Zuzana Kovačič Hanzelová o Bombicovi v Analýzy 24: Je nástrojom politikov na ničenie ľudí
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Rozhodnutie Krajského súdu, podľa ktorého výroky Daniela Bombica voči novinárke Zuzane Kovačič Hanzelovej nenaplnili skutkovú podstatu trestného činu ohovárania, považuje za zlý signál pre všetkých ľudí, ktorí čelia organizovanej nenávisti. V relácii Analýzy 24 hovorila nielen o vlastnom prípade, ale aj o tom, ako sa podľa nej mení hranica medzi slobodou slova a cielenou šikanou.
„Nemali sme ilúzie, že to bude jednoduché. Sudcovia na Slovensku neradi stíhajú verbálne trestné činy a často zastávajú názor, že podobné veci patria do civilného konania. Napriek tomu si myslím, že to nie je dobrá správa pre ľudí vo verejnom priestore, ktorí takejto šikane čelia,“ uviedla Hanzelová.
Pripomenula, že celý proces trval viac než štyri roky a už samotné podanie trestného oznámenia sprevádzali komplikácie. Vyšetrovateľ podľa nej pôvodne odmietol prípad riešiť a obvinenie voči Bombicovi bolo vznesené až po využití opravných prostriedkov.
„Nikdy som nemala pocit, že štát stojí na strane obete“
Novinárka otvorene hovorila aj o svojich skúsenostiach s vyšetrovaním. „Ani raz som nemala pocit, že štát stojí na strane obete. Skôr som mala pocit, že sa musím obhajovať ja. Ako keby som niečo spáchala ja, a nie človek, ktorý o mne šíril klamstvá,“ povedala. Zdôraznila pritom, že nejde len o jej prípad.
Podobnej agresii podľa nej čelili počas pandémie viacerí odborníci vrátane infektológa Petra Sabaku či zosnulého Vladimíra Krčméryho. „Na Vladimíra Krčméryho niekto vytiahol zbraň. Tá agresia vôbec nie je len voči novinárom. Týka sa vedcov, lekárov či ďalších ľudí vo verejnom priestore.“
Bombic podľa nej získaval silu aj vďaka politike
Významnú časť rozhovoru venovala tomu, čo označuje za politickú podporu Daniela Bombica. Pripomenula, že v jeho internetových vysielaniach sa objavili viacerí predstavitelia vládnej koalície vrátane ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ministra obrany Roberta Kaliňáka, Tibora Gašpara či ďalších politikov Smeru. „Nemyslím si, že by to robil len preto, že má politickú podporu. Ale ten kontext, že ho vládna koalícia používa na znevažovanie viacerých ľudí, ktorí sú jej nepohodlní, sa podľa mňa nedá ignorovať.“
Podľa Kovačič Hanzelovej je problém aj v tom, že súdy poškodených odkazujú na civilné žaloby, ktoré sú podľa nej pri Bombicovi prakticky neúčinné. „Daniel Bombic nemá žiadny majetok, nemá kde bývať, nemá trvalé zamestnanie. Neviem, čo by som v civilnom konaní dosiahla.“
„Myslím si, že on je nástrojom pre množstvo politikov a takto verbálne likviduje viaceré verejne činné osoby. Je to jeden zo spôsobov, ako to robiť beztrestne,“ povedala.
„Nešlo o názor. Boli to vymyslené lži“
Hanzelová odmieta argument, že išlo len o slobodu prejavu. Pripomenula, že Bombic o nej dlhodobo šíril nepravdivé tvrdenia o interrupciách, neplodnosti či jej súkromnom živote. „Všetky súdy skonštatovali, že išlo o hate speech. Teda nenávistné prejavy. Len podľa nich neboli dostatočne závažné na trestnoprávny postih.“
Podľa nej je problémom aj to, že dnešní internetoví influenceri už veľmi dobre poznajú hranice zákona. „Oni už nepovedia: choďte ju zbiť alebo zabiť. Napíšu: ja vás k ničomu nenabádam, ale tu je jej adresa. Všetci pritom chápu, akú atmosféru tým vytvárajú.“ Práve preto podľa nej bude potrebné, aby sa aj súdna prax postupne prispôsobila novým formám internetovej nenávisti.
Zvažuje aj Štrasburg
Rozhodnutie krajského súdu nepovažuje za koniec sporu. So svojimi právnikmi pripravuje ďalší postup. „Chceme ísť na Ústavný súd. A ak bude treba, sme pripravení ísť aj na Európsky súd pre ľudské práva. Myslím si, že je dôležité, aby sme si na Slovensku jasne určili hranice medzi slobodou slova a organizovanou šikanou.“
Podľa nej nejde len o jej osobný spor s Danielom Bombicom. „Ak to nebudeme riešiť teraz, bude to čoraz horšie. Niekto s tým musí začať. Ja na to mám zázemie, podporu zamestnávateľa aj rodiny. Mnohí ľudia takú možnosť nemajú.“