Mimoriadne analýzy 24: Ukrajina spúšťa ropovod Družba. Potrebujeme ešte vôbec ruské zdroje?

Štát v energetike? Mikloš je skeptický

Ešte pred témou ropy prišla na pretras aj otázka, či by štát mal odkúpiť ďalší podiel v Slovenských elektrárňach, aby získal väčšinu. Premiér hovorí o približne 17 percentách. Podľa Ivana Mikloša však štátne vlastníctvo energetických podnikov nepovažuje za nevyhnutnosť.

Pripomenul, že Slovensko už malo štátne vlastníctvo všetkého a výsledok bol po 40 rokoch jasný. Špeciálne pri vládach Roberta Fica, ktoré podľa neho radi zasahujú do ekonomického prostredia a regulujú ceny, vidí skôr riziko než riešenie. Väčšina ekonómov sa podľa neho zhoduje, že regulácia cien tam, kde existuje normálna konkurencia, škodí viac, než pomáha.

Na to nadviazal aj Vladimír Vaňo. Pripomenul, že na Slovensku bola ešte v 90. rokoch skúsenosť so štátom vlastnenými Slovenskými elektrárňami v období rokov 1993 až 1998. Štát ako akcionár vtedy držal ceny energií nezmenené, čo firmu dostalo do veľmi vážnych finančných problémov. Podľa neho to ukazuje, že štátne vlastníctvo nie je všeliek.

Prečítajte si tiež

Štáty EÚ sa dohodli na uvoľnení pôžičky pre Ukrajinu

Ako príklad uviedol aj banky: tri najväčšie štátom vlastnené banky na konci 90. rokov takmer všetky skrachovali, pretože boli neefektívne, zle riadené a spojené s vysokou mierou korupcie, klientelizmu, neefektívnosti a nekompetentnosti.

Ropa z Ruska: lacnejšia už nie je, ale geopolitika zostáva

Voľný návrat ruskej ropy do slovenského regiónu vláda často prezentuje aj ako možný impulz pre konkurencieschopnosť. Podľa Mikloša a Vaňa však lacnejšia ruská ropa už nie je sama o sebe argumentom, ktorý by mal rozhodovať.

Mikloš pripomenul, že ide o dodávateľa z krajiny, ktorá začala agresívnu plnoformátovú inváziu na územie nášho suseda a spojenca. Slovensko je podľa neho jednoznačne na strane Ukrajiny a sankcionovanie dodávok z Ruskej federácie je jednou z dôležitých ekonomických pák na čo najskoršie ukončenie invázie.

+7 fotiek

Ukrajina_Rusko

„Nie je to lacnejšie a neznamená to ani lacnejšie palivo na pumpách“

V debate zaznela aj praktická otázka: ak zajtra začne prúdiť ruská ropa, bude tankovanie lacnejšie?

Vladimír Vaňo vysvetlil, že cena ropy na čerpacích staniciach s tým priamo nesúvisí. Upozornil, že Slovnaft a MOL síce odoberali lacnejšiu ruskú ropu, keď bol medzi cenami rozdiel, ale neznamenalo to, že benzín a nafta na pumpách na Slovensku a v Maďarsku boli lacnejšie než v Česku, Poľsku či inde.

Zároveň pripomenul, že ruská ropa už ani nie je lacnejšia než Brent. Preto podľa neho odpadol jeden z hlavných argumentov, ktorým vláda zdôvodňovala pokračovanie odberu ruskej ropy.

Mikloš dodal, že to, že Slovnaft a MOL mali záujem odoberať lacnejšiu ropu, je prirodzené z pohľadu akciovej spoločnosti, ktorá sa snaží dosahovať vyšší zisk. V záujme Slovenska a Slovenskej republiky to však podľa neho nebolo, keďže štát nevlastní ani v Slovnafte, ani v Slovenských elektrárňach jedinú akciu. A opäť zopakoval, že sa tým neznížili ceny nafty ani benzínu.

Prečítajte si tiež

EÚ spúšťa 20. balík protiruských sankcií: Maďari a Slováci odvolali blokáciu

Dôveryhodnosť Slovenska utrpela

Podľa Mikloša a Vaňa celý príbeh, ktorý vláda mesiace rozprávala o životnej závislosti od ruskej ropy cez Družbu, neobstojí. Ak niekto z toho profitoval, bol to Slovnaft a MOL, nie Slovensko ako také.

Mikloš upozornil, že ak by existovala politická vôľa, Slovensko sa mohlo od ruskej ropy odstrihnúť podobne ako Poľsko či Česko. To sa však podľa neho nestalo. Výsledkom je, že hoci to Slovensku nijako nepomohlo, poškodilo to jeho dôveryhodnosť ako partnera v NATO, v Európskej únii aj v aliancii, ktorá pomáha Ukrajine.

Vaňo doplnil, že dodávka ropy a výroba pohonných látok je technická záležitosť. Každý technický problém má technické riešenie. Rafinérie, ktoré pred 24. februárom 2022 odoberali suroviny z Ruskej federácie, mali podľa neho povinne vypracované plány, ako fungovať aj bez týchto dodávok.