Analýzy 24: „Chladenie izieb nie je luxus.“ Szalay a Baláž sa dostali do sporu o stave nemocníc

Klimatizácia v nemocniciach: Liečebný štandard alebo luxus?

Vysoké letné teploty opäť upozornili na nedostatočnú klimatizáciu v slovenských nemocniciach. Norma odporúča teplotu na pacientskych izbách medzi 20 až 24 stupňami, no realitou býva v horúcich dňoch aj 40 stupňov. Tomáš Szalay zdôrazňuje, že chladenie nie je otázkou nadštandardu, ale ide o zásadnú liečebnú zložku a nevyhnutnosť pre regeneráciu pacientov. Upozorňuje tiež na historický investičný dlh v rádoch miliárd eur a fakt, že nemocnice neboli pri výstavbe na klimatickú zmenu pripravené.

„Ak pre horúčavu musíte odložiť plánovanú operáciu, nemocnica okamžite prichádza o financie od poisťovní. Potrebujeme jasného krízového manažéra a pravidlá,“ vysvetlil poslanec SaS s tým, že prioritou by malo byť vybavenie aspoň najcitlivejších oddelení ako ARO, JIS a operačné sály.

Vladimír Baláž pripúšťa, že pacienti na bežných oddeleniach trpia, no odmieta tvrdenia, že by bolo Slovensko v tomto smere úplne zaostalé, s tropickými dňami podľa neho zápasia aj na Západe. Tvrdí, že operačné sály a JIS oddelenia sú dnes klimatizované stopercentne. Trvalé riešenie vidí vo výstavbe nových moderných nemocníc v Banskej Bystrici, Martine, Prešove či Bratislave, no dočasne presadzuje manažment krízových situácií.

Ako inšpiráciu uviedol britský model (NHS), kde majú pre vlny horúčav vypracované presné protokoly, napríklad presúvanie pacientov či úpravu režimu dňa. „Inšpirujme sa Britániou. Tam majú pre nemocnice počas horúčav presné krízové plánovanie, ktoré vieme zakomponovať do nášho systému,“ zdôraznil Baláž. Zároveň varoval pred používaním vlastných ventilátorov z domu, ktoré môžu preťažiť a ohroziť elektrickú sieť nemocníc.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda zdravotných poisťovní Union ZP a Dôvery

​Konsolidácia zdravotných poisťovní: Prídeme o trhové prostredie?

Druhá kľúčová téma sa týka plánovaného zlúčenia zdravotnej poisťovne Dôvera a Union. Ak sa tak stane, na trhu zostanú len dvaja dominantní hráči: štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa s približne 52 percentami poistencov a súkromná Dôvera s takmer 48 percentami.

Tomáš Szalay vyjadruje nad týmto vývojom ľútosť, keďže dúfal vo väčšiu konkurenciu. „Zlúčením zanikne šťuka v rybníku, ktorá prinášala iné benefity a služby. Oslabí sa tým konkurenčný tlak, čo môže viesť k zhoršeniu služieb pre pacientov,“ skonštatoval Szalay. Tvrdí tiež, že reálne trhové prostredie na Slovensku zaniklo už vtedy, keď štát opakovane finančne zachraňoval VšZP.

Na Szalayove slová reagoval Vladimír Baláž poukázaním na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Tie podľa neho potvrdili, že slovenské zdravotníctvo je založené na solidárnom systéme, nie na čistom trhu. „Súdny dvor EÚ jasne potvrdil, že náš systém je založený na prapodstate solidarity, nie na komerčnom trhu. Zlúčenie dvoch poisťovní nemusí znamenať horšie služby,“ oponoval Baláž. Dodal, že Dôvera deklarovala zachovanie obľúbených benefitov Unionu, no priznal, že sa tým zvýši tlak na štát ako regulátora, aby zabezpečil dostatočné garancie pre všetkých poistencov.

Prečítajte si tiež

Analýzy 24: Nepoznám nemocnicu, ktorá by nemala klimatizované operačné sály, tvrdí Baláž

​Aká má byť úloha štátu a budúcnosť systému?

Diskusia sa nevyhla ani filozofickej otázke fungovania celého zdravotníctva. Tomáš Szalay skritizoval správanie štátu, ktorý je podľa neho v obrovskom konflikte záujmov. „Náš štát vlastná najväčšiu poisťovňu, najväčšie nemocnice a zároveň si sám píše pravidlá hry,“ poukázal Szalay. Navrhuje preto, aby štát ne bol prevádzkovateľom zariadení (s výnimkou univerzitných nemocníc), ale len prísnym regulátorom a tvorcom pravidiel. Nemocnice by podľa neho mali patriť skôr samosprávam či verejnoprospešným subjektom.

Vladimír Baláž naopak trvá na tom, že štát musí niesť plnú zodpovednosť za zdravie populácie a mať priamy vplyv na poskytovanie starostlivosti. „Štát musí byť zodpovedný za zdravie populácie. Štátne nemocnice sú nevyhnutnou podmienkou pre udržanie záchrannej siete v krízových situáciách,“ reagoval Baláž. Poukázal pritom na krízové situácie, akými boli pandémia, živelné pohromy či vojnové hrozby, kde štátne zariadenia zohrávajú nezastupiteľnú úlohu.

Obaja poslanci sa na záver zhodli na tom, že slovenské zdravotníctvo nevyhnutne potrebuje posilnenie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zvýšenie transparentnosti dát a predovšetkým jasnejší, dlhodobý plán.