Analýzy 24 o tom, ako NATO zareaguje na poľské obete vojny na Ukrajine

BRATISLAVA / Ruská vojna sa po prvýkrát hmatateľne rozšírila za hranice Ukrajiny. Prvé informácie hovorili o tom, že išlo o raketu vypálenú z ukrajinského systému protivzdušnej obrany vypálenú proti raketám, ktoré na Ukrajinu vypálili Rusi. Na poľsko-ukrajinskom pohraničí však následkom tejto situácie prišli o život dvaja civilisti, hospodári, ktorí boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Krátko po útoku vycestovala na miesto incidentu reportérka JOJ 24 Katarína Kleknerová.

“Sú to muži vo veku okolo 60 rokov, obaja pracovali na družstve,” hovorí Katarína Kleknerová. “Stretli sme sa s tajomníkom starostu obce, ktorý nám povedal, že aj domy v okolí 100 metrov od miesta výbuchu boli poškodené. Tieto škody sú samozrejme zanedbateľné oproti tomu, že vyhasli dva ľudské životy. Dokonca jeden z dvoch mužov bol jeho veľmi dobrý priateľ, poznali sa vyše 40 rokov, boli spolu na vojenčine. So slzami v očiach nám povedal, že stále nevie uveriť tomu, že už tu nie je. Náročné to majú aj deti a učitelia na základnej škole, ktorá je hneď vedľa miesta dopadu. Sme síce blízko miesta dopadu, zatiaľ sme ho však nevideli, novinári tam zatiaľ nemajú prístup. Škola dnes bola otvorená, deti prišli aj s rodičmi a venoval sa im špeciálny tím psychológov.”

“Situácia na mieste je veľmi skľučujúca, prispieva k tomu aj počasie, od rána je tu veľmi zima, je to príznačné tejto atmosfére,” opisuje situáciu na mieste reportérka JOJ 24. “Inak je atmosféra pokojná, každý rešpektuje pokyny polície. Cesta je zatarasená. Stretli sme len veľmi málo miestnych obyvateľov. Jeden pán išiekl ráno nakupovať, otočili ho. Výbuchy počul, opísal ich tak, že sa mu zatriasol celý dom.”

Na mieste pracujú vyšetrovatelia. Na začiatku boli informácie o tom, že raketa mohla byť vypálená z Ruska, neskôr sa ukázalo, že by malo ísť o protiraketový systém.

“Na mieste je aj tím zahraničných expertov, ktorí tiež pomáhajú pri objasňovaní výbuchu,” vraví Katarína Kleknerová. “Miestni hovoria, že počuli až dva výbuchy. Preto sú tu aj vojaci, ktorých sme stretli aj my. Prečesávajú terén a hľadajú druhú raketu, resp. jej zvyšky.” Reportérka JOJ 24 zostáva na mieste, odkiaľ bude prinášať ďalšie overené informácie. Na incident okamžite zareagovali aj politici. Všetci sa zhodli na jednom: odsúdili ho a označili ho za dôsledok ruskej agresie. Téme sa venovalo aj zasadnutie slovenskej vlády. “Prosím, aktuálne nešpekulujme o dôvodoch, celý incident je predmetom vyšetrovania,” povedal premiér Eduard Heger. “Jedno je však isté, Rusko sa nemôže vyviniť. Či už to bola alebo nebola jeho raketa, Rusko je agresor, ktorý mesiace útočí na Ukrajinu. Ako viete, včera Rusi podnikli masívny útok na ukrajinskú infraštruktúru. Vypálili vyše sto rakiet a sedem miliónov Ukrajincov je bez elektriny.”

V centrále NATO v Bruseli bol aj slovenský veľvyslanec pri NATO Peter Bátor, s ktorým sa JOJ 24 spojila. Francúzsky prezident Macron povedal, že Poľsko trafili 2 rakety, samotní Poliaci hovoria o jednej. Ako to teda je? “Aj táto informácia zaznela na rokovaní v Bruseli,” potvrdil Peter Bátor. “Stále máme len predbežné výsledky vyšetrovania. Hovorí sa o dvoch raketách na území Poľska, aspoň podľa tých informácií, ktoré mám. Bola nájdená jedna. To bol dôsledok dopadu rakety v okolí tej farmy. K druhej rakete zatiaľ nemáme informácie. Je možné, že to naozaj bola len jedna raketa. Každopádne to vyzerá, že druhá raketa, ak aj niekde dopadla, nevybuchla, lebo to by sme už vedeli.”

Mohla to byť raketa vypálená zo slovenského protivzdušného systému? “Vôbec sa touto informáciou v NATO nezaoberáme, je úplne jedno, odkiaľ, z akého systému raketa vypadla. Dôležité je, že raketa dosiahla územie Poľska. Dôležité je tiež, že sa to nestalo len tak, je to predovšetkým v dôsledku tej obrovskej, agresívnej vojenskej kampane, ktorá sa diala aj včera na Ukrajine, kde zostalo viac ako 8 miliónov ľudí bez elektriny.” “Samozrejme je to veľmi nešťastný dopad vojny na Ukrajine. Je to niečo, čo sme verili, že sa nestane, i keď to riziko tu vždy existovalo, že nejakou formou nešťastnej náhody sa toto stane. Musíme povedať, že východné krídlo Aliancie je dnes ďaleko lepšie bránené ako hocikedy v histórii, čo ale neznamená, že takýto nešťastný incident sa nemôže udiať,” povedal Peter Bátor.

“Aká je tu nálada? Toto je niečo, čo samozrejme zdvihlo veľvyslancov aj všetkých ostatných v NATO tak trochu zo stoličiek,” opisuje Peter Bátor rokovania v Bruseli. “Myslím, že aj generálny tajomník NATO to už povedal, že to vyzerá, že to nebola cielená nepriateľská akcia zameraná proti jednému z členov NATO, čo samozrejme vo veľkej miere ovplyvňuje aj tie možné kroky, ktoré Aliancia môže podnikať.”

“Osobitne aj zo strany Poľska je reakcia veľmi racionálna a zodpovedná. Viete, táto aliancia je predovšetkým o obrane svojich tridsiatich členov. Bolo by veľmi nezodpovedné, pokiaľ by sa niekto začal spoliehať na emócie a nie na fakty. Reakcia z poľskej strany bola opatrná, pretože to najdôležitejšie, čo potrebujeme a čo sme potrebovali aj v prvých hodinách, je naozaj zistiť, čo sa stalo. Lebo od toho sa veľmi odvíja každá ďalšia akcia. A osobitne v otázkach obrany a bezpečnosti sa hovorí viackrát, ani nie že dvakrát, ale štyrikrát meraj a raz rež. A myslím, že ten prístup tu taký je. Máme presné mechanizmy, ako sa v takýchto prípadoch správať a boli by sme ozaj veľmi zlá organizácia, ktorá sa má starať o bezpečnosť našich občanov, pokiaľ by sme sa utiekali k emóciám alebo panike zakaždým, keď sa bezpečnostná situácia zhorší. Práve naopak, naša práca je spoliehať sa fakty a zachovať si chladnú hlavu," hovorí veľvyslanec.

“Každá kríza má nejaký manuál. Už 24. februára, keď táto vojna vypukla, my sme naozaj vedeli bod po bode, čo sa bude diať, keby sa niečo takéto stalo. Aliancia všetky tie opatrenia, ktoré sa dejú teraz na východnej hranici NATO, to znamená aj na území Slovenskej republiky a samozrejme aj na území Poľska, majú nejakú štruktúru: to sú vojaci, to je technika, ktorá je vyčlenená, ktorá má jasný postup a systém, kto komu velí, čo treba urobiť, keď sa niečo takéto stane, kadiaľ sa veci komunikujú, ako sa zisťujú fakty, kto sa kedy stretne, kto o čom rokuje, to znamená, my tu neimprovizujeme štýlom, že teraz sa niečo stalo, poďme sa rýchlo stretnúť a poďme si povedať, čo sa deje," hovorí Peter Bátor. "Najvyšší vojenský veliteľ NATO má veľmi veľa prostriedkov priamo pod svojím velením: síl, to znamená lietadiel, pozemných síl, ale aj prostriedkov, ktoré dokážu rozoznávať a zisťovať, čo sa vo vzduchu deje a čo sa deje na zemi. A my sa presne takýmito postupmi riadime, to znamená, že každá takáto krízová situácia má svoje pravidlá. Vieme, kam to môže ísť, že sa potrebujeme stretnúť, že potrebujeme diskutovať, že si potrebujeme vyjasniť fakty. Že dajme tomu potrebujeme dať do vzduchu viac lietadiel, aby sme zistili, aká je aktuálna situácia a podobne. Toto sú všetko presné postupy, ktoré Aliancia má. Neboli vymyslené dnes, ani včera či predvčerom. Aliancia si ich kultivuje cez 70 rokov."

Znamená to, že v centrále NATO majú šanón, v ktorom si začnú listovať?

"Existuje aj takýto šanón, veľký manuál, čo robiť," potvrdzuje Peter Bátor. "základ je ale, že sa stretneme a dostaneme štruktúrovaný popis toho, čo sa stalo. Napríklad v tomto prípade Poľsko predstaví, čo sa stalo, aké sú ich analýzy a povie, čo by sa malo robiť ďalej. Dajme tomu, že sa potrebujeme pozrieť na systém protivzdušnej obrany, či je naozaj stopercentne funkčný a či dokáže zabrániť aj tým malým incidentom a ak nie, tak čo potrebujeme urobiť, aby taký bol. Je to v tých rokovaniach a každá situácia je troška iná. Dôležité je, že máme všetky prostriedky k dispozícii. Viete si predstaviť vojakov, ako sú presne zorganizovaní, oni na každú situáciu si naozaj vedia otvoriť istý manuál a povedať si, OK, keď sa takéto niečo stane, tak toto musíme urobiť, takéto sily tam pošleme, takúto informáciu potrebujeme, s týmito ľuďmi sa potrebujeme rozprávať."

Jednou z otázok, ktoré si kladú nielen laci je, či dostatočne dobre zareagoval poľský protivzdušný systém a či vôbec bolo v jeho silách zostreliť raketu, ktorá priletela.

"Aj toto je predmetom analýz," povedal Peter Bátor. "Veľa ľudí sa musí pýtať, že no dobre a keď sa toto stane, sme schopní vlastne nejakú raketu zasiahnuť? Tie systémy sú predovšetkým nastavené tak, aby dokázali sa brániť proti raketám, ktoré sú plánovane vystrelené na územie spojenca, to znamená, že sa alebo dá predpokladať ich dráha, alebo vidíme, že tá raketa je naozaj útočná a smeruje na toto územie. Tie systémy sú primárne samozrejme nastavené takto. Zdá sa, podľa súčasného stavu vyšetrovania, že práve tá raketa, ktorá dopadla na poľské územie, je vlastne nešťastná náhoda. Je možné, že tá raketa nefungovala správne, alebo bola odklonená jej dráha, to znamená, že bola veľmi nepredvídateľná a tým pádom nebola vyhodnotená ako nepriateľské zariadenie. Toto je jedna z tých vecí, ktoré sa analyzujú. Predmetom diskusií a analýz je práve aj ten fakt, že spadla tak blízko za hranice a nevykazovala znaky nepriateľskej rakety, ktorá je namierená na nejaký civilný cieľ. Samozrejme toto komplikuje celý ten systém."

Informácie o tom, koľko času potrebuje protivzdušná obrana na efektívnu ochranu, sú tajné.

"Jednak toto nie sú informácie, ktorú sú plne verejné, po druhé naozaj nie som vojenský odborník na protiraketovú obranu, aby som vedel presne pri každom type rakiet povedať, či je to otázka piatich, desiatich sekúnd alebo dvoch minút. Toto skôr nechám našim kolegom, vojenským odborníkom," povedal veľvyslanec pri NATO.

Už zaznelo, že väčšina členských krajín NATO pristupovala k situácii na spoločnom rokovaní s chladnou hlavou. Bol napríklad na stole ako forma odpovede ďalší balík sankcií voči Ruskej federácii?

"Dnes sme sa predovšetkým rozprávali o tom, čo sa naozaj stalo a aká bude naša reakcia najmä vo vzťahu k obrane nášho vlastného teritória a vzdušného priestoru, lebo veľmi vnímame, ako citlivá je otázka aj obáv našich občanov nielen Slovenska, ale dajme tomu aj Maďarska, Rumunska, Poľskej republiky a ďalších, ktorí naozaj sú niekde v tých prihraničných regiónoch," povedal Peter Bátor. "Toto je naša prvoradá úloha. Potrebujeme mať naozaj kompletné výsledky vyšetrovania, aby sme vedeli, presne čo sa stalo. Čo už ale už dnes vieme a viackrát som to už spomínal, že tento incident je jednoznačne dôsledkom ruskej agresie na Ukrajine. A samozrejme aj touto otázkou sa budeme musieť zaoberať, nielen vojensky ale aj politicky." 

Hovorí sa aj o tom, že by Ukrajina mohla dostať ďalšie dodávky moderných zbraní, vrátane protivzdušnej obrany, aby sa mohla lepšie brániť pred ruskými útokmi.

"Bolo vystrelených asi najviac rakiet za posledné obdobie, bola to najmasívnejšia kampaň proti výsostne civilnmým cieľom na Ukrajine," ozrejmuje situáciu u našich susedov Peter Bátor. "Nie vojenským, ale civilným cieľom, ktorých cieľom bolo prerušiť dodávky elektrickej energie a ešte viac skomplikovať humanitárnu situáciu na Ukrajine. Len 30 percent týchto rakiet dokázalo zasiahnuť ciele na Ukrajine, ostatných 70 percent bolo zneškodnených podľa údajov, ktoré ukrajinská strana verejne publikuje. Aj týchto 30 percent dokázalo spôsobiť to, že viac ako 8 miliónov Ukrajincov ostalo bez elektrickej energie. Toto je dostatočne výpovedný fakt na to, aby nám bolo jasné, že Ukrajina potrebuje viac systémov, ktoré dokážu ešte lepšie obrániť ich vzdušný priestor. Lebo vidíme, že tieto bombardovania najmä pre obyčajných ľudí má fatálne dôsledky. Je to zásadná humanitárna kríza a vykazuje mnohé znaky vojnových zločinov."

Slovensko je tiež v pozore, keďže sme rovnako hraničnou krajinou s Ukrajinou ako Poľsko.

"Už sme čiastočne aj zareagovali, lebo sme poprosili aj najvyšších vojenských veliteľov Aliancie, aby sa naozaj pozreli ešte raz na ten systém, či naozaj všetko to, čo máme na Slovensku, ale aj to, čo máme všeobecne v Aliancii, všetky tie systémy, sú naozaj tak nastavené dnes pre Slovensko, že dokážu zaistiť, že takýto incident by sa na území Slovenskej republiky nestal," vraví Peter Bátor. "Toto je prvé prirodzené opatrenie, o ktoré žiadame a toto si samozrejme uvedomujú aj tí vojenskí velitelia nielen v Aliancii, ale som presvedčený, že aj na Slovensku, naši profesionálni vojaci. Je to najzákladnejší krok. Uvidíme po výsledkoch takéhoto preverenia, čo potrebujeme ďalej. Isté je naozaj jedno, že Slovensko naozaj patrí medzi krajiny, ktoré potrebuje výrazne väčšiu ochranu ako možno spojenci ďalej na západ od nás, práve na to, aby sme dokázali našich občanov ochrániť."

Bude Slovensko potrebovať aj ďalšie systémy protivzdušnej obrany?

 "Uvidíme, aký bude výsledok preverenia tohto prípadu," hovorí Peter Bátor. "lebo bez toho by sme len hádali. Uvidíme, či to súčasné rozmiestnenie je dostatočné, veď koniec koncov povedzme si pravdu: Slovensko má čo sa týka koncentrácie najmodernejších systémov protivzdušnej obrany asi najväčší podieľ na území. Keď sa pozriete, aké veľké je Poľsko, v porovnaní so Slovenskom, ten počet systémov je u nás naozaj veľký. Máme najlepšiu možnú ochranu, aká sa za posledné mesiace dala získať. Už toto je veľmi veľká ochrana. Uvidíme, či je naozaj dostatočná, my veríme, že áno. Pokiaľ nie, potom sa budeme rozprávať o tom, či potrebujeme viac, alebo či treba tie systémy trošku inak rozmiestniť, alebo možno či len netreba upraviť niektoré postupy v NATO, dajme tomu, že častejšie budú vyslané lietadlá na patrolovanie nášho vzdušného priestoru, alebo či niektoré radary budú ďaleko častejšie monitorovať náš vzdušný priestor. Čiže nemusí to byť také to tvrdé priame vyslanie viac síl na územie Slovenskej republiky, Aliancia má v rukách veľmi veľký počet nástrojov, ktoré naozaj vedia byť veľmi efektívne. Neorpzárvame len o nejakých nových vojakoch, nových systémoch, ale dajme tomu aj viac monitoringu, aby sme presne vedeli, čo sa deje za našimi hranicami."

 Rokovania NATO pokračujú.

"NATO nefunguje tak, že tu začína a tu končí rokovanie," upresňuje Peter Bátor. "Najvyšší orgán Severoatlantickej aliancie, Severoatlantická rada, v ktorej sedia práve stáli predstavielia, vrátane mňa ako zástupcu Slovenskej republiky, vlastne zasadá stále. Aj sa volá Severoatlantická rada v nepretržitom rokovaní. Stretávame sa pravidelne niekoľkokrát týždenne aj za normálnych okolností a stretávame sa vždy, keď je to potrebné. Budeme rokovať aj zajtra, aj budúci týždeň, aj ten týždeň potom a vždy závisí od tej bezpečnostnej situácie, čo sa práve deje, o čom práve rokujeme. Ale tým pádom aj tento systém nám umožňuje, že keď sa niečo takéto stane, tak aj na tých pravideľných rokovaniach, ktoré máme, naozaj vieme veľmi rýchlo reagovať. Tým pádom máme aj prenos informácií z Aliancie do Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky do Aliancie pomerne rýchly. Ak by sa hocičo malo stať, ak by hrozilo akékoľvek riziko, my vďaka tomuto systému vieme veľmi rýchlo reagovať."

Samuel Migaľ sa spojil aj s generálmajorom Petrom Babiarom, zástupcom náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. Slováci si kladú otázku, či sa máme obávať.

“V prvom rade musíme stále ešte rozprávať o tom, že vyšetrovanie tohto veľmi nešťastného incidentu, pri ktorom zahynuli dvaja civilisti, dve civilné osoby v Poľskej republike, je stále ešte iba na začiatku. Takže dnes ešte nikto nedokáže konštatovať, čo sa presne stalo. Z tohto dôvodu dnes musíme povedať iba to, že občania Slovenskej republiky, vďaka tomu, že máme na území Slovenskej republiky vysoko sofistikované, veľmi moderné, veľmi účinné systémy protivzdušnej obrany, ktoré nám poskytli spojenci, sú veľmi dobre chránení pred akýmkoľvek ohrozením, ktoré je spojené s vojnou na Ukrajine. Momentálne to vyšetrovanie ešte neprinieslo žiadne konkrétne výsledky, ale v každom prípade je protivzdušná obrana Slovenskej republiky schopná, spolu s našimi spojencami, zabezpečiť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky,“ hovorí generálmajor Peter Babiar, zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR.

Hovorí a špekuluje sa o tom, že či by sa nemala nejakým spôsobom ešte viac posilniť, a že sa to bude musieť zanalyzovať. Dá sa vôbec povedať koľko máme Patriotov, a do akej miery strážia územie Slovenska?

„Systémy Patriot, ktoré momentálne sú rozmiestnené na území Slovenskej republiky, všeobecne je známe, že sú momentálne zo Spolkovej republiky Nemecko a zo Spojených štátov amerických. Tie systémy dokážu momentálne dokážu pokryť kritickú infraštruktúru Slovenskej republiky tak, aby sme  zabezpečili veľké sídla, veľké koncentrácie obyvateľstva, a ďalšiu kritickú infraštruktúru. Zároveň však musíme povedať, že z vojenského hľadiska, protivzdušná obrana je mnohovrstvový systém, ktorý si vyžaduje niekoľko zbraňových systémov, ktoré sú určené pre rôzne typy balistických rakiet, stíhacieho letectva protivníka a podobne. Takže systém Patriot je iba jednou súčasťou z tých systémov. Slovenské systémy, ktoré my máme v ozbrojených silách, tie systémy Patriot veľmi vhodne dopĺňajú, napriek tomu, že sú to ešte systémy sovietskej výroby, ale sú funkčné a sú schopné dopĺňať tie systémy Patriot. Ale úplná, kompletná ochrana celého územia štátu, tak ako, napríklad, sme si mohli dnes všetci v médiách dnes prečítať, Poľská republika a poľské ozbrojené sily takisto konštatovali, že stopercentnú ochranu nikdy nebude možné zabezpečiť. Príčinou je, že tie technológie, zbraňové systémy a systémy na obranu proti týmto zbraňovým systémom sú veľmi zložité, použitie tých zbraňových systémov je veľmi sofistikované, takže tá stopercentná ochrana je veľmi komplikovaná, ale dokážeme zabezpečiť obranu Slovenskej republiky do tej miery, ktorá je nevyhnutná na to, aby sa občania cítili bezpečne na Slovensku,“ povedal Peter Babiar.

Hovorí sa, že pri taktike by útoky na hlavnú infraštruktúru mali prísť ako prvé. Čím by sa dalo vysvetliť, že takéto masívne útoky prišli až po trištvrte roku od začiatku vojny?

„Pravdepodobne je to možné vysvetliť tým, že Ruská federácia, alebo Ruské ozbrojené sily sa snažia reagovať na aktuálnu situáciu, ktorá, zjavne, sa z ich pohľadu nevyvíja príliš priaznivo," povedal generálmajor Babiar. "Prišli o Cherson, predtým prišli o veľké časti územia, ktoré vyhlásili v referende, v takzvanom zmanipulovanom referende, za súčasť Ruskej federácie, a my na generálnom štábe vlastne stále predpokladáme, že Ruská federácia má stále dostatok zásob na to, aby vykonávala takéto masívne raketové útoky. Pred 24. februárom, jedno z veľkých rizík, ktoré sme brali do úvahy, keď sme plánovali a pripravovali sa na akúkoľvek variantu v súvislosti s možnou inváziou na Ukrajinu, boli masívne raketové útoky zo strany Ruskej federácie, ktoré, tak ako ste povedali, sme predpokladali na začiatku invázie, pretože vtedy to vojensky dáva ten najväčší zmysel. Teraz to skutočne dáva zmysel iba ako akt odplaty, pomsty za to, že sa im nedarí vojensky na bojisku dosahovať strategické a operačné ciele, ktoré si sami určili a mstia sa na civilnom obyvateľstve, mstia sa na civilnej infraštruktúre, používajú rakety, ktoré nie sú určené na ničenie pozemných cieľov. Používajú pravdepodobne rakety na protivzdušnú obranu a nie je to z vojenského hľadiska už to, čo by sme mohli považovať za nejak odôvodnené vojenské operácie, ale skôr ako akt pomsty.“

Aj vojna by totiž mala mať svoje pravidlá.

„Áno, každá vojna by mala mať svoje pravidlá," potvrdil Peter Babiar. "Pravidlá sú okrem iného napísané v Ženevskej konvencii, ale je to vždy o tom, že jednoducho, vojenskí plánovači alebo vojenskí velitelia a zároveň politickí lídri musia reagovať na priebeh vojenských operácií, na úspechy a na neúspechy a už je len skutočne na tom, ako vyspelí sú či už politickí alebo vojenskí lídri a ako dokážu vyhodnotiť situáciu, ako si dokážu zhodnotiť riziká. Ak Ruská federácia berie do úvahy obrovské riziko skutočnej eskalácie ozbrojeného konfliktu na Ukrajine tým, že ostreľuje infraštruktúru, ktorá je niekoľko desiatok kilometrov vzdialená od hraníc členských štátov aliancie, tak toto asi nie je to, čo by sa dalo považovať za ešte rozumnú mieru vedenia vojenských operácií a kontrolu nad určitou mierou rizika. Na druhej strane, aj vyjadrenia ruských predstaviteľov, ktoré boli v médiách celý dnešný deň, po tom včerajšom tragickom incidente v Poľsku, ukazujú, že Rusko, s veľkou pravdepodobnosťou, nemá záujem o konfrontáciu s alianciou. Bolo by to pre Rusko pravdepodobne veľmi komplikované a dostalo by sa do aj vojensky, aj politicky obrovsky zložitej situácie. Takže Rusko skutočne, na jednej strane, zvažuje kroky, aké podnikne, ale na druhej strane to, čo vidíme na bojisku nie je to, čo by skutočne prispievalo k de-eskalácii toho konfliktu. Skôr je to, pravdepodobne, testovanie hraníc, alebo jednoducho niečo, čo je veľmi riskantné.“

Dá sa vôbec odhadnúť ako dlho môže takýto konflikt ešte pokračovať?

"Je to veľmi ťažké odhadnúť. Momentálne, my na Generálnom štábe usudzujeme, že ten konflikt, bohužiaľ, z pohľadu Ukrajiny a všetkých demokratických štátov, ktoré podporujú Ukrajinu, pravdepodobne neskončí v najbližších týždňoch ani mesiacoch. V nejakej podobe bude pokračovať ďalej, uvidí sa, čo bude po zime. To, čo by skutočne mohlo úplne zminimalizovať riziko akéhokoľvek ohrozenia, či už obyvateľstva Slovenskej republiky alebo ostatných štátov aliancie na východnom krídle NATO, ako elimináciu hrozby nejakého neúmyselného spadnutia rakety, ako napr. v Poľsku, je jednoducho odchod Ruska z Ukrajiny a zastavenie bojov. To je to, čo vynuluje akékoľvek riziká a prinesie stabilitu a bezpečnosť do nášho regiónu. Všetko ostatné je iba o tom, čo bude v najbližších týždňoch, a ako dokážeme všetky strany, či už strany konfliktu, to znamená Ukrajina a Ruská federácia alebo aliancia, ktorá, bohužiaľ, má veľká konvenčnú vojnu hneď za svojou hranicou alebo za hranicou členských štátov. Možnosti na elimináciu rizík sú, ale tá najúčinnejšia eliminácia rizík je jednoducho zastavenie agresie, návrat pred 24. február a nastolenie mieru, zjednodušene povedané,“ povedal generálmajor.

​K situácii s raketou na území Poľska sa vyjadril aj predseda výboru národnej rady pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa:

“My na toto nemusíme reagovať. Dôležité je, aby sa incident vyšetril, aby sa zistilo, ako k tomu došlo a z toho budú závery. Bolo rokovanie severoatlantickej rady, mali ste tu veľvyslanca Slovenska pri NATO Petra Bátoru, ktorý poslal závery z rokovania. Hodnotenie Severoatlantickej aliancie je triezve: niektoré veci sa môžu vyvinúť tak, ako by sme ich neočakávali. Na jednej strane tu máme podozrenie, že ukrajinská raketa mohla dopadnúť do Poľska. Je aj podozrenie, že dve rakety mali vo vzduchu koliziu a dopadli na poľské územie. Teraz sa Ukrajina vyjadruje, že má pochybnosti, či to bola jej raketa. Všetky indície naznačujú, že ide o ruskú raketu, keďže Rusko zostrelilo 100 rakiet na Ukrajinu a pravdepodobnosť zblúdenej rakety je v tomto prípade dosť veľká. Spojenci sa vyjadrujú, že majú pochybnosti, že by to mohla byť ruská raketa. Sú schopní analyzovať takýto incident a triezvo sa k nemu postaviť. Tu vidíme zásadný rozdiel medzi Putinovým Ruskom, ktoré podobné incidenty zapiera a aliancia má na toto iný, triezvy pohľad.”

Objavili sa dezinformácie, že Ukrajina sama zostrelila raketu, aby zasiahla Poľsko do vojny. “S každým takýmto incidentom prichádzajú trollovia a konšpirátori, ktorí sa na týchto incidentoch priživujú,” hovorí Juraj Krúpa. “My sa nachádzame vo vojne, ktorá prináša aj informačnú vojnu. Sú ľudia, ktorí to zneužívajú. To už nie je na parlamente. My nastavujeme legislatívu a toto je už na orgánoch činných v trestnom konaní. Neviem, aké mali ľudia vedomosti, že existuje Výbor pre obranu a bezpečnosť. Teraz nás už poznajú. Mal som veľa schôdzí, kde som sa venoval týmto témam. Je na aktéroch, ako k tomuto človeku pristupujú, či by mal odstúpiť alebo byť odvolaný. Prevziať za to aj politickú zodpovednosť. No nepreberajú ju. Potom to takto vyzerá, že sa ohýba litera zákona. Máte ducha zákona - keď mu rozumiete, snažíte sa ho napĺňať. Toto je naša mentalita, že sa snažíme ohýbať všetko, čo sa ohýbať dá. Potrebujeme na to generáciu, možno aj dve. Keď budeme mať nastavené pravidlá, bude sa lepšie žiť a ľahšie dýchať.”