Korčok hovorí o izolácii Slovenska, Kubiš ju spochybňuje. Volá ale po lepšej komunikácii

BRATISLAVA / Zásah Spojených štátov vo Venezuele, ktorý viacerí odborníci označujú za porušenie medzinárodného práva, odhalil hlboký spor o to, ako má Slovensko reagovať na meniaci sa svetový poriadok. V mimoriadnej relácii Analýzy 24 sa stretli bývalý minister zahraničných vecí a člen predsedníctva PS Ivan Korčok s poradcom prezidenta pre zahraničnú politiku Jánom Kubišom. Kým Kubiš vyzýval na opatrnosť a balansovanie medzi záujmami a právom, Korčok hovoril o paralýze vlády, strate spojencov a zlomovej chvíli pre Slovensko.

Korčok poukázal na to, že Spojené štáty operáciou vo Venezuele realizujú svoju novú bezpečnostnú stratégiu, ktorej cieľom je dominancia na západnej pologuli. „Túto dominanciu, bohužiaľ, realizujú spôsobom, ktorý nie je v súlade s medzinárodným právom,“ uviedol. Zároveň priznal, že režim prezidenta Nicolása Madura bol „zločinný a kriminálny“, no aj napriek tomu ide o nebezpečný precedens. „Je tu evidentné napätie medzi legitímnymi cieľmi a porušením medzinárodného práva,“ dodal.

Ján Kubiš s týmto hodnotením v zásade súhlasil. „Spôsob, akým prebehla akcia, bol porušením medzinárodného práva aj Charty OSN,“ povedal. Zdôraznil však, že Spojené štáty nemohli získať mandát Bezpečnostnej rady OSN, keďže v nej sedia spojenci bývalého venezuelského režimu, ako Rusko a Čína. Podľa Kubiša sa tak USA pohybovali „na tenkom ľade“, kde sa legitímne ciele dostávajú do rozporu s právnymi pravidlami.

Svet sa mení, Slovensko nemá odpoveď

Korčok v diskusii opakovane zdôrazňoval, že zásah vo Venezuele nemožno vnímať izolovane. Podľa neho ide o súčasť zásadných globálnych zahranično-politických zmien, pri ktorých Spojené štáty dávajú najavo, že bezpečnosť Európskej únie už nepovažujú za svoju prioritu. „Európska únia sa dnes nachádza medzi dvoma mlynskými kolesami,“ varoval.

V tejto situácii však podľa Korčoka Slovensko zlyháva. „Nie som si vedomý toho, že by vláda Slovenskej republiky akokoľvek naznačila, ako chce viesť Slovensko cez tieto ťažké časy,“ vyhlásil. Kritizoval, že vláda len sleduje vývoj vo Venezuele či vyjadrenia USA o Grónsku, no nerieši, čo to znamená pre Slovensko.  „So zatajeným dychom sledujeme Venezuelu, komunikáciu o Grónsku, ale my sa musíme starať o to, čo bude so Slovenskou republikou,“ zdôraznil.

Prečítajte si tiež

Fico komentuje svoju neúčasť na rokovaní v Paríži. Opozícia hovorí o izolácii Slovenska

Koalícia ochotných bez Slovenska

Silná kritika zaznela aj v súvislosti s tzv. koalíciou ochotných, ktorá vznikla pôvodne na podporu Ukrajiny. Korčok upozornil na to, že sa z nej postupne formuje širšia platforma európskych štátov, ktoré hľadajú bezpečnostnú alternatívu pre prípad, že by sa USA od Európy odpojili. „Premiér túto skupinu nazval vojnovými štváčmi,“ pripomenul Korčok a dodal, že Slovensko sa tým samo vyčleňuje z kľúčových rokovaní.

„Vláda spí, komentuje, spálila všetky mosty. Predseda vlády nemá komu zavolať,“ povedal ostro. Podľa neho je Slovensko v konflikte s partnermi a nemá jasnú oporu. „Aký nám ostane žolík? Európska únia. A čo o nej hovorí súčasná vláda? Že je najväčšou hrozbou,“ dodal.

Kubiš tieto slová korigoval a odmietol, že by Slovensko bolo úplne odstrihnuté. Pripomenul, že prezident aj diplomacia udržiavajú kontakty s partnermi a že nie všetko musí byť komunikované verejne. Zároveň však pripustil, že by privítal intenzívnejšie kontakty, keďže sa rozhoduje o „veľkých veciach, aké tu neboli od čias Sovietskeho zväzu“.

Výzva konať, nie len komentovať

Korčok v závere diskusie apeloval na vládu aj prezidenta, aby prevzali aktívnu úlohu. „Občania volia politikov na to, aby sme sa pred nich postavili a povedali, čo ideme robiť,“ zdôraznil. Podľa neho nestačí len konštatovať, že USA nekonali v súlade s medzinárodným právom.

„Poďme Slovensko chrániť. Úlohou vlády je konať, nie sedieť na gaučoch a komentovať,“ uzavrel. Kubiš však s kritikou úplnej izolácie nesúhlasil. „Nie je pravda, že Slovensko je úplne odstrihnuté od partnerov,“ uviedol. Pripomenul úlohu prezidenta a profesionálnej diplomacie, ktoré podľa neho stále udržiavajú kontakty v zahraničí. Zároveň však priznal, že situácia si vyžaduje väčšiu aktivitu. „Rozhoduje sa o veciach, aké tu neboli od čias rozpadu Sovietskeho zväzu,“ povedal. Podľa neho by Slovensko malo investovať viac energie do diplomacie a menej do vnútropolitických konfliktov.

Celý rozhovor nájdete vo videu.