželky plnili tú funkciu, ktorú bolo treba, teraz sprevádzali, boli oporou, pretože si musíme uvedomiť, že v strednej a východnej Európe nie je tradícia prvej dámy. First Lady je vyslovene titul len pre americké manželky amerických prezidentov, takže u nás to nebolo zvykom, aby manželky vystupovali po boku prezidenta, ale myslím si, že všetci traja to zvládli veľmi dobre.

No a potom prišli dvaja prezidenti, ktorí nemali za sebou politické skúsenosti, ani kariéru politika. Andrej Kiska bol podnikateľ a Zuzana Čaputová bola aktivistka. No ale zaujímavé je, že keď sa stal prezidentom Andrej Kiska, tak mal také niečo prvé v našich pomeroch, že bol oproti tým ostatným prezidentom mladý, s mladou rodinou, s malými deťmi, kde jeho manželka sa rozhodla, že sa bude venovať deťom, rodine a bude mu robiť také zázemie. Bolo to tak po vzore Jackie Kennedyovej, ktorá sa rozhodla, ale už potom išla, akože ona urobila toho strašne veľa. Tak isto aj manželka Andreja Kisku mohla sa venovať charite, detským domovom, školám a tak ďalej. No ale zase ďalšie prvenstvo bolo, že vlastne Andrejovi Kiskovi sa vo výkone funkcie v Prezidentskom paláci narodilo dieťa. To bolo tiež niečo také prvé. Presne tak ako Kennedy, keď bol zvolený za prezidenta, tak sa mu narodil syn John.

No a Zuzana Čaputová tu ešte zažívame do dnešných čias a ešte budeme do toho pätnásteho júna, kedy oficiálnym aktom odovzdá tento status a prezidentský palác svojmu nástupcovi.

Zuzana Čaputová - samozrejme, to je veľké víťazstvo žien, že sa stala prvou prezidentkou ženou v histórii Slovenska a myslím si, že svoju funkciu ako povinnosti prezentácie a reprezentácie na medzinárodnej úrovni zvládla naozaj na výbornú. Jej vystupovanie bolo perfektné, na úrovni a dokonca, čo u mužov veľmi neakcentujeme, ale u nej áno, bol dôležitý aj ten dresscode, imidž, ktorý napĺňala, musel spĺňať ten konsenzus medzinárodnej štátničky.

Pani Hallová. Ďakujem vám veľmi pekne za Vaše mimoriadne zaujímavé postrehy a znalosti. Obohatili ste nepochybne mnohých divákov svojimi vetami. Ďakujem veľmi pekne. Všetko dobré Vám prajem do Banskej Bystrice. Dovidenia. Analýzy sa končia, avšak nepochybne o týchto prezidentských témach sa v najbližšom období budeme rozprávať aj v televízii JOJ 24. Všetkým prajem pekný príjemný večer.

Celý rozhovor s Máriou Holubovou si môžete pozrieť tu:

​