Analýzy 24: Reakcia na klimatickú zmenu nie je ľahká ani lacná, hovorí expert Mikloš

Zdielať na

12.8.2026 Analýzy 24

Analýzy 24: Reakcia na klimatickú zmenu nie je ľahká ani lacná, hovorí expert Mikloš

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Teplo zastavuje lodnú dopravu, vypína atómové elektrárne, ničí poľnohospodárov a má aj vplyv na cene komodít ako ropa či elektrická energia. Prečo sa svetová ekonomika nepripravila na klimatickú zmenu, o ktorej vedci hovoria a varujú už desaťročia? Viac si povedala moderátorka Lenka Ježová s bývalým ministrom financií a ekonomickým expertom Ivanom Miklošom a ekonomickým analytikom Wealth effect management Vladimírom Vaňom.

Spotreba elektriny rastie a výroba klesá

Bývalý minister financií a ekonomický expert Ivan Mikloš upozornil najmä na aktuálnu situáciu v energetike. Počas horúčav rastie spotreba elektriny, napríklad pre vyššie využívanie klimatizácií. Zároveň však klesá výroba v niektorých elektrárňach, keďže sucho a nízka hladina riek komplikujú chladenie jadrových reaktorov.

"Spotreba elektriny stúpa, pretože nároky najmä na air conditioning rastú v týchto horúčavách a zároveň sa znižuje výroba elektriny, napríklad preto, že sa vypínajú jadrové elektrárne, najmä tie, ktoré sú chladené vodou z riek,“ vysvetlil Mikloš.

Podľa neho tak vzniká situácia, keď je elektriny menej, no dopyt po nej zároveň rastie. To sa následne premieta do cien. Problém sa pritom netýka iba jadrových elektrární, ale aj vodných elektrární, ktorých výrobu ovplyvňuje nedostatok vody.

Rastú aj škody spôsobené počasím

Ekonomický analytik Vladimír Vaňo upozornil, že klimatické zmeny sa čoraz výraznejšie premietajú aj do poistného sektora. Poisťovne a najmä zaisťovne podľa neho dlhodobo evidujú rast škôd spôsobených nepriaznivým počasím.

Ako príklad uviedol údaje zaisťovne Swiss Re. Prvý polrok tohto roka priniesol podľa neho približne 42 miliárd eur poistných škôd, pričom v predchádzajúcom roku išlo približne o 100 miliárd eur. Následne však prišli rozsiahle požiare a ďalšie extrémne prejavy počasia.

"Tie škody, ktoré musia preplácať, ktoré súvisia s poisteniami práve pred dôsledkami nežiaducimi dôsledkami počasia, stabilne dlhodobo rastú,“ uviedol Vaňo.

Ekonomika sa bude musieť prispôsobiť

Podľa Vaňa pritom nejde iba o krátkodobý problém. Ekonomika sa bude musieť klimatickým zmenám postupne prispôsobovať, čo si vyžiada dodatočné investície. Tie môžu smerovať napríklad do stavebníctva, poľnohospodárstva či energetiky.

"To prispôsobenie, tá aklimatizácia sa týka aj ekonomiky a tam sa hovorí o takzvaných adaptačných investíciách alebo investíciách na to, aby sme sa vedeli prispôsobiť,“ povedal.

Vplyv vysokých teplôt na ekonomickú aktivitu podľa neho potvrdzujú aj výskumy. Národná banka Slovenska analyzovala, že každý stupeň nad 30 stupňov Celzia citeľne znižuje produktivitu práce v najzraniteľnejších sektoroch a zároveň môže znižovať ich tržby.

Celú reláciu si môžete pozrieť vo videu.